Mestský život v stredoveku, to nie sú len hradby, trhy, radnica, meštianske domy so svojimi remeselníckymi dielňami. Je to aj neodmysliteľná súčasť stredovekej všednosti - duchovný a sociálny rozmer mestského diania, pastorácia, starostlivosť o tých menej šťastných, chudobnejších. Formy takejto pomoci a podpory boli rôzne. Jednou z najvýraznejších bolo zakladanie mendikantských kláštorov. Stredoveká Levoča v tomto nebola výnimkou.
Nachádza sa tu tzv. Starý kláštor minoritov, ktorého poloha i pôvodná funkcia vyhovovala práve tomuto určeniu. Starý kláštor minoritov v Levoči (Kláštorská 38) je jednou z najvýznamnejších a najstarších stavieb mesta a zároveň jednou z najzachovalejších gotických monastických stavieb na Slovensku vôbec. Pôvodne patril menším bratom sv. Františka konventuálom (Ordo Fratrum Minorum Conventualium - OFM Conv.) - na Slovensku známym pod názvom „minoriti“, teda miernejšej vetve františkánskej rehole. Táto vetva mala v Uhorsku osobitnú Provinciu Panny Márie, zriadenú už roku 1239.
Kedy presne minoriti prišli do Levoče nie je známe. Najstaršia zachovaná nepriama písomná zmienka o prítomnosti tejto rehole na Spiši pochádza z roku 1272. Počiatky kláštora sa iste spájajú s obdobím razantného rozvoja mesta Levoča, ktorý kladieme do druhej polovice 13. storočia. Pre františkánsku spiritualitu bolo totiž už od čias zakladateľa sv. Františka z Assisi charakteristické, že sa bratia venovali najbiednejším - a to predovšetkým v mestách - teda mestskej chudobe. Tejto základnej danosti následne prispôsobovali a svoje sídla, kláštory. Zakladali ich zásadne v rozvinutých mestách, do ktorých sa sústreďovalo aj obyvateľstvo chudobných vrstiev, a to priamo medzi mestskou chudobou, v okrajových oblastiach, pri hradbách. Takto treba vnímať aj stredoveký kláštor v Levoči a jeho polohu pri západných hradbách starého mesta.
Levoča už v roku 1249 iste existuje a dokonca nie je obyčajnou dedinou. Onedlho sa stáva sídlom Provincie spišských Sasov a v kolektívnom privilégiu kráľa Štefana V. z roku 1271 sa oficiálne nazýva mestom (civitas). Takúto perspektívne sa rozvíjajúcu aglomeráciu nemohli členovia mendikantskej rehole františkánov obísť. Priťahoval ich mestotvorný proces, sústredenie mestskej chudoby i v tom čase už rozvinutá a fungujúca mestská samospráva. Iste sa v ňom usadili už niekoľko desaťročí po jeho vzniku, len čo to umožnilo ustálenie urbanizmu tvoriaceho sa centra mesta a stabilizácia jeho hospodárskych pomerov. Stalo sa tak podľa všetkého najneskôr v šesťdesiatych rokoch 13. storočia.
Počiatky a Vývoj Kláštora
V akej podobe kláštor minoritov v Levoči jestvoval vo svojich počiatkoch nie je známe. Na mieste dnešného kláštora sa dá predpokladať nejaká staršia - iste menšia - budova kláštora - dormitórium (spálňa) s refektárom (jedáleň) a s menšou murovanou sakrálnou stavbou, ktorej jadro dnes tvorí kapitulnú sieň. Kláštor bol prestavaný a zväčšený začiatkom 14. storočia, o čom nasvedčuje nepriama zmienka v tzv. Lányiho kronike. Autor v nej vysvetľuje, že kláštor minoritov dal v roku 1308 „vybudovať a zväčšiť istý Ladislav Dank ku cti sv. Ladislava.“ Tento Dank, ako meno nesprávne čítal Lányi, bol zainteresovaný do prípadu vraždy Fridricha, syna Arnolda zo Spišského Hrhova, ktorého zabil Kokoš z rodu pánov z Veľkej Lomnice (rod Berzeviczy). Za pokánie mal Kokoš podľa rozhodnutia arbitrážneho súdu z roku 1307 postaviť šesť kláštorov.
V polovici 14. storočia sa začala výstavba kláštorného Kostola sv. Ladislava, ktorý dodnes vnímame ako signifikantnú stavbu západnej časti mesta. Výstavba kláštora pokračovala ambitom - krížovou chodbou. Severne od najstaršieho kláštorného kostola bol tiež postavený nový refektár (dnešná recepcia). Podľa najnovších archeologických výskumov mal drevenú dlážku. Nové dormitórium bolo zrejme umiestnené na poschodí nad refektárom. Usudzujeme tak na základe komparácií s inými kláštormi. Stavba všetkých týchto objektov trvala niekoľko desaťročí a mohla byť ukončená okolo roku 1380.
Pohľad na Minoritský kláštor a kostol v Levoči.
Ďalšie Významné Zmeny
Ďalšie výrazné zmeny prišli po dostavbe týchto nových častí kláštora. Staršie dormitórium, teda pôvodná provizórna kláštorná budova, bolo upravené na súčasnú sakristiu kostola. Dilatačný priestor medzi kostolom a týmto dormitóriom bol zamurovaný a vzniklo tu schodisko, ktoré dodnes vedie jednak do podkrovia chrámu, jednak na poschodie kláštora. Zmeny sa dočkal aj najstarší kláštorný sakrálny objekt. Západnú časť jeho lode pohltil nový ambit, východná časť bola prebudovaná na kapitulnú sieň.
V neskorších dejinách bol kláštor viackrát opravovaný v súvislosti s prírodnými pohromami, ako bol napr. požiar v roku 1485. Prestavby a opravy sa kláštor dočkal ešte pred rokom 1522. Následne v roku 1544 minoriti pod tlakom zmeny konfesie opustili mesto. Kláštor i kostol začala používať miestna protestantská, neskôr evanjelická komunita. To sa zmenilo v roku 1691, kedy kláštornú budovu dostali jezuiti. Tí tu vybudovali známe gymnázium i šľachtický konvikt. Po ich zániku v roku 1773 kláštor prepadol do majetku kráľovstva a naďalej slúžil pre potreby gymnázia, a to až do roku 1913. Vtedy bol severne v nadväznosti na kláštorné budovy postavený komplex tzv. štátneho gymnázia. Obdobie rokov 1913 - 1935 prinieslo kláštoru viaceré nešťastné pokusy od adaptácie na bytové jednotky nízkeho štandardu až po snahu o zriadenie múzea.
V roku 1935 kláštor od štátu odkúpilo Spišské biskupstvo a zriadilo tu tzv. malý seminár - inštitúciu na úrovni strednej školy, ktorá slúžila na výchovu adeptov na štúdium v riadnom kňazskom seminári. Po zrušení malého seminára v dôsledku totalitného režimu v roku 1949 bol kláštor poštátnený. Následne tu boli zriadené ubytovacie kapacity pre internát Strednej pedagogickej školy v Levoči. Po roku 1989 a po reštitúcii budov späť do rúk Spišského biskupstva tu bolo umiestnené Gymnázium sv. Naši návštevníci majú po stáročiach tajomna, ktoré kláštor obklopovalo, jedinečnú možnosť navštíviť jeho vnútro, refektár, krížovú chodbu i kapitulnú miestnosť.
Čierny kostol a jeho história
Gymnaziálny kostol, známy aj ako Čierny kostol alebo Starý kostol minoritov, stojí na konci Kláštorskej ulice v Levoči. Tento kostol, spolu s priľahlým kláštorom, bol postavený v prvej polovici 14. storočia. Je jedným z najväčších kresťanských chrámov na Slovensku a je ukážkou vynikajúceho stavebného umenia obdobia gotiky.
Pohľad na Čierny kostol v Levoči
Na jeho stavbu boli použité peniaze, ktoré poskytol v roku 1309 magister rytier Donč. Podľa Lányiho kroniky pochádzajúcej zo začiatku 19. storočia mal minoritský konvent sv. Ladislava v Levoči založiť v roku 1308 gróf Ladislav Dank. Prvá hodnoverná písomná zmienka o kláštore minoritov v Levoči pochádza z roku 1332.
V roku 1209 sv. František z Assisi dostal ústne schválenie svojho spôsobu života a tento rok sa považuje a za rok založenia radu minoritov. Na Slovensko prišli bratia už za života sv. Františka. Najstarší konvent na našom území bol založený v roku 1230. Bratia sa usadzovali predovšetkým v mestách, aby mohli pôsobiť priamo medzi ľudom. Minoriti prišli do Levoče koncom 13. alebo začiatkom 14. st.
Barokový kláštorný kostol z prvej polovice 14. st. a komplex priľahlých kláštorných budov, ktoré postavili v rokch 1748 - 1755, sa nachádzajú sa za Košickou bránou v Levoči. V roku 1671 bola loď kostola prebudovaná v barokovom slohu, avšak prvky gotickej architektúry sa zachovali najmä v presbytériu, kružby okien, hlavice, pätky klenieb, sedílie.
Budova starého kláštora minoritov s rajským dvorom a zo všetkých štyroch strán s otvorenou arkádovou krížovou chodbou sa na západnej strane opiera o vnútorný múr mestských hradieb a na južnej strane o kostol. Severné krídlo kláštora v druhej polovici 17. storočia prestavali. K prestavbe kláštora došlo aj v 30. rokoch 20. storočia.
Prvotné provizórium pre mníchov koncom 13. storočia tvorilo len niekoľko budov. Bola to menšia murovaná sakrálna stavba, ktorej jadro dnes tvorí kapitulnú sieň, v jej susedstve jednoduché dormitórium (spálňa mníchov) a refektár (spoločná jedáleň). V 20. - 40. rokoch 14. storočia začala rozsiahla výstavba kláštora do dnešnej podoby. Výstavba kláštora zahŕňala novostavbu Kostola sv. Ladislava, ktorého počiatočnú fázu tvorila svätyňa. Na túto stavbu nadväzoval ambit - krížová chodba. Severne od najstaršieho kláštorného kostola bol postavený nový refektár (dnešná recepcia). Nové dormitórium bolo zrejme umiestnené na poschodí nad ním. Staršie dormitórium, teda pôvodná provizórna kláštorná budova, bolo upravené na sakristiu kostola. Dilatačný priestor medzi kostolom a sakristiou bol využitý na schodisko, ktoré dodnes vedie na poschodie kláštora. Zmeny sa dočkal aj najstarší kláštorný sakrálny objekt, ktorý bol prebudovaný na kapitulnú sieň.
Na prvý pohľad je to veľmi starý gotický kostol na kraji, pri ktorom stojí tzv. Poľská brána, čo nie je nič iné ako ďalšia zachovalá brána mestského opevnenia Levoče. Gotický je však len pri pohľade zvonka. Vo vnútri nájdete takmer bez výnimky len barokovú výzdobu, pri ktorej pochopíte, prečo miestni volajú tento kostol čiernym. Mimo sôch, ktoré sú zdobené väčšinou zlatou farbou, sú totiž všetky barokové oltáre čiernej farby, čo ale vytvára určitú estetickú harmóniu. Pomimo chrámu stojí samotný kláštor, ktorý je s ním spojený nádhernou a skutočne zachovanou stredovekou krížovou chodbou alebo tzv. rajským dvorom, ktorý je častý a typický pre kláštory na západe a juhu Európy a na Slovensku možno nájsť jeho podobu (i keď neogotickú) len v kláštore v Hronskom Beňadiku.
Interiér a Umelecké Diela
Z gotického interiéru sa zachovala ešte gotická socha Madony z 15. st. na hlavnom oltári. Okrem nej sú na oltári aj barokové sochy uhorských kráľov a jezuitských svätcov. V sakristii je umiestnená maľba z prvej polovice 14. st., ktorá znázorňuje Ukrižovanie, nad portálom do sakristie je Smrť a Nanebovzatie Panny Márie. Na priečelí kostola je nástenná maľba so symbolmi Viery, Nádeje a Lásky.
Na prízemí kláštora sa nachádza z čias jeho vzniku aj jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku. Z gotického interiéru sa zachovala Madona a nástenné maľby zo 14. a 15. storočia.
Interiér kostola a sakristie je vyzdobený vzácnymi stredovekými maľbami. Na severnej stene bočnej lode kostola je stredoveká nástenná maľba znázorňujúca sedem skutkov milosrdenstva, ktorá je zakončená výjavom Najsvätejšej Trojice ako skupiny troch vedľa seba sediacich osôb.
| Prvok | Popis |
|---|---|
| Madona | Gotická socha Madony z 15. storočia na hlavnom oltári. |
| Barokové sochy | Sochy uhorských kráľov a jezuitských svätcov na hlavnom oltári. |
| Maľba Ukrižovania | Maľba z prvej polovice 14. storočia v sakristii. |
| Krížová chodba | Jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku. |
| Nástenné maľby | Maľby zo 14. a 15. storočia v interiéri kostola. |
Využitie a Zmeny Počas Storočí
V 16. st. slúžil kostol slovenskej evanjelickej obci a od roku 1671 patril jezuitom, ktorí pri kláštore zriadili gymnázium, ktoré tu ma sídlo aj dnes. V roku 1691 kláštornú budovu dostali jezuiti. Rozšírili ju a pristavali celý severný trakt i pivnicu, ktorá je dnes prístupná. Na kláštore nadstavali druhé podlažie a na kláštornom dvore postavili školu - známe gymnázium. Jezuiti tak položili základy levočského gymnázia. To pokračovalo vo svojej činnosti aj po zrušení rehole jezuitov v roku 1773.
V nasledujúcom storočí minoriti žili svoj pokojný život a pastoračne sa starali o okolité obyvateľstvo. Zmena nastala v roku 1544, keď mesto Levoča prešlo oficiálne na protestantizmus. Minoriti pod tlakom zmeny konfesie opustili mesto a kláštor i kostol začala používať miestna evanjelická komunita. Boli tu mestské sklady, hospodársky majer, kostol slúžil aj ako chrám pre slovensky hovoriacich evanjelikov.
Kláštor prešiel do vlastníctva kráľovstva a naďalej slúžil pre potreby gymnázia, a to až do roku 1913. Vtedy bol severne od neho postavený komplex tzv. Obdobie rokov 1913 - 1935 prinieslo kláštoru viaceré nešťastné pokusy od adaptácie na bytové jednotky nízkeho štandardu až po neúspešnú snahu o zriadenie múzea. V roku 1935 kláštor od štátu odkúpilo Spišské biskupstvo a zriadilo tu tzv. malý seminár - inštitúciu na úrovni strednej školy, ktorá slúžila na výchovu adeptov na štúdium v riadnom kňazskom seminári. Po zrušení malého seminára v dôsledku totalitného režimu v roku 1949 bol kláštor zoštátnený. Následne tu boli zriadené ubytovacie kapacity pre internát Strednej pedagogickej školy v Levoči.
Po roku 1989 a po reštitúcii budov späť do rúk Spišského biskupstva tu bolo umiestnené Gymnázium sv. Františka Assiského a neskôr na isté obdobie detašované pracovisko Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity. V súčasnosti boli po prvýkrát v histórii verejnosti sprístupnené najvzácnejšie stredoveké časti kláštora. Využívať ho chcú na múzejné účely.
Rekonštrukcia a Súčasnosť
SNM - Spišské múzeum v Levoči rozširuje ponuku pre návštevníkov o unikátny kláštorný komplex. Dlho očakávaná možnosť nahliadnuť do pôvodných stredovekých priestorov je doplnená o prehliadku kostola, známeho ako gymnaziálny alebo čierny kostol, s málo známym jezuitským barokovým interiérom z konca 17. storočia. Jediná, na Slovensku zachovaná, pôvodná krížová chodba a unikátny rajský dvor, kapitulská sieň či dormitórium prinášajú výnimočnú atmosféru stredovekej spirituality.
Spišské biskupstvo stredovekú časť kláštora v rokoch 2017 - 2020 obnovilo vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR z programu Obnovme si svoj dom a vďaka finančnému príspevku z rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja cez Výzvu pre región 2020.
Krížová chodba v Minoritskom kláštore v Levoči