Texty spirituálov boli zrozumiteľné a často mali jednotvárny spád. Postava Ježiša z Nového zákona, ktorý nezištne miluje všetkých bez rozdielu, predstavovala veľkú symboliku pre Afro-Američanov. Viaceré príbehy zo Starého zákona ako Daniel, Mojžiš a Dávid im boli veľmi blízke. Spirituály mali aj ďalšiu veľmi zaujímavú funkciu v dobe, keď vznikali. Používali sa ako tajná šifra, mapa pre útek z otroctva.
Mapa rozšírenia otroctva v USA v roku 1860
Spirituály vznikali spontánne, improvizovane a spočiatku sa šírili len ústnym podaním, čo spôsobovalo výrazné interpretačné odchýlky od originálov. V súčasnosti je zaznamenaných na nahrávkach viac ako šesť tisíc spirituálov.
Systematika a Prvé Zbierky Spirituálov
Spirituály môžeme rozdeliť do troch základných kategórií:
- pomalé a lyrické: piesne s biblickým textom (Nobody Knows the Trouble I´ve Seen, Deep River, Sometimes I Feel Like a Motherless Child).
- piesne s náboženskými motívmi (Go Down Moses, Joshua Fit the Battle of Jericho, Swing Low, Sweet Chariot).
- rýchle a rytmické: piesne, v ktorých sa často prerozprával epický príbeh v rýchlejšom tempe a synkopickom rytme (Every Time I Feel the Spirit, Witness, Elijah Rock).
Táto systematika spirituálov nie je jediná, okrem nej je známa aj stratifikácia Marshalla W.
Prvú zbierku Slave Songs of the United States vydal v roku 1867 William Francis Allen, Charlec Pickard Ware a Lucy McKim Garrison a o niekoľko rokov zopár súborov špecializovaných na predvádzanie tohto pôsobivého druhu hudby začalo cestovať po svete a usporadúvať koncerty, ktoré sa stretávali s nadšeným súhlasom a uviedli spirituály do sveta komornej hudby. Ak chceme byť historicky korektný, prvé zápisy spirituálov vznikli ešte 50. rokoch 19. storočia.
Transformácia Spirituálov na Gospel Song
Po zrušení otroctva v roku 1865 sa postupne vytrácala potreba spievať o utláčaní, nespravodlivosti, krutosti a túžbe po slobode, do popredia sa dostávalo posolstvo radosti a nádeje. Spirituály, ako hudobný druh, ukončili svoju existenciu a nahradila ju nová, modernejšia duchovná černošská hudba - gospel song. Pri komponovaní ranných gospelových hymnov sa využívala technika spirituálov call and response, synkopický rytmus a improvizácia.
Počiatky tradičnej gospelovej hudby spadajú do 20. rokoch 20. storočia. V tomto období sa dostáva spolu s jazzom a blues do širokého povedomia amerického publika. Začali sa realizovať prvé veľké koncerty, nahrávacie spoločnosti vydávali albumy gospelových hviezd, vznikali prvé gospelové rádiové stanice, televízia vysielala programy gospelovej hudby. To všetko znamenalo, že gospelová hudba pomerne rýchlo vstúpila na hudobný trh a začala sa premiešavať s ďalšími populárnymi hudobnými štýlmi. Pre biele publikum sa stávala čoraz viac atraktívna energická hudba Afro-Američanov. V 50. a 60. rokoch.
Pre uvedomenie si podstatných rozdielov medzi tradičným spirituálom a tradičným gospelom sme vytvorili tabuľku, v ktorej zdôrazníme základné odlišnosti medzi oboma historickými typmi.
Rozdiely Medzi Spirituálom a Gospelom
| Charakteristika | Spirituál | Gospel |
|---|---|---|
| Pôvod | Afroamerickí otroci | Afroamerické cirkvi |
| Témy | Útlak, sloboda, nádej | Radosť, viera, osobný vzťah s Bohom |
| Hudobný štýl | Jednoduchý, ústne tradovaný | Energický, ovplyvnený jazzom a blues |
| Forma | Často repetitívna | Rozmanitá, s refrénmi a improvizáciou |
Amazing Grace: Príbeh Hymnu
Amazing Grace je najčastejšie spievaný, nahrávaný a najobľúbenejší hymnus vo svete. Pieseň dosiahla neuveriteľný počet nahrávok, len v Spojených štátoch amerických je to viac než 3000 nahrávok od rôznych interpretov a vysoké číslo hudobných predvedení (okolo 10 mil. ročne). Svojou jednoduchou melódiou a výrazným textom prenikla do mnohých oblastí nielen hudobného diania.
Autorom pôvodného textu je anglikánsky kňaz John Newton (1725-1807). Bola to modlitba, osobné vyznanie napísané tesne po jeho obrátení. Vyznáva sa z chýb, ktoré v živote urobil a túži po novom lepšom živote v Božej prítomnosti. John bol známy ako obchodník s otrokmi. Prežil silnú búrku na lodi a v ohrození života pocítil Božiu milosť, ktorá mu zachránila život. Svoj zážitok zhrnul do textu piesne Amazing Grace: „Úžasná milosť, aký sladký to zvuk, čo zachránil úbožiaka, akým som bol. Bol som stratený, ale našli ma, bol som slepý, ale teraz vidím.“ Vzdal sa obchodu s otrokmi, stal sa ich zástancom a dal sa na štúdium teológie. Pochopiteľne, ako Angličan sa stal anglikánskym kňazom.
John Newton spolupracoval s britským politikom Williamom Wilberforceom na zrušení otroctva vo Veľkej Británii, čo sa definitívne podarilo v roku 1807. Príbeh Johna Newtona neostáva nepovšimnutý ani v súčasnosti.
Amazing Grace bola po prvýkrát predvedená Johnom Newtonom v anglickom meste Olney v decembri roku 1772 ako súčasť jeho novoročnej kázne. Publikovaná bola o sedem rokov neskôr v zbierke Olney Hymns. Časť tejto zbierky tvorilo aj 67 hymnov Newtonovho priateľa a básnika Wiliama Cowpera (1731-1800), zvyšných 348 napísal sám Newton. Hymny boli písané ako časť kázní a boli prednášané ako výklad posolstva z biblie. Časom sa tieto hymny zhudobňovali a spievali počas liturgie.
Hymny spievané v Olneyskom kostole sa stávali veľmi populárnymi a dostávali sa do širokého povedomia predovšetkým vďaka svojej priezračnosti a jednoduchosti, na ktorých si Newton dal veľmi záležať. To môžeme povedať aj o Amazing Grace, ktorého základom je čistý rým, jednoduchý rytmus a nenáročný výber slov. Melódiu Newton prevzal z jednej starej americkej ľudovej piesne, ktorá vznikla na amerických plantážach a pôvodne sa nazývala Loving Lambs, čo by sme voľne preložili ako Milé jahniatka.
V roku 1835 bola v Spojených štátoch publikovaná veľká notová zbierka The Southern Harmony, ktorú pripravil americký skladateľ William Walker (1809-1875). Walker zapísla do nôt 335 známych aj menej známych piesní a hymnov, používaných v Amerike. Do roku 1867 bolo vytlačených a predaných približne 600 tisíc výtlačkov. V zbierke nachádzame aj spirituál Amazing Grace pod názvom New Britain. Je to prvý zverejnený notový zápis tohto spirituálu. Prostredníctvom tejto notovej zbierky sa Amazing Grace veľmi rýchlo stala populárnou v celej Amerike.
V roku 1900 americký skladateľ Edwin Othello Excell (1851-1921) vytvoril ďalšiu zbierku piesní For the Sunday School and Church (Pre nedeľné školy a kostoly), kam zaradil aj Amazing Grace. Excell výrazne upravil melódiu spirituálu. Pôvodná melódia starej ľudovej piesne bola ťažkopádna, interpretácia bola náročná, a jednotlivé prechody vyznievali komplikovane. Nová melódia sa stala omnoho príjemnejšou, jednoduchšou a prijateľnejšou. Vďaka Excellovmu spevníku sa veľmi rýchlo ujala a používa sa až do súčasnosti. Do spevníka zaradil len prvé tri pôvodné strofy z Newtonovho originálu a doplnil štvrtú novú strofu. K hlavnej melódii pripísal ďalšie tri hlasy, ktorými dotvoril príjemnú harmóniu spirituálu.
Hudobná forma je jednoduchá, jednodielna, symetricky rozdelená do štyroch menších úsekov - a a´ b a´´. Harmónia je postavená na štyroch základných akordických funkciách G D D7 C / I, V, V7 a IV stupni. Z nenáročnej harmonickej štruktúry /a: I-V7- IV→I; a´: I-V7→I; b: I-IV→I; a´´: I-V7→I/ je zreteľné stále ukotvenie v tonike. zároveň zdôraznené aj najväčšími rytmickými hodnotami). Najvýraznejší moment nastáva v 7. takte, kde dosiahne melódia svoj vrcholný, najvyšší tón d2 (ten sa potom ešte dvakrát zopakuje). Pôvodné ¾metrum je zachované. Rytmus je riešený veľmi podobne, miestami repetitívne, používa dva základné rytmické patterny.
Notový zápis Amazing Grace
Aj v 21. storočí sa stretávame s častými interpretáciami tohto spirituálu. Novou hudobnou formou duchovnej piesne sú praise and worship, ktoré sa v 70. rokoch odčlenili od profánnej populárnej hudby a súčasne od „afro-americkej“ gospel music, pretože nadväzujú na pop music alebo pop rock. Pri tomto novom prejave duchovných piesní však môžeme sledovať predchádzajúcu príslušnosť k afro-americkým spirituálom. Dôkazom toho je worship/chválová verzia spirituálu Amazing Grace od popredného predstaviteľa a interpreta súčasnej gospelovej hudby Chrisa Tomlina. V jeho spracovaní získava spirituál nový názov Amazing Grace (My Chains Are Gone)/ Úžasná milosť (Moje reťaze sú preč). Hodnotíme ju ako jednu z najdôveryhodnejších premien, pretože vyjadruje a zároveň napĺňa pôvodné posolstvo hymny. Toto prevedenie sa javí ako novodobý spirituál prenesený do 21. storočia. Hĺbka slov, ľahkosť prednesu, jednoduchá priezračná harmónia, upokojujúci prejav, častá repetícia a rozvíjanie dôležitých úsekov - tým všetkým oslovuje mladých ľudí v novom miléniu. Táto verzia bola zverejnená v roku 2006 na albume See the Morning.
Výrazné zmeny, v porovnaní s bežne interpretovanými verziami, sa objavujú v novom frázovaní. Rytmické frázy sú kratšie, zrozumiteľnejšie a výraznejšie oddelené. Ďalším výrazným zásahom do pôvodnej verzie je zmena metra z ¾ na 4/4. Pôvodná melódia je hneď v úvode porušená, Chris Tomlin ostáva v ľahšej melodickej línii a na rozdiel od verzie E.O. Excella, používa len malé intervalové kroky, najčastejšie sekundové. Pôvodná tónina sa mení z Gdur na Fdur. V harmónii nedochádza k žiadnym výrazným zmenám. Základné harmonické postupy - I - IV/I - I - V/I - I/III - IV - I (F - B/F - F - C/F - F/A - B - F) navyše upevňuje v stále znejúcom centrálnom tóne f, drží sa hlavnej tóniny.
Zaujímavou dokomponovanou časťou je refrén a záverečná krátka kóda, ktorými sa celkovo mení charakter a forma piesne. Z jednodielnej formy sa tu stáva dvojdielna AB s pridanou kódou, pričom A diel je opäť zložený zo štyroch menších dielikov - a a´ b a´´. Pridaný diel B/refrén nesie v sebe stopy gradácie z prvého A dielu. Rozšírenie formy o refrén približuje pôvodný spirituál dnešnému vnímaniu poslucháča, zvyknutého na repetitívnosť refrénu a súčasne okruhu pop music alebo pop rocku. Nedochádza tu k výrazným harmonickým zmenám, čo môže na prvý pohľad pôsobiť opäť triviálne.
častou repetíciou obracia pozornosť práve na túto časť. Prvýkrát zaznieva po dvoch strofách a potom po každej odspievanej strofe. V závere skladby sa k refrénu vracia aj po krátkej kóde, ktorej text a melódia je jednoduchá, ľahko zapamätateľná, smerujúca k adorácii. Táto črta je príznačná pre worship: „(But God) Will be forever mine, You are forever mine“/ (Ale Boh) Bude navždy môj Si navždy môj! Harmónia je tu opäť nasmerovaná na centrálny tonálny súzvuk. Jednoduchý prechod z dominanty do toniky V/I - I (C/F - F) , typický pre pokojné ukončenie. Pretlmočením do tejto hudobnej formy dostáva Amazing Grace nový mladistvý výraz, prevzatý z pop music alebo pop rocku.