Začal Boh, ktorého ľudia hľadajú, zjavovať seba veľmi jasným spôsobom. Prisľúbil im, že im vyjaví seba samého, svoj zámer a zmysel sveta. Založená na príklone k nemu - izraelský národ. Hovoril im, že príde čas, keď človek dostane nové srdce, prostredníctvom jednej osoby: svojím služobníkom, mesiášom. Meče na pluhy a on sa opäť ujme priamej vlády nad ľudským rodom, ktorou bude preniknutý celý vesmír.
Očakával Ježiša z Nazareta. Pokarhal za ich postoj a oni povzbudili Rimanov, aby ho popravili. Neprišiel podporiť žiadnu stranu alebo hnutie. Len máloktorí to dokázali pochopiť. Jeho meno je hriech. Čo Boh robil v Kristovi, keď - ako sv. Pavol hovorí - pre Židov je pohoršenie a pre pohanov bláznovstvo (l Kor l, 23)?
Človeku urobiť nový začiatok, znovu sa narodiť. Vzoprenie a odovzdanie sa sú neustálym bojom kresťanského života. Stále poznávam oboje. To, čo sa deje v ľudskom srdci, keď sa Ježiš pokúša vyjaviť mu seba samého. Na strednej škole som sa zamýšľal nad náboženstvom. Počas vysokoškolských štúdií môj kritický duch pokračoval.
Nakoniec ma presvedčil, aby som sa aj ja prihlásil. Vtedy som vo Philovi zbadal niečo, čo mnou pohlo. Nakoniec som kapituloval. Obnovu, že niektorí ľudia očakávajú náboženskú skúsenosť. Som cítiť jeho prítomnosť, ako keby bol s nami v miestnosti. Cítil som, že on bol vo všetkom prítomný a že bol vždy pri mne. Chcel som k nemu teraz prísť, ale prekážka vo mne stále zotrvávala. To bol problém.
Poznania, že v určitých základných veciach som bol slepý vo svojom srdci, dokonca odmietať pravdu. Stvorené veci som používal ako únik pred Stvoriteľom! Bol to nový začiatok - ale iba začiatok. Podrobnosti posledných rokov nie sú teraz dôležité. Môj osobný príbeh som nepísal ako model pre hľadanie Boha. Ani považovať. Kristovi. Neukázalo sa tak jasne a konkrétne v Ježišovi Kristovi.
Ježiš povedal, by nebol veľkým morálnym učiteľom. Musíte sa sami rozhodnúť. Nebol ani bláznom, ani diablom. Takú možnosť nám nenechal. mohli by sme ho obdivovať a citovať, ale nie adorovať. Tichu východu zaznelo Slovo; v temnote Západu zažiarilo svetlo. Osoba, svetlo má meno: Ježiš, Syn Boží, Spasiteľ, dvere k Otcovi.
Princetonu, kde som študoval filozofiu v prvom ročníku vysokej školy. Pocit osamelosti prerastal do bolesti. Koniec. Každý deň nás približuje ku koncu života. Ukázal mi, ako hlboko a osobne ma miluje ako Otec. Začneme mať účasť na novom živote, ktorý nepodlieha hriechu a smrti.
Sa nám narodilo prvé dieťa, išiel som do pôrodnice, aby som ho videl. Lásky, ktorú má Boh voči nám, svojim deťom. Sebe v akýchkoľvek životných okolnostiach. Otca, ktorú im vlial Duch Boží. Ježišovou túžbou bolo, aby jeho učeníci spoznali Boha ako svojho Otca. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!“ (Jn 14, 9-11). Svojom Otcovi a o podivuhodnom vzťahu, v akom sú medzi sebou.
Druhému. Tak aj Otec dáva všetko Ježišovi a vo všetkom mu oddane pomáha. Otca (Jn l, 18). Môže človek urobiť. Hlbokej a úplnej lásky, jednoty a sebaodovzdania. Boha za svojho Otca. Sú povolaní, aby žili v rovnakom vzťahu s Otcom ako žil Ježiš. Všímajte si, čo sa v nich hovorí. Nenechávajú vás ako siroty, prídem k vám.
Jeho pán. Povedal, že jeho učeníci sú teraz v priamom vzťahu s Bohom. Amen. Sa modlili k svojmu Otcovi (Mt 6, 6). 10:21), slovo Otec je vždy jadrom jeho modlitby. Nám môže dať jedine Boh. Dáva nám uistenie, že naše najhlbšie potreby môže naplniť iba Boh. Keď spoznávame Boha ako svojho Otca, vstupujeme do podivuhodnej rodiny. Vzťahy s kresťanmi. Byť synmi toho istého Otca a navzájom bratmi a sestrami je veľkou vecou.
Ľudia z ulice. Synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Nedostatok opravdivej skúsenosti a pochopenia vzťahu Otec - Syn. Že Kristus je cestou k plnému poznaniu Boha. Nás miluje a dáva sa nám viac, ako si to človek dokáže predstaviť. Svojej vnútornej podstate Otcom Ježiša. Životy Otca a Syna sú nerozlučiteľne spojené. Vedomie, že sme synmi Božími nám dáva veľkú slobodu a dôveru.
Sa postará o naše potreby, naše bývanie, naše oblečenie. Boh túži, aby sme ho poznali takýmto spôsobom. Svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia! Predsa vie, že toto potrebujete. Zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť!. Hlave spočítané. Čo teda na to povieme ? Akože by nám s ním nedaroval všetko!? A pôsobí cez nás. Začať žiť večný život.
Nanovo pôsobiť moc jeho Ducha. Kresťania. Písma. Začudovaním pokrčili plecami. Na jednej strane ma priťahovalo to, o čom som počul. Na druhej strane som mal strach. Bál to prijať. Určité veci som neadekvátne reagoval. Ducha Svätého. Bolo to v marci 1967. Živote. Steve a ja sme začali prežívať novú slobodu v chválení Pána. Nasledujúceho týždňa. Významným otvorením môjho života Bohu. Božieho prísľubu, že, nám dá svojho Ducha.
Myslím si totiž, že aj pre nás veriacich nie je niekedy jednoduché spoznávať Ducha Svätého a vysvetliť si, kým pre nás vlastne je. No neviem… Aká je skutočnosť? Pravda je taká, že niektorí ľudia - aj veriaci - sa Ducha Svätého boja. Boh nám v osobe Ducha Svätého pripravil jeden obrovský dar, výbavu, ako prežiť. Máš aj ty takú skúsenosť? Všetkým nám bol Duch Svätý daný. Ja by som však upravila slovko „udeľuje“, pretože takto to znie, akoby Boh dary udeľoval ako nejakú odmenu, lenže presne tak to nie je.
Napríklad som si pýtala konkrétne dar uzdravenia, lebo sa mi zdalo úžasné takto pomáhať ľuďom. Boh vie, prečo je to tak. A dôležité je, aby sme sa v tomto absolútne neporovnávali. Zdalo sa mi úžasné, že on môže vo mne takto pôsobiť. Bolo to na jednej spoločnej modlitbe, keď sa za mňa niekto modlil a ja som to potom začala skúšať. Je potrebné otvoriť ústa a skúsiť sa modliť.
Mnohí ľudia majú z tohto daru strach a najradšej by ho zavreli niekam do skrine, lebo navonok môže pre niekoho pôsobiť rušivo alebo neuchopiteľne. Čo je dôležité v prehlbovaní vzťahu s Duchom Svätým? Dary Ducha Svätého nie sú pre nás. Najväčšie riziko tu vidím práve v pýche človeka. Tú odo mňa vždy žiadal a stále žiada.
Učí ma starať sa o to, ako sa páčiť jemu, nie ľuďom. Obávam sa, že už mnoho ráz sa mi stalo, že som prepočula jeho jemný hlas a pozvania do poslušnosti. Na Duchu Svätom je však perfektné to, že aj cez takéto zlyhania či hluchotu ma vie naučiť niečomu novému a preniesť ma cez to. S témou Ducha Svätého je úzko spätý citát z Listu Galaťanom o ovocí Ducha. Náš Boh je Boh, ktorý koná s mocou. Každý zázrak je dôkazom jeho lásky.
Aj keď, to je asi ďalšia dobrá otázka: Čo je malý zázrak? Myslím si, že hlavným dôvodom je strach. Ľudia sa boja toho, čo nemajú celkom pod kontrolou, čo nemajú v rukách. Zmenil moje tvrdé srdce. Viac ako všetky dary, zázraky a uzdravenia je pre mňa najväčší zázrak to, že náš Boh vie zmeniť ľudské srdce svojou láskou. Rozprávajme sa s ním, volajme ho do všetkého, čo žijeme, do každej najmenšej veci, dávajme mu priestor a on s istotou príde.
Hudba je zrejme stará ako ľudstvo samo. Z neolitu (Mladšej doby kamennej 5700-3500 pr. Prastará kultová úloha hudby a tanca zostala uchovaná v takmer nezmenenej podobe až do súčasnosti predovšetkým v šamanizme. „Bubnovanie na začiatku obradu, ktoré má privolať duchov a „uväzniť“ ich v šamanovom bubne, predstavuje úvod k extatickej ceste. Spätosť hudby a spevu s mágiou a bohoslužbou bola veľmi výrazná aj vo veľkých civilizačných centrách staroveku akými bol Egypt, Babylon a neskôr Grécko. Podľa starých Grékov vynašiel hudbu boh Apollon, ktorého považovali za ochrancu najvyšších duchovných tvorivých princípov.
Moc hudby si čoraz viac uvedomovali aj ľudia, ktorí nepatrili do náboženských kruhov, ale ich zámerom bolo manipulovať široké masy ľudí na dosiahnutie svojich mocenských zámerov. Už v knihe Genezis sa spomína meno Jubal, o ktorom sa hovorí, že je „praotcom všetkých, čo hrajú na citare a na flaute“ (Gn 4, 21). Na stránkach Svätého Písma sa stretávame s dôležitým poznatkom, že hudba môže vplývať na vyvolanie extatických stavov vytrženia a proroctva. Hudba sprevádzala Izraelský národ hlavne pri bohoslužbách v Jeruzaleme.
Veľmi zaujímavé miesto vo Svätom Písme, ktoré hovorí o duchovnej moci a účinkoch hudby je v Prvej knihe Samuelovej:[15] Keď bol Dávid pomazaný za kráľa, začal v ňom pôsobiť Boží Duch. Jedným z prejavov tohto pôsobenia bolo, že Dávid začal hrať, skladať a spievať piesne, pochádzali z vnuknutia Ducha Svätého. Zvláštnosťou jeho hudobného daru bolo, že jeho hra a piesne upokojovali - prinášali pokoj a úľavu v trápení a spôsobovali, že zlý duch odstupoval od toho, kto ich počúval. Hudba z vnuknutia Ducha Svätého privoláva Ducha Svätého na toho, kto ju počúva.
Možno málokto vie, že súčasná moderná hudba nezačala v profánnej hudobnej scéne, ale vyrástla z dynamickej hudby kresťanských letničných zborov v prvej polovici dvadsiateho storočia. Steve Turnier o tejto podobnosti píše: „Dá sa pozorovať podobnosť medzi spontánnosťou veriaceho, ktorý v Duchu Svätom spieva, tancuje, stoná či prorokuje, ako ho k tomu Duch vedie, a medzi svetskou napodobeninou tohto javu u Presleyho, Little Richarda a Jerryho Lee Lewisa.Little Richard na svojich predstaveniach často napodobňoval to, čo zažil pri bohoslužbách v cirkvi. Cirkevná hudba mala spočiatku vplyv aj na Jona Lenona zo skupiny Beatles. Po tom, ako sa moderná hudobná scéna odpútala od svojich náboženských koreňov, ocitla sa v duchovnom prázdne.
Bolo to vlastne hľadanie duchovnej skúsenosti, ktorú prežívali prví moderní hudobníci pod vplyvom Ducha Svätého! Zistilo sa, že hudba znásobuje účinok drog, ba dokonca že je za istých okolností schopná vyvolať podobné zážitky akodrogy aj bez ich použitia. Hudba sa tak stala pre mnohých úvodom do psychedelickej skúsenosti, ktorá mala takisto duchovný zámer. Hinduizmus sa úspešne infiltroval aj do hardrockovej hudby. V sedemdesiatych rokoch sa Stevie Turner spýtal Johna Lenona: „Prečo je toľko ľudí, ktorí hľadajú vykúpenie, hoci, ako veria, sme osamelí ľudia vo svete bez Boha?“ On mu odpovedal: „Hľadajú svojho guru. Hľadajú nejakého super otca a ja vám poviem prečo.
Okrem toho zistili, že ani po rokoch cvičení a meditácií sa nestali „bohmi“ alebo „božskými“, ako im to sľubovali. V podstate aj za tým stála skúsenosť s LSD. Údajne to urobil aj Robert Johnson, člen kapely Rolling Stones, ktorý sa za noc stal z plachého gitaristu geniálnym skladateľom. Na scénu prišla nová éra, éra fascinácie hnutím New Age. Zrodil sa nový hudobný štýl, zvaný hudba New Age. Sex sa stal náboženstvom sekulárneho dvadsiateho storočia.[53] V tomto duchu Malcom Muggeridge povedal: „Sex je jediná mystika, ktorú materializmus ponúka.“[54]
Ide o kombináciu vplyvov New Age, používania drog, hlavne Extázy, pohanských prvkov a hedonizmu. Pre časopis Mondo 2000 povedal: „Veľmi rýchlo sa stávame prevládajúcim náboženstvom! Nicholas Saunders v knihe „E for Ecstasy“ píše: „Kombinácia drogy, hudby a tanca uvádza človeka do stavu tranzu podobného kmeňovým rituálom a ceremóniám.“[63] „Hudba a mágia boli odjakživa vo všetkých kultúrach blízkymi susedmi. Skladatelia elektronickej hudby sú si tejto vzájomnej súvislosti už dlho vedomí. Známky tejto skutočnosti nachádzame vo všetkých oblastiach umeleckej činnosti a ani rock´n´roll nie je výnimkou.
Angus Young, gitarista, na otázku, odkiaľ berie svoju energiu: „Buď tam zhora alebo tiež zdola. Podľa niektorých skratka kapely AC/DC znamená: Anti-Christ/Death of Christ (Antikrist/Smrť Krista). LP Highway to Hell (Diaľnica do pekla): „Neviem o ničom, čo by som robil radšej, ako ísť dolu na párty, kde budú aj moji priatelia. Na obálke jednej z najslávnejších platní v dejinách rocku Sergeant Peppers je zobrazený anglický okultista Aleister Crowley, otec moderného satanizmu a inšpirátor väčšiny súčasných ezoterických skupín. Mám pravdu a pravda bude dokázaná. O svojej hudobnej inšpirácii hovoril: „Je to ako posadnutosť, ako nejaké médium.“[81] V piesni Bring On the Lucie z albumu Mind Games (Hry mysle) z roku 1973, spieva: „Je niečo, čo musíš urobiť hneď.
„My všetci sme Boh. Počas vystúpenia v Hmaburgu John vešal kondómy na sochy svätých a robil si žarty z rehoľných sestier, ktoré stretol na ulici. George Harrison: „Chcel som na nich myslieť bez prestávky - na jogínov, na Himaláje a na hudbu Raviho Shankara.“[89] „Všetci sme jedno. „LSD nie je skutočná odpoveď. Hariison dokonca daroval členom sekty Hare Krišna vlastnú rezidenciu.
Mnoho ľudí sa nás pýta, priamo alebo nepriamo: Kde je tvoj Boh? Ak existuje, kde ho môžeme nájsť? Kde ho môžeme zažiť? Obnova v Duchu Svätom je milosť nielen pre Katolícku cirkev, ale aj pre kresťanov z mnohých iných denominácií. Celosvetovo sa ráta s počtom približne 600 miliónov veriacich, ktorí majú skúsenosť krstu v Duchu Svätom. V niektorých krajinách charizmatická obnova stagnuje alebo je stále slabšia, pretože „obnova už nie je nová“, ale stará. Charizmatická obnova tiež ľahko môže zostarnúť a stratiť svoju silu, ak nebudeme znovu a znovu prosiť Ducha Svätého, aby v nás obnovil milosti, ktoré nám dal na začiatku.
Rocková hudba sa rozdeľuje na tzv. Keď idete prvýkrát do modlitbového spoločenstva, kde je chválenie silné, môžete sa sami seba pýtať, či to nie je skupina bláznivých ľudí: Hlasno spievajú, zdvíhajú ruky, modlia sa v jazykoch, atď. Počas modlitieb chvál modlitbový vedúci vyzval ľudí, aby vyjadrili svoju radosť a lásku k Ježišovi tak, že vyskočia do vzduchu! Pápež František ako arcibiskup v Buenos Aires bol dlho veľmi skeptický. Väčšina modlitbových skupín je skôr „charizmaticky- soft“ alebo „charizmaticky - veľmi jemné“. Boh túži, aby ho všetci učeníci chválili.
Bohu nezáleží na tom, akým spôsobom je naša chvála vyjadrená: Len jedna vec je dôležitá, aby vonkajší výraz bol vyjadrením našich sŕdc, aby nám Ježiš nemusel povedať to, čo povedal farizejom: „Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.“ (Mt 15, 7-8). V Mexiku sv. Modliť sa treba učiť, ako sa učíme chodiť, rozprávať či počúvať. Je to stretnutie charizmatických modlitbových skupín: Máme náš vlastný štýl ako chváliť Boha!
S celkovou morskou rozlohou cca 5,2 milióna štvorcových kilometrov je stokrát väčšie ako Slovensko. Najvyšší „vrch“ je vysoký len 3 m. Forma modlitby bola veľmi intelektuálna, racionálne chvály: jeden po druhom sa modlil a spolu zdieľali Božie slovo. Prišiel som neskoro večer a bolo mi povedané, že ranné chvály budú na druhý deň ráno o siedmej v pivničných priestoroch. Keď som sa vrátil späť do svojej farnosti, rozhodol som učiť ľudí silnejší druh chvál, než na aký sme boli zvyknutí: Nie kričanie, nie skákanie, ale spoločné spontánnejšie modlenie. Asi štyridsať mužov a žien prisľúbili, že prídu a absolvujú celý kurz až do konca.
Praktické kroky k hlbšej modlitbe chvál
- Židovský spôsob: Spoločné nahlas modlenie žalmu, každý svojim vlastným rytmom.
- Vlastné slová chvály: Výber troch slov chvály v tichosti a spoločné nahlas povedanie.
- Chvála telom: Vyjadrenie lásky k Bohu aj telom, napríklad zdvíhaním rúk.
- Spievanie žalmu: Spoločné spievanie žalmu, každý svojou melódiou a svojím tempom.
- Modlitba v jazykoch: Vyjadrenie vzťahu s Bohom slovami, slabikami, ktoré nemajú žiaden význam pre modliaceho sa.
Každé poobedňajšie nedeľné stretnutie sa stalo hlbokým a radostným zážitkom. Spočiatku to znelo ako modlitbový chaos a ľudia sa smiali dlho a hlasno. Na Kiribati to ľudia nazývali „Ribano - kadidlo" Kadidlová modlitba! Napríklad, istá mladšia žena sa modlila a spievala so zdvihnutými rukami a zatvorenými očami. Pred Bohom môžeme vyjadriť to, čo naše srdce chce povedať, keď kľačíme, spojenými rukami, ležaním na dlážke alebo dvíhaním rúk k nebu. Vlani (28. 1. 2014) v homílii povedal, že modlitba chvály nás robí plodnými. 1 Kor 14, 27-28Myslím si, že na Slovensku je to veľmi zriedkavé.
Počas Druhého vatikánskeho koncilu bol jedným zo štyroch moderátorov. Tento kardinál vysvetlil, že modlitba v jazykoch nie je ani zázrak a ani psychická porucha. Raz v živote som bol toho svedkom vo Švajčiarsku, keď sa jedno dievča modlilo v jazykoch. My mu dáme prečítať modlitbu „Otče náš“ Bola by to skutočná modlitba? Jasot je nejaký zvuk, ktorý prezrádza, že sa v srdci rodí niečo, čo nemožno vysloviť. Jednoducho nechám teraz svoje srdce pretekať slovami, ktorým nerozumiem.
Otázkou nie je, či sme v charizmatickej obnove, ale či charizmatická obnova je v nás! Sú ľudia, pre ktorých je náboženstvo nudné. Možno je skrytý v ich srdciach, ale pretože z nejakého dôvodu, napríklad z nedostatku viery, nie je alebo nemôže byť aktívny. Ak cukor nerozmiešate lyžičkou, nemá žiaden účinok a káva zostáva horká. Oni zažili „kerygmu“, dobrú zvesť , že Ježiš je živý a že Boh je aktívny v tomto svete.
„Kto chce byť dobrým kresťanom, nech sa najprv stane básnikom.“ Slová gréckeho mnícha Porfýria Kavsokalyvitu dokonale vystihujú byzantskú duchovnosť, ktorá nie je nepriateľská rozumu, ale sám rozum je pre ňu poéziou. Poetický rozmer kresťanstva sa jedinečne prejavuje v utrpení. A čo je vlastne báseň? Kvet na bodliaku bolesti. Hymnológia je spolu so žalmami a ekténiami základnou „ingredienciou“ večierní a utierní.
Za slovom kánon (pre helenistické uši κανών) sa pôvodne skrýval merací nástroj, palica, trstenica. Utrierne, matutína, majú ráno už v názve. Utiereň pritom nebola vždy rannou slzou Ducha Svätého. Takzvaný svetilen (v rumunskej terminológii luminândă, tropár alebo stichira s motívom svetla Božej milosti a spásonosnej náuky) sa spieval na svitaní, pri prvých lúčoch slnka. Utiereň predstavovala prechod od noci ku dňu, akúsi malú paschu prírody.
Nočné celebrovanie sa u prvých kresťanov dodržiavalo tiež z praktických dôvodov. Pod plášťom noci sa dalo bezpečne skryť a chrániť perly pred psami. Latinské slovo mane (ráno) predsa vzniklo z indoeurópskeho základu s významom dozrieť. Ráno (mane) však obrazne chytáme do rúk (manus) nový deň. Pamiatkou na ranokresťanské očakávanie Parúzie je kytica šiestich žalmov (v gréčtine εξάψαλμος, „šesťžalmie“).
Šestica ranných žalmov by v nás preto mala vzbudiť dôveru, že v náručí bohoľudského Kráľa budeme po celý deň v bezpečí. Izrael Petrovými ústami odmietol svojho Pomazaného a rovnakými kajúcnymi ústami sa k Nemu prihlásila starozákonná synaxis. Skutočnosť, že byzantská tradícia dáva meno synaxis niektorým sviatkom (napríklad vianočné Zhromaždenie k Presvätej Bohorodičke) nie je v kontrapozícii k spomínanému eucharistickému rozmeru, ba dokonca ho zdôrazňuje.
Byzantský svet považuje utiereň za „diaľnicu“ k svätej liturgii a rannú službu celebruje tesne pred začiatkom nedeľnej či sviatočnej eucharistickej obety. Ranné chvály sú akousi „časovou kapsulou“, ktorá sprítomňuje Pánovo utrpenie od jeho nočného výsluchu, od Annáša ku Kajfášovi po Petrovo zapretie a výstražné kikiríkanie kohúta. Noc k nám prichádza ako smrť, učí svätý Simeon Solúnsky, odvolávajúc sa na mytologickú kultúru. V spánku na nás číha duchovná smrť v podobe rôznych preludov (somnia vana), ktorých význam často preceňujeme, hoci Biblia pozná aj Bohom inšpirované a prorocké sny.
Spánok môžeme chápať aj obrazne - ako určitú strnulosť duše, citovú nehybnosť a chlad mramorovej postele. Bdenie môže byť za istých okolností somniferum - nositeľom (duchovného) spánku. Byzantská večiereň nás „teleportuje“ práve do čias Starého zákona, ergo do doby očakávania. Antickí ľudia márne hľadali odpovede na pálčivé otázky života pri pohľade na hviezdnu oblohu. Večiereň (εσπερινός, v rumunskom jazyku vecernie, înserat, vesperă) je prvou bohoslužbou liturgického dňa. Vedie nás na pokraj priepasti noci - v staroveku sestry smrti.
Sacrificium vespertinum si byzantské srdce spája s kadidlovou obetou. Osobitnú pozornosť si zaslúžia takzvané dogmatiky - špeciálne druhy Bohorodičníkov (Θεοτοκίον, kratší hymnus k pocte Matky Božej) s dôrazom na tajomstvo Kristovej inkarnácie. Večerný spev Φως Ιλαρόν, v latinských ústach Lumen hilare, po slovensky Svetlo tiché, je pokračovaním vďačnej radosti (hilaritas) apoštolov z daru svetla Nerozdeliteľnej Trojice. Svetlo je tu mediátorom medzi katafatickou a apofatickou teológiou. Lumen vespertinum je znamením jemnej radosti.
Kresťanská kérygma ovlažila mŕtve pohanské hlavy rosou Evanjelia a zvesťou o Kristovom svetle. Rubriky večierne a utierne (a samozrejme ďalších služieb) predpisujú ich zatváranie a otváranie počas konkrétnych momentov slávnosti. Otvorené kráľovské (cárske) vráta predstavujú otvorené nebo. Byzantínsky duchovné texty sa môžu stať anjelskými krídlami, ktoré nás dňom i nocou dvíhajú k nebu. Preto je veľmi dôležité nemeniť znenie tradičných modlitieb a pristupovať k nim s úctou a pokorou.