Dnes začíname cyklus zamyslení na tému „Duch a Nevesta“, kde nevesta je Cirkev. Náš pohľad bude vždy upretý na Ježiša, ktorý je našou nádejou.
Duch Svätý v Starom zákone
Pri zamýšľaní sa nad Duchom Svätým v Starom zákone, budeme objavovať, že to, čo je v Starom zákone dané ako prísľub, sa v plnej miere uskutočnilo v Kristovi.
Prvé dva verše zo Svätého písma hovoria takto: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami“ (Gn 1, 1-2). Boží Duch sa nám javí ako tajomná sila, ktorá posúva svet z pôvodného prázdneho, pustého a pochmúrneho stavu do stavu usporiadaného a harmonického. Duch Svätý vytvára harmóniu, súlad v živote, harmóniu vo svete.
Inými slovami, je to On, kto spôsobuje, že svet prechádza z chaosu do kozmosu, teda zo zmätku do niečoho krásneho a usporiadaného. To je vlastne význam gréckeho slova kozmos, ako aj latinského slova mundus, teda niečo krásne, usporiadané, čisté, harmonické, pretože Duch Svätý je harmónia.
V jednom žalme čítame: „Pánovým slovom povstali nebesia, dychom jeho úst všetky ich voje“ (Ž 33, 6); a opäť: „Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme“ (Ž 104, 30).
Duch Svätý v Novom zákone
Táto vývojová línia sa stáva veľmi jasnou v Novom zákone, ktorý opisuje zásah Ducha Svätého do nového stvorenia, pričom používa práve tie obrazy, o ktorých čítame v súvislosti so vznikom sveta: holubica, ktorá sa vznáša nad vodami Jordánu pri Ježišovom krste (porov. Mt 3, 16); Ježiš, ktorý vo večeradle dýcha na učeníkov a hovorí: „Prijmite Ducha Svätého“ (Jn 20, 22), tak ako na začiatku Boh vdýchol Adamovi svoj dych (porov. Gn 2, 7).
Stvorenie a hriech ľudstva
Apoštol Pavol vnáša do tohto vzťahu medzi Duchom Svätým a stvorením nový prvok. Hovorí o celom stvorení, ktoré „vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach“ (porov. Rim 8, 22). Je to skutočnosť, ktorá sa nás úzko a dramaticky dotýka. Apoštol vidí príčinu utrpenia stvorenia v skazenosti a hriechu ľudstva, ktorý ho zatiahol do odcudzenia sa Bohu. To zostáva rovnako pravdivé aj dnes, ako to bolo vtedy.
Vidíme spúšť, ktorú ľudstvo spôsobilo a naďalej spôsobuje stvorenstvu, najmä tí, ktorí majú väčšiu možnosť využívať jeho zdroje.
Svätý František z Assisi nám ukazuje krásne východisko, cestu ako sa vrátiť k harmónii Ducha: cestu kontemplácie a chvály. Chcel, aby sa zo stvorenia pozdvihol chválospev na Stvoriteľa. Spomeňme si na „Laudato si', mi Signore...“ (Buď pochválený, môj Pane - pozn. prekladateľa), na túto pieseň Františka z Assisi.
Istý žalm hovorí takto: „Nebesia rozprávajú o sláve Boha“ (18, 2), ale potrebujú muža a ženu, aby dali hlas tomuto svojmu nemému volaniu. A v speve „Svätý“ v omši zakaždým opakujeme: „Plné sú nebesia i zem tvojej slávy“. Sú ňou takpovediac „v požehnanom stave“, ale potrebujú ruky dobrej pôrodnej asistentky, ktorá by túto ich chválu priviedla na svetlo. Naším povolaním vo svete, pripomína nám opäť Pavol, je byť „chválou jeho slávy“ (Ef 1, 12). Znamená to uprednostniť radosť z kontemplácie pred radosťou z vlastnenia. A nikto sa neradoval zo stvorenia viac ako František z Assisi, ktorý nechcel žiadne z nich vlastniť.
Premena chaosu na kozmos
Duch Svätý, ktorý na začiatku premenil chaos na kozmos, pôsobí na to, aby túto premenu uskutočnil v každom človeku. Prostredníctvom proroka Ezechiela Boh sľubuje: „Dám vám nové srdce a vložím do vás nového Ducha... Svojho ducha vložím do vášho vnútra“ (Ez 36, 26-27). Pretože naše srdce sa podobá tej pustej, temnej priepasti z prvých veršov knihy Genezis. Miešajú sa v ňom protikladné pocity a túžby: telesné a duchovné.
Všetci sme v istom zmysle tým „vnútorne rozdeleným kráľovstvom“, o ktorom hovorí Ježiš v evanjeliu (porov. Mk 3, 24). Môžeme povedať, že okolo nás je vonkajší chaos - spoločenský a politický chaos. Pomyslime na vojny, pomyslime na mnoho detí, ktoré nemajú čo jesť, na veľa sociálnych nespravodlivostí, toto je vonkajší chaos. Ale je aj vnútorný chaos vo vnútri každého z nás. Ten prvý sa nedá vyliečiť, kým nezačneme uzdravoať ten druhý!
Snažme sa, aby sa náš vnútorný zmätok stal jasnosťou Ducha Svätého: je to Božia moc, ktorá to robí, a my otvárajme svoje srdcia, aby to On mohol robiť.
Nech v nás táto úvaha vzbudí túžbu zakúsiť Ducha Stvoriteľa. Už viac ako tisícročie nám Cirkev kladie na pery zvolanie, aby sme ho prosili: „Veni creator Spiritus!“, Príď, Duchu Stvoriteľu! Navštív naše mysle. Naplň srdcia, ktoré si stvoril, nebeskou milosťou“.
Prosme Ducha Svätého, aby k nám prišiel a urobil z nás nových ľudí s novosťou Ducha.
Modlitba k Duchu Svätému od svätého Augustína - Francesca LaRosa - Oficiálne video s textom piesne
Katolícka charizmatická obnova
Svätý Otec počas stretnutia reagoval na konkrétne svedectvá zástupcov rôznych skupín, začlenených do hnutia. Kňazom kládol na srdce slovo „blízkosť“, blízkosť k Ježišovi Kristovi v modlitbe a adorácii a blízkosť k Božiemu ľudu, ktorý im je zverený. Mladých varoval pred „zostarnutím“, ktoré im hrozí, ak si svoju mladosť budú strážiť len pre seba ako v trezore.
Pápež František definoval hnutie Obnovy v Duchu Svätom ako „prúd milosti v Cirkvi a pre Cirkev“. Bolo to po prvýkrát v histórii, čo sa pápež zúčastnil na konferencii Obnovy v Duchu Svätom. Vo svojom príhovore Svätý Otec povzbudil prítomných k novému misionárskemu nasadeniu a k posilneniu jednoty. Na záver všetkých pozval v roku 2017 do Vatikánu na celosvetovú oslavu veľkého jubilea charizmatického hnutia.
Charizmatická obnova má dlhú históriu:
- Pápež Pavol VI. ju požehnal.
- Kardinál Suenes ju označil ako „prúd milosti“.
- Obnovení muži a ženy dali život združeniam, komunitám zmluvy, školám vzdelávania, evanjelizačným školám, rehoľným kongregáciám, ekumenickým spoločenstvám, spolkom pre pomoc chudobným a núdznym.
Tento prúd milosti má 2 medzinárodné organizácie uznané Svätou stolicou, ktoré mu slúžia a sú k dispozícií všetkým jeho formám po celom svete: „ICCRS“ (Medzinárodná služba katolíckej charizmatickej obnovy - International Catholic Charismatic Renewal Services) a „Katolícke bratstvo“ (Catholic Fraternity of Charismatic Covenant Communities and Fellowships).
Ekumenizmus
Kresťanská jednota je práca Ducha Svätého a my sa všetci musíme spolu modliť - duchovný ekumenizmus, ekumenizmus modlitby. „Ale Otče, smiem sa modliť s evanjelikom, s pravoslávnym, s luteránom?“ - „Musíš, musíš! Dostal si ten istý krst.“ My všetci sme dostali ten istý Krst, my všetci kráčame po Ježišovej ceste, my chceme Ježiša. My všetci sme urobili tieto rozdelenia v minulosti, pre toľko rôznych dôvodov, ale nie pre dobré dôvody.
Ale teraz je skutočne ten čas, keď nás Duch Svätý vedie k tomu, aby sme si mysleli, že tieto rozdelenia nie sú aktuálne, že tieto rozdelenia sú negatívnym svedectvom a my musíme urobiť všetko pre to, aby sme išli spolu: duchovný ekumenizmus, ekumenizmus modlitby, ekumenizmus práce, ale charity zároveň, ekumenizmus spoločného čítania Biblie… Aby sme spolu kráčali k jednote.
Jednota, pretože krv dnešných mučeníkov nás robí jedným. To je ekumenizmus krvi. My vieme, že keď tí, ktorí nenávidia Ježiša Krista zabijú kresťana, pred tým, než ho zabijú, tak sa ho nepýtajú: „Si luterán, alebo pravoslávny, alebo si evanjelik, alebo si baptista, alebo si metodik?“ Ty si kresťan! A odseknú hlavu. Oni v tom nemajú zmätok, oni vedia, že tam je koreň, ktorý dáva život nám všetkým a nazýva sa Ježiš Kristus a to je Duch Svätý, ktorý nás vedie k jednote!