Modlitby pred a po prijatí Eucharistie

Eucharistia je jednou z najdôležitejších sviatostí v živote katolíckeho kresťana. Je to sviatosť, v ktorej prijímame Telo a Krv Ježiša Krista. Prijímanie Eucharistie je spojené s množstvom milostí. Sväté prijímanie je najintímnejším stretnutím človeka s Bohom. V tejto chvíli sa Kristus stáva doslova súčasťou nášho tela i duše - prichádza do srdca, aby ho uzdravil, posilnil a naplnil láskou.

Príprava na takýto posvätný okamih si preto vyžaduje stíšenie, pokoru a modlitbu. Modlitba pred prijatím má hlboký zmysel - pomáha veriaceho vnútorné pripraviť na stretnutie s Kristom. Ako hovorí sv. Terézia z Lisieux: „Keď prijímam Eucharistiu, prichádza do mňa láska samotného Boha.“

Význam Eucharistie

Eucharistia je vrcholom kresťanského života. Eucharistia bola ustanovená večer pred umučením, preto je nazývaná aj Pánova večera. Emauzskí učeníci spoznali Ježiša práve pri lámaní chleba a on im v tom zmizol, čo bolo symbolickým zvýraznením jeho prítomnosti v Eucharistii. Ježiš pri poslednej večeri povedal: "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás" a "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás" (Lk 22,19-20). Týmto sa Eucharistia stáva novou zmluvou a sprítomňuje sa v nej Kristova obeta.

Ježišova prítomnosť v Eucharistii je tajomstvom viery, pri premenení sa podstata chleba mení, a stáva sa telom Ježiša Krista. Prítomnosť Ježiša v Eucharistii ju stavia akoby ponad všetky ostatné sviatosti, čím sa stáva stredobodom a vrcholom kresťanského života, a slávi sa preto v rámci liturgie. Veriaci prijímajúci eucharistiu sa spolu s Ním premieňajú v jedno telo a stávajú sa tak mystickým Telom Kristovým.

Sväté prijímanie nás odlučuje od všedných hriechov, keďže je obetované za nás, krv Ježiša Krista "je vyliata za všetkých na odpustenie hriechov". Prijímanie Eucharistie v stave ťažkého hriechu je svätokrádežou = zneuctením samotného Boha.

Príprava na prijatie Eucharistie

Aby sme si lepšie uvedomili, čo nám Boh svojou obetou na kríži daroval, je dobré vedieť, že v dobách pred Ježišovým zmŕtvychvstaním mohol do Božej prítomnosti vstúpiť len raz do roka veľkňaz, aby mohol predniesť modlitbu. Jeden človek raz za rok mohol vstúpiť do Svätyne svätých, pričom museli byť zaňho vykonané obety za odpustenie hriechov, lebo ak by do svätyne vstúpil hriešny, neuniesol by Božiu slávu prítomnú na tom mieste, a padol by mŕtvy na zem. Preto mal okolo nohy uviazané lano a na odeve pripevnené zvončeky, aby ľudia za oponou oddeľujúcou svätyňu od veľsvätyne vedeli, že je ešte nažive. Ak by padol mŕtvy, museli by ho s pomocou lana vytiahnuť von, lebo do svätyne svätých už v ten rok nik nemohol vstúpiť.

Pred svätým prijímaním je dôležité pripraviť svoje srdce a telo. Panna Mária nás môže najlepšie pripraviť cez nehu svojho srdca na príchod Pána Ježiša do nášho srdca. O. Dominik Chmielewski zdôrazňuje, že Eucharistia je vrcholom a zdrojom nášho duchovného života, preto nemôže byť ničím nahradená. Predtým ako sa postavíme a prídeme k svätému prijímaniu, je veľmi osožné povedať: ,,Mária, priprav moje srdce i telo pre Pána Ježiša.“

Ježiš hovorí sv. Faustíne: ,,Mojou rozkošou je prichádzať k nim vo sv. prijímaní. Ale keď je v tomto srdci niekto iný, ja to nemôžem zniesť a čo najrýchlejšie z neho odchádzam a beriem so sebou všetky dary a milosti, ktoré som pre ňu pripravil. A duša dokonca nespozoruje, že som od nej odišiel.“

Ježiš ďalej hovorí: ,,Po čase príde do tejto duše vnútorná prázdnota a nespokojnosť. Ó, keby sa v tomto čase obrátila na mňa, pomohol by som jej k očisteniu srdca. Všetko by som dokonal v jej duši.

Konať časté a hrdinské obete, snažiť sa modliť novény, dlho a s námahou putovať, postiť sa v piatok (a dokonca aj v stredu), vzdať sa sladkostí, koláčov a dokonca aj nášho obľúbeného televízneho programu - to všetko sú najušľachtilejšie praktiky a sú tu preto, aby boli povzbudením na ceste správnym smerom v našom horlivom úsilí o svätosť a túžbu po nebi.

Byť v stave posväcujúcej milosti.

• Zachovať eucharistický pôst.
• Sústrediť sa.

Modlitby pred prijatím Eucharistie

Cirkev nám ponúka niekoľko krásnych modlitieb, ktoré možno použiť pred prijatím Eucharistie:

1. „Pane Ježišu Kriste, verím, že si prítomný v Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Milujem Ťa nadovšetko a túžim prijať Ťa do svojho srdca. Keďže Ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď aspoň duchovne do môjho srdca.“
2. „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a uzdravíš moju dušu. Prichádzam s pokorou a s túžbou po Tebe.“
3. „Ježišu, ďakujem Ti, že ma voláš k svojmu stolu. Viem, že nie som dokonalý, no verím v Tvoje milosrdenstvo. Očisti moje srdce, aby som Ťa mohol prijať s láskou a vďačnosťou.“
4. „Panna Mária, Matka Eucharistie, Ty si s pokorou prijala Božie Slovo. Pomôž mi prijať Ježiša s rovnakou vierou a čistotou, s akou si Ho nosila pod svojím srdcom.“

Nie vždy je možné prijať Eucharistiu fyzicky - napríklad počas choroby, na cestách alebo keď niekto nie je v stave posväcujúcej milosti. Duchovné prijímanie je úprimná túžba po zjednotení s Ježišom, aj keď fyzicky nie je možné Ho prijať.

Jedna z najznámejších modlitieb duchovného prijímania znie: „Môj Ježišu, verím, že si skutočne prítomný v Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Milujem Ťa nadovšetko a túžim prijať Ťa do svojho srdca. Keďže Ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď aspoň duchovne do môjho srdca. Objímam Ťa a spájam sa s Tebou, nikdy nedovoľ, aby som sa od Teba odlúčil.“

Modlitba o pomoc k svätému Jozefovi: Svätý Jozef, tvoja moc na nebi je veľká a vzťahuje sa na všetky naše záležitosti. Ty môžeš svojím mocným príhovorom dosiahnuť aj to, čo nám sa zdá celkom nemožné. Vzhliadni preto s otcovskou láskou na všetky naše záležitosti. Vyhľadaj a povzbuď všetky malé a prosté duše, aby horlivo a čo najčastejšie obetovali Bohu Otcu Plameň Lásky Nepoškvrneného Srdca tvojej svätej Snúbenice a takto zachraňovali svet a duše pre večnú spásu. Náš otec, svätý Jozef, ty si hľadal salaš pre Matičku v Betleheme. Prosíme ťa, pomôž aj nám hľadať salaš pre jej Plameň Lásky v ľudských srdciach. Amen.

Modlitby ruženca:

• Na česť piatich Svätých Rán nášho Božského Vykupiteľa sa prežehnáme päťkrát po sebe.
• Na veľké zrnká: Bolestivé a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, oroduj za nás, k Tebe sa utiekame!
• Na prvé tri malé zrnká:
  • Ó môj Bože, verím v teba, lebo si nekonečne dobrý!
  • Ó môj Bože, dúfam v teba, lebo si nekonečne milosrdný!
  • Ó môj Bože, milujem ťa, lebo si nadovšetko hodný lásky!
• Na malé zrnká: Matička naša, zachráň nás skrze Plameň Lásky svojho Nepoškvrneného Srdca!

Modlitby po prijatí Eucharistie

Po prijímaní je vhodné zotrvať v tichu a rozjímaní. Zostaňte pár minút v tichu. Poďakujte sa. Ponúknite svoje úmysly. Sväté prijímanie nie je určené len pre „dokonalých“. Je to pokrm pre tých, ktorí hľadajú silu, odpustenie a pokoj.

Všetci svätí jednomyseľne sústreďujú svoj život na Ježiša v Eucharistii. Niektorí z nich vo svojej hlbokej vnútornej oddanosti zložili modlitby, ktoré nám môžu poslúžiť ako príklad.

„Duša Kristova, posväť ma; Telo Kristovo spas ma; Krv Kristova napoj ma; voda z boku Kristovho obmy ma. Umučenie Kristovo posilni ma; ó dobrotivý Ježiš vyslyš ma; do svojich svätých rán skry ma, nedaj mi odlúčiť sa od teba, pred zlým nepriateľom chráň ma, v hodinu smrti mojej povolaj ma a káž mi prísť k tebe, aby som ťa chválil, s tvojimi svätými na veky vekov. Amen.“

„Ó, ohnisko lásky! Nie dosť, že si nás stvoril na svoj obraz a podobu a milostivo nás očistil a obnovil Krvou svojho Syna; Ty sa nám dávaš za pokrm v celom svojom Božskom bytí, dokonalý Boh. Čo Ťa k tomu vedie? Daj, nech moja duša neustále žízni po Tebe, Ty chlieb anjelský, osvieženie pre duše, náš každodenný duchovný pokrm, majúci v sebe všetku sladkosť, vôňu a oblažujúcu príchuť. Nech moje srdce neustále túži po chlebe, ktorý nám dávaš Ty, ku ktorému s túžbou vzhliadajú anjeli. Pane, buď vždy mojou nádejou, dôverou, mojou potechou, radosťou, mojím odpočinkom a stíšením, mojím pokojom, sladkou a ľúbeznou vôňou; mojím pokrmom a občerstvením; mojím útočiskom a oporou, mojou múdrosťou, mojím dedičným podielom a pomocou, mojím pokladom, ku ktorému sa ustavične vinie moja myseľ a srdce a v ktorom sa natrvalo zakoreňujú. Amen.“

Zostaň so mnou, Pane, potrebujem aby si bol stále pri mne, aby som na Teba nezabúdal. Zostaň so mnou, Ježišu, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil; život ubieha, približuje sa smrť, súd a večnosť. Potrebujem si neustále obnovovať silu, aby som na tejto ceste nezastal, a práve preto potrebujem Teba. Zvečerieva sa a blíži sa smrť; bojím sa temnoty, pokušení, suchopárnosti, kríža, súženia. Ježišu môj, z celého srdca Ťa milujem a ľutujem, že som toľkokrát urazil Tvoju nekonečnú dobrotu. Milostivo mi pomáhaj, aby som Ťa už viac neurážal. Odovzdávam Ti celú svoju vôľu, svoje náklonnosti, túžby a všetko čo mám. Odteraz Pane rob so mnou všetko podľa svojej vôle. Prosím Ťa len o Tvoju lásku, o dar vytrvalosti vo viere až dokonca a o úprimnú snahu plniť Tvoju vôľu.

Počas svätého prijímania a po ňom je dôležité vybrať vhodné piesne, ktoré majú oslavný a ďakovný charakter. Niektoré z odporúčaných piesní zahŕňajú:

• Duša Kristova
• Tebe žijem
• Omšové piesne 303: mix piesní
• Omšové piesne
• Magnifikat
• Rôzne žalmy
• Sanctus a Gloria
• Piesne a antifóny z novej tvorby

Svätá omša a Eucharistia

1. Sviatosť eucharistie je slávená ako súčasť svätej omše, liturgie, ktorá je zložená z 2 častí: bohoslužby slova a bohoslužby obety. Súčasťou bohoslužby slova sú úvodné obrady, do ktorých patrí prežehnanie, pozdrav, úkon kajúcnosti = vyznanie hriechov, kedy sa bijeme do pŕs podobne ako hriešny mýtnik v Ježišovom podobenstve o pokore, uvedomujúc si svoju hriešnosť a závislosť na Bohu a jeho odpustení, a máme sa pripraviť na slávenie liturgrgie. Nasleduje rozhrešenie kňaza a na to spev (alebo recitácia) "Pane zmiluj sa". Podobne ako v Dávidovom 51. žalme, kde spieva "Bože zmiluj sa nado mnou pre svoje milosrdenstvo", aj my v tomto speve uznávame závislosť na Bohu a potrebu jeho milosrdenstva. Ak je sviatok - spieva sa glória (spev vychádzajúci zo spevu anjelov zvestujúcich spasiteľa pastierom "Sláva Bohu na výsostiach, a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle"). Celá omša je akýmsi sprítomnením Ježišovho života, teda aj štruktúra omše začína pripomienkou jeho narodenia, a zároveň aj nášho života - preto si pri vstupe do kostola pripomíname náš krst a prežehnávame sa svätenou vodou.

Po tzv. modlitbe dňa, v ktorej je vyjadrená hlavná myšlienka omše, nasleduje čítanie Božieho slova, ktoré je zložené z jedného alebo dvoch čítaní z Písma, žalmu a evanjelia. Čítania sa čítajú v 3-ročnom cykle, počas ktorého je postupne prečítaná väčšina Božieho slova. Všetky čítania, spolu so žalmom a evanjeliom, sú vyberané tak, aby spolu tvorili istý logický celok. Ježiš povedal: "Neprišiel som zákon zrušiť, ale ho naplniť." Preto aj vo Svätom Písme môžeme nájsť v Starom zákone predobrazy Nového zákona. Úryvky Božieho slova čítané na omši sú vždy vyberané tak, že je možné medzi nimi vidieť súvislosti.

Prvá časť svätej omše je teda zameraná na Krista, ktorý sa nám zjavuje skrze Slovo, lebo "Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh". "A Slovo sa Telom stalo a prebývalo medzi nami". Kristus sám ako prvotné Slovo v ktorom bolo všetko stvorené, k nám prichádza ako živé Slovo. To, aké má Božie slovo moc si môžme najlepšie uvedomiť na základe toho, ako Kristus prišiel na tento svet: Mária povedala: "Nech sa mi stane podľa tvojho slova" - a práve vtedy sa "Slovo Telom stalo", ako napísal Ján vo svojom evanjeliu.

Svätá omša pokračuje homíliou, ktorá by mala byť venovaná vysvetleniu Božieho slova, ktoré bolo prečítané. Povinná je iba v nedeľu a vo sviatok. Po homlílii, ale len v nedeľu a vo sviatok, nasleduje vyznanie viery, buď apoštolské (kratšie), ale niekde sa už stáva zvykom spievať aj Nicejsko-Carihradské, ktoré vzniklo neskôr a lepšie vystihuje niektoré tajomstvá viery. Poslednou časťou bohoslužby slova sú spoločné prosby veriacich, ktoré buď prečíta za všetkých lektor, ale môžu byť aj individuálne vyslovované ( a nemusia to byť len prosby, lebo Bohu môžeme aj ďakovať a chváliť ho). Aj sám ježiš nás vyzýva k spoločnej modlitbe a prosbám, a ukazuje nám silu tejto modlitby v spoločenstve, lebo "Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som aj ja medzi nimi." Po spoločných prosbách bohoslužba slova končí.

2. Druhou časťou svätej omše je Bohoslužba obety. Ako už názov napovedá, jej centrom je premenenie chleba a vína na Telo a Krv Ježiša Krista, v ktorom sa zázračným a nekrvavým spôsobom sprítomňuje Kristova obeta. Začína prinášaním obetných darov - chleba a vína, ale môžu k nim byť pridané aj iné dary (mali by byť obetované Bohu, čo znamená, že by tieto dary mali byť neskôr použité na nejaké vhodné účely). Aj my sme pozvaní obetovať naše dary, ktoré chceme predložiť pred Ježiša, aby ich premenil - naše životy, trápenia, zranenia a naše hriechy, ktoré chceme Ježišovi odovzdať a prijať jeho uzdravujúci dotyk. Aj my sami by sme teda mali byť obetným darom.

Potom nasleduje eucharistická modlitba modlitba. Jej začiatok sa mení podľa daného sviatku, nedele atď... nasleduje dialóg kňaza s veriacimi(nezabúdajme že stále zastupuje Krista a koná v mene Krista), začína slovami "Pán s vami". Po ukončení dialógu sa spieva oslavná pieseň - "Svätý svätý", ktorou oslavovali Ježiša, keď vstupoval posledný krát pred svojim umučením do Jeruzalema. "Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, hosanna na výsostiach". (Tu možno vidieť, že celá svätá omša symbolicky naznačuje a sprítomňuje Ježiša počas celého Jeho života - v úvodnom speve Glória sa tešíme z jeho narodenia, potom sú tu čítania zachytávajúce jeho život, a nakoniec sa dostávame postupne k vrcholu - jeho umučeniu a vzkrieseniu.) Potom si v rámci eucharistickej modlitby pripomíname poslednú večeru.

Tu nastáva vrchol svätej omše, ktorý tajomným spôsobom sprítomňuje Krista. Kňaz berie do rúk chlieb a slovami premenenia (sú 4 rôzne kánony, ktoré možno použiť pri premieňaní), ktoré sú súčasťou eucharistickej modlitby, (tu znova možno vidieť silu Božieho slova - slovo koná zázrak, slovo sa sprítomňuje) sa podstata chleba a vína tajomným spôsobom mení na Telo a Krv, tak ako povedal Ježiš pri poslednej večeri : "Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás" a Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás". Stará zmluva bola nahradená novou, dokonalou, spečatená Kristovou krvou. Po premenení nasleduje obeta, potom kňaz prednesie príhovory za Cirkev, prítomných, zosnulých, za ktorých môže byť omša obetovaná.

V tejto časti k nám hovorí sám Ježiš v prvej osobe, preto tu možno najlepšie vnímať Jeho prítomnosť v osobe kňaza. Eucharistická modlitba končí záverečnou doxológiou: " Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi, máš ty Bože otče v jednote s Duchom Svätým všetku úctu a slávu po všetky veky vekov.

Poznámka: Ak sa slávi len bohoslužba slova, tak sa celá eucharistická modlitba vynecháva. Začína sa obrad príjimania.

Všetci veriaci spolu modlia modlitbu, ktorú nás naučil Pán - "Otče náš, ktorý si na nebesiach... " (Matúš 6. 9-13). Táto modlitba vyjadruje akýsi súhrn Ježišovho učenia, vyznanie, že Boh je náš milujúci a odpúšťajúci Otec, ktorý nás pozýva žiť jeho obnovené Božie kráľovstvo už tu na zemi, nielen na omši, lebo tá by mala byť len vyvrcholením nášho života s Bohom, ale v každodennom živote: "chlieb náš každodenný daj nám dnes". Zároveň je narážkou na eucharistický chlieb, ktorý má byť naším duchovným pokrmom a akousi prípravou na stretnutie s Bohom "z tváre do tváre", keď raz vstúpime do Jeho slávy.

Po tejto modlitbe nasleduje obrad pokoja: Sám Ježiš používal pozdrav "Pokoj vám". On je Boh pokoja. Preto si vzájomne vykonávame tento znak - v závislosti od kultúrnych zvykov - u nás je to podanie pravej ruky, ale niekde býva zvykom aj bozk pokoja. Na slová "Pokoj s tebou" odpovedáme "I s duchom tvojím". Znak pokoja je vyjadrením toho, že som "v pokoji", teda že sa nehnevám s nikým z farského spoločenstva, a chcem s týmito mojimi sestrami a bratmi tvoriť jedno mystické Telo Kristovo, pretože jedno z tajomstiev svätej omše je aj premena farského spoločenstva podľa slov Ježiša: "Tam kde sú dvaja alebo traja v mojom mene, ja som medzi nimi".

Potom nasleduje spev "Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami". Po slovách kňaza: "Hľa, Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta", iba s pokorou a vierou, podobne ako stotník, ktorý s vierou prišiel za Ježišom s prosbou o uzdravenie svojho sluhu, odpovedáme rovnako ako on : "Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo, a moja duša (môj sluha) uzdravie.".

Ďalej nasleduje samotné príjimanie, keď veriaci prijímajú Ježiša pod spôsobom Tela (a prípadne aj vína, ale keďže krv je prítomná aj v Tele, stačí prijímanie aj pod jedným spôsobom, niekedy - napríklad ľudia s celiakiou alebo s bezlepkovou diétou príjimajú len víno). V tejto časti omše sa spájame s Kristom, ktorého sme prijali.

Svätá omša je skoro na konci, na záver, po modlitbe (a prípadne aj farských oznamoch), nám kňaz (v zastúpení, v mene Krista - takže lepšie povedané sám Kristus) udelí požehnanie. Po záverečných slovách "Choďte v mene Božom" by sme mali ísť naplnení Kristom a roznášať to, čo sme načerpali počas omše ďalej.

Pri príchode do kostola si kľakneme na jedno koleno (bez prežehnania), a ak sa chceme aj prežehnať, je možné to urobiť až keď sa postavíme, lebo inak by to bolo mixovanie dvoch samostatných liturgických úkonov dokopy - pokľaknutie na koleno je jeden úkon, prežehnanie sa je druhý úkon (iný prípad je keď kľačíme na oboch kolenách, čo už je liturgický postoj, nie úkon, napr. počas poklony k Sviatosti oltárnej, vtedy môžeme vykonať úkon prežehnania počas požehnania Sviatosťou). Pokľaknutie na koleno by malo byť úctivé, má byť skutočným pozdravom nášho Pána.

Ak ideme čítať čítanie, je potrebné počkať, kým kňaz dokončí modlitbu. Ak neprechádzame popred kňaza, nie je potrebné sa ukloniť - ak áno, neklaniame sa bohostánku, ale klaniame sa predsedajúcemu kňazovi (ak je ich viac, tak tomu, kto má najvyššiu hodnosť - napr. Pri premenení (keď kňaz robí znak kríža nad obetnými darmi) sa neprežehnávame (dobre vysvetlené je to napr. Počas premenenia sa dívame na Telo a Krv Krista, a nemusíme už robiť ďalšie dodatočné úkony úcty, ako je sklonenie hlavy alebo priloženie ruky na prsia, pretože už samotné kľačanie je dostatočným postojom vyjadrujúcim úctu.

Nie je pravda, že hostiu nemožno pohrýzť - ako by potom jedli Telo Kristovo apoštoli, keď sa vtedy používal klasický nekvasený chlieb, ktorý sa lámal na kusy?

Kľačať po prijatí eucharistie nie je nevyhnutné, nakoľko Kristus je v nás samotných, a pre modlitbu je vhodné aj sedenie, nielen kľačanie (po sv. Pri vychádzaní z kostola po skončení z omše sa už nemusíme prežehnávať svätenou vodou, pretože sme už dostali najvyššie požehnanie od samotného Krista.

Plameň Lásky Nepoškvrneného Srdca Panny Márie

Filip Baltesz zdôrazňuje dôležitosť Plameňa Lásky Nepoškvrneného Srdca Panny Márie pre záchranu sveta. Svätá Panna Mária sa v roku 1961 zjavila v Maďarsku matke šiestich detí Alžbete Kindelmannovej, aby jej zverila prianie svojho Nepoškvrneného Srdca. Svätá Panna prisľúbila, že bude pri nás, aby sa tento malý Plameň jej Lásky šíril po celom svete ako rýchlo sa šíriaci oheň. Chcem, aby tak, ako po celom svete poznajú moje meno, poznali aj Plameň Lásky môjho Nepoškvrneného Srdca, ktorý už v sebe nevládzem ďalej držať. Svätá Panna úpenlivo prosila, aby sme vykonali všetko pre to, aby sa jej Plameň Lásky rozšíril po celom svete.

Panna Mária nás môže najlepšie pripraviť cez nehu svojho srdca na príchod Pána Ježiša do nášho srdca.

tags: #modlitba #ak #idem #prijat #bozie #telo