Drahí bratia a sestry, srdečne vás všetkých pozdravujem. Zvlášť sa teším, že môžem pri tejto slávnostnej svätej omši Posvätenia olejov pozdraviť a privítať vás, moji spolubratia v kňazskej službe. Toto naše stretnutie má osobitný význam, pretože ho slávime v Roku kňazov, vyhlásenom Svätým Otcom Benediktom XVI. pri príležitosti 150. výročia smrti svätého farára z Arsu.
Rok kňazov sa nesie v duchu myšlienky: „Vernosť Krista - vernosť kňaza“. Svätý Otec pri voľbe tejto myšlienky chcel poukázať na absolútny primát milosti a pripomenúť nevyhnutný slobodný súhlas vychádzajúci zo srdca povolaného, pričom treba mať na pamäti, že meno lásky v horizonte času je „vernosť“. Vernosť to je vytrvalá láska.
Keďže poslanie kňaza je ekleziálne, lebo nikto neohlasuje a neprináša seba samého, ale vnútorne a cez vlastnú ľudskosť má si byť každý kňaz vedomý toho, že prináša svetu samého Boha. Len Boh je to jediné bohatstvo, ktoré ľudia túžia nájsť v kňazovi. Katolícky kňaz nie je len nejaký posvätný úradník či obradník alebo kazateľ. Mocou vysviacky je ten, ktorý je pripodobnený Ježišovi Kristovi, povolaný, vysvätený a ustanovený do jeho služby. Sprítomňuje Vykupiteľa v jeho spásnom diele ako učiteľ, posvätiteľ a správca Božích tajomstiev. Kňaz je Boží človek a Kristov človek. Preto kňaz musí byť zakorenený v Kristovi; žiť s Ním a pre Neho.
Úcta a hrdosť ku kňazskému stavu
Iste mi teraz rozumiete a chápete, prečo je potrebné, aby sme my sami mali úctu a osobnú hrdosť k stavu, do ktorého sme boli bez našich zásluh „vybratí“ spomedzi Božieho ľudu a znovu „poslaní“ pre službu tomuto ľudu. Ak mnohé bolestné skúsenosti z nedávnej minulosti mohli zatemniť obraz kňazov a navonok oslabiť našu vierohodnosť pred Božím ľudom, predsa dobre vieme, že náš kredit sa nezakladá len na chcených a nevyhnutných ľudských čnostiach, ale na moci Boha, ktorý si v nepochopiteľnom pláne svojho milosrdenstva vyberá tých, ktorých on sám chce, aby ich poslal do služby celého Božieho ľudu.
Drahí moji bratia v kňazskej službe, tešte sa tými ľuďmi, ktorí vás prosia o modlitbu a požehnanie. Oni najlepšie pochopili vašu najzákladnejšiu úlohu: modliť sa za zverený ľud a žehnať im. Ľudia v nás hľadajú mužov modlitby. Všetko ostatné môže byť tiež dôležité a ušľachtilé, no vzhľadom na modlitbu je všetko toto druhoradé. Ak sa klameme argumentom, že na modlitbu nám nevychádza čas kvôli ostatným činnostiam, stávame sa „zuniace cimbaly“ a „cvendžiace kovy“ aktivizmu bez vnútornej presvedčivosti.
Nech je každodennou skutočnosťou, že nás veriaci budú vidieť v kostole na adorácii a na osobných modlitbách. Tak príde do našich farností Božie požehnanie a vy budete mať radosť zo služby, ktorú konáte.
Cirkev nám pred oči stavia vzor kňaza vytrvalej modlitby a pastoračnej horlivosti svätého arského farára Jána Vianneya. Pri kňazských stretnutiach si ťažkal: „Veľkým nešťastím pre nás farárov je, keď duša znecitlivie“. Myslel tým na nebezpečenstvo, že duchovný pastier si navykne na stav hriechu, v ktorom žijú mnohí jeho farníci. Preto rázne ale s láskou konal. Najprv on sám v spustnutom kostole, kým jeho - zdanlivo zlí, zhýralí ľudia - farníci sedeli v štyroch hostincoch.
Ján Vianney neprehlásil, že sa nedá nič robiť. To čo sa následne v Arse očividne dialo, vyplývalo z niečoho, čo očiam zostávalo skryté: z tichého asketického dvíhania modliacich sa rúk svätého farára. V súvislosti s arským spovedníkom treba pripomenúť ešte jedno dvíhanie rúk: pri udeľovaní rozhrešenia. Ako sa pri eucharistickom premenení dotýkame najhlbšej podstaty nášho kňazského jestvovania, podobne aj pri rozhrešovaní, čiže premenení hriešnika na očistené Božie dieťa tiež realizujeme najhlbší rozmer nášho kňazského charakteru, keď súčasne s odpustením kajúcnikovi sprostredkujeme pomáhajúce milosti do ďalších zápasov.
Sme ako Mojžiš, ktorý spolupracuje s Bohom na ich vyslobodení z otroctva hriechu a usmerňuje ich na cestu pútnikov do nebeskej vlasti. Priznajme si, ako Mojžiš nevládzeme držať ruky napriahnuté k modlitbe, často akoby sme už-už klesli frustrovaní tvrdošijnosťou niektorých veriacich. Vtedy v duchu stojme pod Krížom a držme v náručí Ukrižovaného Ježiša, ktorého sme v kázňach ohlasovali, na katechizme vysvetľovali, pri poučeniach vštepovali, aj keby sa nám zdalo, akoby nám ho niekedy vracali s nezáujmom, ľahostajnosťou, hriešnosťou.
Nikdy nezabúdajme, že prvá to prežila Matka Ukrižovaného. Ten, komu dala život, jej mŕtvy spočíval na rukách, usmrtený hriechmi všetkých čias. Nie je to iba obyčajná zhoda okolností, že sa to stalo po mystickej adopcii, keď sa stala Matkou ľudského pokolenia. Uprostred najväčšej bolesti najväčšie hrdinstvo. Na dne utrpenia vrchol univerzálnej materinskej lásky. Lásky, ktorá „všetko znesie, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží“, Lásky, čo „nikdy nezanikne“.
Keď hľadím na vás, svojich spolubratov v diecéznom presbytériu, ktorí ste „nasadení“ v prvej línii a znášate „páľavu dňa“ a viem, že verne a zodpovedne pracujete vo vinici Pánovej, predstavujem si, koľko rôznych zápasov a pokušení ste vo svojom živote už zvládli. V koľkých zápasoch za spásu vašich veriacich ste ako dobrí pastieri opakovali s Máriou, že chcete vytrvať ako „služobníci Pána“.
Vďaka za vaše svedectvo, za vašu vernosť a vytrvalosť, vďaka za vaše žehnajúce, premieňajúce a rozhrešujúce ruky. Vďaka za vaše kňazské srdce, ktoré chcete mať formované podľa tichého a pokorného srdca Ježišovho.
Hľadím na vás všetkých, milí moji spolubratia, s veľkou nádejou, že uprostred ruchu moderného sveta dokážete vždy rozoznať Boží hlas svojho Povolávateľa. Na našej kňazskej ceste sa pevne držme Krista, ktorý nás denne čaká v tichu Bohostánku. Prosme vzájomne za seba i za všetkých, ktorých nám Pán zveril. A dajme sa viesť Matkou Božou, ktorá nás najistejšie povedie k svojmu Synovi. Nech nás Pán na príhovor Matky kňazov zahrnie hojným požehnaním a vnútornou radosťou, závislou nie od veku, ale od vnútorného stotožnenia s vlastným povolaním.
Cesta Jána Mária Vianneyho ku kňazstvu
Od začiatku kalendárneho roka hovoríme o ceste Jána Mária Vianneyho ku kňazstvu. Už v detstve túžil stať sa kňazom. Kým žila jeho nábožná mama hovorieval jej: „Keby som bol kňazom, chcel by som pre nášho Pána získať veľa duší.“ Už ako malý chlapec vedel, že najdôležitejšia úloha kňaza je získanie duší pre Pána Boha. To je aj moja úloha. Mám získať vaše duše pre Pána Boha. Mám vám ukazovať cestu do neba. Ďakujem, že mi to pripomínate každý deň.
Ako dobre viete, Jankova cesta ku kňazstvu bola veľmi ťažká. Určite si pamätáte rozprávanie z poslednej detskej sv. omše o tom, ako musel opustiť seminár v Lyone. Pre Jána to bol najťažší okamih jeho života. Ale tým sa jeho problémy nekončili. Po vylúčení zo seminára sa vrátil k milovanému pánu farárovi Balleymu. Za jeho podpory a pod jeho bedlivým okom sa znova začal veľmi usilovne učiť. Akýsi tajomný hlas mu šepkal do ucha: „Nič to, - buď pokojný, raz budeš kňazom.“ Pán farár Balley, ktorý nikdy nestrácal nádej, že Ján raz bude dobrým kňazom, sa usiloval, aby po troch mesiacoch mohol Ján skladať skúšku.
Vrátil sa do seminára, postavil sa pred skúšobnú komisiu a ... nezložil skúšku. Situácia sa zdala úplne beznádejná, ale pán farár Balley sa nevzdával. Nepoznal horlivejšieho a nábožnejšieho klerika. Po druhý krát sa postaral o skúšku, ale tentoraz Ján Vianney necestoval do seminára, ale profesori sa zjavili vo farnosti a otázky mu kládli vo francúzštine. Konečne úspech. Ján odpovedal dobre! Zložil skúšku. Nakoniec mu dovolili, aby pristúpil ku kňazskej vysviacke: najprv k diakonátu a potom ku kňazstvu.
Bol rok 1815, Ján Mária Vianney už mal 29 rokov a 3 mesiace. Na kňazskú vysviacku musel ísť do 100 kilometrov vzdialeného mesta Grenoblu. V jeho rodnej diecéze, z dôvodu vojnových zmätkov nebolo biskupa. Janko šiel do Grenoblu akoby na krídlach. Bol teplý augustový deň. Ján Vianney sa s radosťou pohol smerom ku Grenoblu. Pred sebou mal 100 kilometrovú cestu. So sebou si zobral trochu jedla a albu na svoju prvú svätú omšu. Do mesta došiel peši po niekoľkých dňoch, v sobotu 12. augusta. Nasledujúci deň v nedeľu už naňho čakal starý biskup. Konečne nadišiel vytúžený deň. Po toľkých neistotách, po toľkých neúspechoch, po toľkých slzách sa Ján Mária Vianney stal konečne kňazom.
Stal sa sluhom Božím. Ako po tom túžil. „Teraz už budem môcť získavať duše pre Boha. Ján Mária Vianney bol šťastný. Myslím, že aj my sa môžeme tešiť, keď počúvame túto peknú udalosť. Kto pomáhal Jankovi ku kňazstvu? Máte pravdu, jeho najväčšou pomocou bola mama a pán farár Balley. Bez neho by asi Ján Vianney nebol pripustený ku vysviacke. Prečo sa na to pýtam? Z jediného dôvodu. Na každej sv. omši dostávate úlohy, ale táto bude zo všetkých najdôležitejšia. Každý kňaz potrebuje, aby sme mu pomáhali, ale zvlášť potrebuje modlitbovú pomoc. Áno, dobre tušíte.
O čo prosil Pán Ježiš apoštolov v dnešnom Evanjeliu? Pán Ježiš prosil o modlitbu, ja sa k tej prosbe pripájam. Môžete sa modliť za mňa, čomu by som sa veľmi tešil, ale môže to byť hociktorý iný kňaz. Dôležité je, aby ste sa za vybraného kňaza modlili už stále. Ťažká úloha? Možno áno, ale myslím si, že to dokážete.
Úlohy
- Vytvorte skupinky po 7 osôb, ktoré sa budú modliť za vybraného kňaza. Môžu to byť spolužiaci, kamaráti, rodičia, súrodenci, starý rodičia, susedia. Všetkých osôb musí byť sedem, toľko koľko je dní v týždni.
- Vyberte si kňaza, za ktorého sa budete modliť.
Nemusíte sa ponáhľať s voľbou 7 - člennej skupiny ani s výberom kňaza. To sú veľmi vážne rozhodnutia! Prial by som si, aby ste sa nemodlili za vybraného kňaza týždeň, dva, ale stále. Do konca života. Preto to treba urobiť s rozvahou. Nasledujúce dni detských sv. omší vám to budem pripomínať. Na konci detských sv. omší by som chcel, aby ste modlitbové záväzky darovali vami vybranému kňazovi.
Dňa 12.2.2022 počas svätej omše boli požehnané kaplnky Panny Márie Zázračnej medaily. Svätú omšu celebroval kňaz Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul Jozef Noga. Vo Višňovom sa utvorili 2 skupinky s počtom 43 rodín a vo filiálke v Turí tiež 2 skupinky s počtom 46 rodín. Sme radi, že sme sa dočkali tohto dňa a teraz už budeme iba čakať, kedy zavíta kaplnka so sochou Panny Márie aj do našej rodiny, aby sme sa mohli s ňou porozprávať, aby posilnila našu rodinu vo viere a aby vyprosovala milosti pre našu rodinu.
Svätý Otec Benedikt XVI. ustanovil pri príležitosti 150. Výročia smrti sv. Jána Mária Vianneya rok kňazov, ktorý začal 19. júna 2009 a trvá do 19. júna 2010. Veriacim sa udeľuje možnosť získať úplné odpustky, keď skutočne ľutujú svoje hriechy a v kostole alebo kaplnke sa zbožne zúčastnia na sv. omši a obetujú za kňazov Cirkvi modlitby Ježišovi Kristovi a tiež akýkoľvek dobrý skutok, aby ich posvätil a pretvoril podľa svojho Srdca, pokiaľ sa vyznali so svojich hriechov vo sviatosti zmierenia a pomodlili sa na úmysel Sv. Otca a to každý prvý štvrtok v mesiaci alebo iný deň, ktorý stanoví miestny ordinár.
Čiastočné odpustky budú udelené všetkým veriacim, kedykoľvek sa zbožne pomodlia päťkrát Otče náš, Zdravas Mária a Sláva Otcu alebo inú schválenú modlitbu ku cti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho za to, aby boli kňazi zachovaní v čistote a svätosti života. Ak ti záleží na svätosti kňazov a na nových povolaniach do kňazstva, tak ťa pozývame, aby si sa od sviatku Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra 2013 pripojil k 40 dňovej reťazi pôstu a modlitieb za kňazov. Trvať bude do 24. októbra 2013. Počas tohto obdobia sa chceme spájať v úmysle pomôcť našim kňazom.
Pôstne úmysly môžu byť rôzne. Naše obety a modlitby potrebujú aj kňazi starí a chorí. Kňazi so zraneným srdcom, spútaní rôznymi závislosťami, alebo takí, ktorí sa cítia vyhorení. Pôst môžeš obetovať za pastiera vo svojej farnosti alebo za kňaza, ktorý u vás pôsobil. Ale aj za tých kňazov, ktorí ti najviac pomohli na ceste k Bohu. Spoločenstvo Modlitby za kňazov, ktoré 40 dňovú reťaz pôstu a modlitieb zastrešuje, odporúča pôst, ako ho v Katolíckej cirkvi prežívame na Popolcovú stredu a Veľký piatok. To znamená, že iba raz za deň sa dosýta najesť a zdržať sa mäsitého jedla.
| Modlitba za kňazov I. | Modlitba za kňazov II. |
|---|---|
| zachovaj svojich kňazov v ochrane Tvojho najsvätejšieho Srdca. ktoré sa denne dotýkajú Tvojho najsvätejšieho Tela. ktoré sú zvlažované Tvojou predrahou Krvou. do ktorých bola vtlačená pečať Tvojho svätého kňazstva. ako premieňajú chlieb a víno. a udeľ im korunu večnej slávy. | Ale nadovšetko ti odporúčam kňazov, ktorí sú mi najdrahší - kňaza, ktorý ma pokrstil, kňazov ktorí ma rozhrešili od mojich hriechov, kňazov na ktorých omšiach som sa zúčastnil a ktorí mi dali tvoje Telo a tvoju Krv vo svätom prijímaní, kňazov, ktorí ma učili a vzdelávali a všetkých kňazov, ktorým som dlžný iným spôsobom. prebývaš medzi nami v Oltárnej Sviatosti. milosti na našich duchovných pastierov. posvätenie. srdcia k Tebe. sväté slovo. pracujú pre spásu nesmrteľných duší. podľa Tvojho Božského srdca. večného života. Amen. |
Pane Ježišu, do duše svojich kňazov si vtlačil nezmazateľnú pečať, ktorá nás vnútorne pripodobnila Tebe. Vďaka tejto Tvojej veľkorysosti každý z nás dostal titul „druhý Kristus“. Prosím Ťa, Pane, daj, aby som bol hodný tohto zvláštneho a krásneho pomenovania.
Požehnaj aj mojich bratov kňazov, najmä tých, s ktorými spolupracujem na diele spásy v našej diecéze, aby sme denne žili zjednotení s Tvojou vôľou. Daj nám silu, aby sme mali Tvojho ducha a buď prítomný medzi nami v každej našej službe. Nech sa tak stáva v obeti svätej omše, pri hlásaní evanjelia, pri styku s ľuďmi a najmä pri našich vzájomných stretnutiach. Zo všetkých našich postojov nech vychádza posila pre veriacich, ale aj pre naše kňazské spoločenstvo, aby sme si vzájomne uľahčovali život na ceste spásy.
Ježišu, večný Veľkňaz, daj mi silu, aby som bol príkladom pre všetkých veriacich, aby sa v nich zachovala katolícka viera a žiarila novým svetlom. Toto prosím aj pre mojich spolubratov kňazov. Svojou milosťou nás uschopni udržiavať pravdivý kresťanský život v celom Božom ľude. Daj nám zmysel pre upevňovanie sociálnej spravodlivosti, odvahu a lásku pri obrane chudobných a ubiedených. Mne aj všetkým mojim bratom v diecéznom kňazstve udeľ milosť, aby sme boli mužmi Eucharistie, nielen pri slávení svätej omše, ale aj pri pravidelných adoráciách. Pomáhaj nám k stálemu rozvoju duchovného života a ochotnej pastierskej službe.
Prosím Ťa, Pane, vypočuj ma. Amen.
Už vyše 300 rokov je Višňové pútnickým miestom katolíkov severozápadného Slovenska. Stalo sa centrom, kde sa každoročne v sobotu a v nedeľu pred sviatkom Navštívenia Panny Márie schádzajú veriaci ľudia z Oravy, Kysúc, Považia, Rajeckej doliny, Turca a okolia Žiliny.
Najstarší zachovalý záznam o Višňovskej Panne Márii je v kanonickej vizitácii z roku 1674 v biskupskom archíve v Nitre, kde sa spomína, že socha bola na bočnom oltári a je vo zvláštnej úcte. Pomoc, radu a útechu tu vyhľadávali nielen poddaní, ale aj nižšia šľachta zo širokého okolia. Milostivá socha predstavuje sediacu Pannu Máriu, ktorá kŕmi malého Ježiška. Vytvoril ju neznámy ranobarokový majster v polovici 17.
Pútnický kostolík vo Višňovom nestačil prijať veľké množstvo pútnikov, preto bol v priebehu niekoľkých desaťročí až tri krát rozšírený. Lenže ani po treťom zväčšení jeho veľkosť nestačila, ba začal ohrozovať návštevníkov, lebo na viacerých miestach popraskal. Základný kameň bol položený r. 1769 a r. 1782 bol kostol celý zastrešený. Žilinský rodák Daniel Dlabač v r. 1782 daroval kostolu hlavný oltár. Oltárnym obrazom bol obraz Navštívenia Panny Márie, ktorý je aj na dnešnom oltári. 29. septembra 1783 bol kostol slávnostne posvätený.
Po nástupe totalitnej moci sa mariánske púte obmedzovali, zanechalo to stopy aj na miestnych obyvateľoch. Postupne však sa mariánske pútnické miesto opäť začalo prebúdzať a Višňové znova ponúka hodnotné púte. Po príchode dp. Jozefa Bagina do Višňového v roku 2003 sa obnovili mnohé aktivity. V súčasnosti každá púť ponúka bohatý program, ktorý nie je postavený len na sv. omšiach, ale aj na mnohých iných ponukách, ktoré chcú posilňovať vieru prítomných pútnikov.
Každý mesiac v 13. deň sú pravidelné Fatimské slávnosti, na ktoré prichádzajú veriaci nielen z okolia, ale aj zo vzdialenejších farností, či diecéz. Víkend pred sviatkom Navštívenia Panny Márie je tradične víkendom hlavnej mariánskej púte vo Višňovom. Je to Diecézna púť rodín. Prichádzajú matky a otcovia s deťmi, aby si posilnili vieru pri Božej Matke, ktorá je aj v milostivej soche na hlavnom oltári zobrazená ako matka, ktorá kojí malého Ježiša. Do Višňového prichádzali aj ženy, ktoré nemohli mať dieťatko. Práve socha matky, ktorá kojí malého Ježiša ich k tomu povzbudzovala, aby sa tu modlili a vyprosili si dieťa.
Kostol Navštívenia Panny Márie vo Višňovom
V prvú septembrovú nedeľu prichádzajú zase otcovia, ktorí pozývajú aj svoje manželky a deti, aby putovali do Višňového a uvažovali nad zbožnosťou mužov v našich rodinách. Okrem toho v nedeľu Dobrého Pastiera je vo Višňovom Púť rodičov kňazov. S touto myšlienkou prišla matka kňaza, rodáka z Turia, Ondreja Gašicu, pani Mária Gašicová.
Rodičia kňazov sa stretnú, aby pri sv. omši prosili za svojich synov, aby ďakovali za milosť kňazstva v ich rodine, aby vyprosovali milosti aj pre ďalších. V máji prichádzajú do Višňového jubilanti Žilinskej diecézy. Pozýva ich k Matke Božej Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup. Spolu pri oltári oslávia kňazské i osobné jubileá.
V roku 2011 - po blahorečení - daroval Višňovému relikviu krvi blahoslaveného Jána Pavla II. Veľkého Mons. Stanislaw Dziwisz, krakowský kardinál. Vždy po 1. máji (deň blahorečenia) a 22. októbri (deň liturgickej spomienky) sú slávnostné sv. omše ku cti bl. Jána Pavla II. Relikviu krvi bl. Jána Pavla je možné uctiť si každú stredu pri adorácii a vždy v 13. deň mesiaca pri Fatimskej slávnosti.
Višňové je známe aj rorátnymi sv. omšami, ktoré sa slúžia každé ráno počas celého adventu. Na tieto sv. omše prichádza pravidelne veľké množstvo detí. Pozývame pútnikov všetkých vekových kategórii, aby prišli k Matke do Višňového.