Modlitba je základným pilierom viery a duchovného života. V Biblii nachádzame mnoho príkladov modlitieb, ktoré mali hlboký vplyv na životy ľudí a na dejiny spásy. Jedným z významných prorokov, ku ktorému sa veriaci obracajú v modlitbách, je Eliáš. Jeho život a skutky sú inšpiráciou pre mnohých hľadajúcich Božiu pomoc a vedenie.
Slovo na počiatku
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.
Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha.
A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy (Jn 1, 1-14).
Na počiatku bolo Slovo, ktorým Boh vyslovil seba samého, svoje druhé Ja. Jeho prostredníctvom dal vznik všetkému, čo je v nás i okolo nás a vyjadril ním zámer tohto svojho činu. Všetko povstalo skrze neho...Bolo to teda maximálne činorodé slovo. Ale aj slovo tohto Slova sa má takým stať...V nás i skrze nás... Každé! Nie iba niektoré...V ňom bol život a život bol svetlom ľudí...Ak sa má aj náš život stať svetlom pre ľudí, musíme sa im tak odovzdávať, aby to, čo nám Boh povedal cez svoje Slovo, ľudia od nás nielen počuli, ale to na nás aj videli. Svetlo je predsa pre oči...
Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján...Prišiel, aby dosvedčil, že sa Slovo stalo telom, že prišlo ako jeden z nás a je tu medzi nami, aby nám dávalo silu, čas i príležitosť stať sa jeho priateľmi, bratmi a potom raz aj jeho spoludedičmi. -Hovorí sa: Láska si rovného buď nájde, alebo si ho spraví. Božia láska medzi nami takých nenašla, preto si niektorých z nás takými robí. Skrze slovo tohto svojho Slova.
Pane, Ježišu Kriste, ty večné Otcovo Slovo, ktoré sa v čase stalo telom a prebýva medzi nami, aby sme mohli vo svetle tvojho slova a príkladu spoznávať i milovať tvojho i nášho nebeského Otca. Veľmi sa tešíme tvojej mnohorakej prítomnosti medzi nami a v pokornej úcte sa klaniame tvojej múdrosti a moci. No najmä tvojej krajne obetavej bratskej láske...Pomáhaj nám byť pre iných tým, čím sa stal pre nás Ján - živým svedectvom tvojej stále činnej prítomnosti medzi nami.
Milosť za milosťou
Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista (Jn 1, 16-17).
Z jeho plnosti...Z plnosti, ktorá je schopná odstrániť akúkoľvek prázdnotu. Aj tú najhroznejšiu, totiž necítiť svoju prázdnotu...My všetci sme dostali...Všetci, ktorí sme na základe Jánovho svedectva prijali Vtelené Slovo a potom aj slovo tohto Slova...Je isté, že sme všetci dostali z jeho plnosti. Nevedno však, či to aj máme. Božie dary možno totiž aj stratiť. V takýchto prípadoch treba veľmi dbať, aby to nebolo navždy.
Milosť za milosťou...Áno... Dostali sme a dostávame. Rozumie sa, ak prijímame...Dostávame cez osoby príjemné i nevrlé, cez udalosti radostné i bolestné, cez tých, čo sa k Cirkvi družia, no niekedy i cez tých, ktorí od nej bočia...Ale v každom prípade od Ježiša Krista - z jeho plnosti. -Čo Pán dáva alebo dopúšťa - všetko je milosť. A každá z nich si vymáha našu vďaku. Najviac tá, ktorá síce spôsobuje dočasnú bolesť, ale zažehnáva večnú.
Sme ako pred závorami železničnej trate. Pred očami sa nám mihajú vagóny ponúkaných Božích milostí. Jeden za druhým...Veľa ich už prešlo popri nás bez využitia. A možno i bez povšimnutia...Čakáme kým prejdú? Jeden z nich bude posledný...
Pane, dostávame od teba milosť za milosťou. Doslovne nás nimi zasýpaš. No vieme, že to robíš nielen preto, aby sme sa naučili prijímať, ale aj preto, aby sme sa naučili rozdávať. Tak ako ich dostávame - zadarmo.
Spoľahlivosť učenia
Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku, verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili (Lk 1, 1-4).
Mnohí sa pokúsili...A mnohí by sa mali pokúsiť...Božie slovo stelesnené v Ježišovi Kristovi je vo svojej podstate stále to isté a nemeniteľné. Ale v podaní a uplatňovaní má byť vzhľadom na meniace sa okolnosti stále nové. Preto, ak sa už mnohí o to pokúsili, to nie je len informácia, to je aj výzva...Zaradom vyrozprávať...Tak ako sa má... Po poriadku, v súvisoch, ktoré veľmi často pomáhajú objaviť pravý zmysel udalostí. Udalosti, ktoré sa u nás stali...Ktoré si bolo možné overiť, a ktoré preto nebolo možné bez večnej škody obísť a bez večnej hanby zabudnúť.
Preto som sa aj ja rozhodol... všetko ti rad-radom podať. Je totiž v povahe tejto Zvesti šíriť sa, stávať sa znova Zvesťou. Po dôkladnom preskúmaní všetkého...Nie inak... Aj keď viem, že sa kvôli tomu budem musieť veľa namáhať, ďaleko putovať, usilovne sa dopytovať a pokorne sa dopĺňať, ba aj opravovať. Veď ak niekde, tak predovšetkým tu treba pripomenúť Hospodinovo slovo: Prekliaty, kto koná dielo Pánovo nedbalo!
Bože, ty si svätého evanjelistu Lukáša podnietil svojou milosťou, aby dôkladne zachytával slová a činy tvojho Syna a horlivo ich odovzdával...Ak ti dobre rozumieme, dávaš nám ho za príklad, ktorý nie je možné bez škody nevšimnúť si.
Zachariáš a Alžbeta
Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku.
Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“
Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“ Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“
Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý. Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“ (Lk 1, 5-25)
Obaja boli spravodliví...Veď žili v manželskej jednote, kde je možné ľahšie dosiahnuť spravodlivosť voči Bohu i ľuďom najmä vzájomným dobrým príkladom, láskavými povzbudeniami a spoločnou modlitbou. Alžbeta bola však neplodná a obaja boli v pokročilom veku...Boh, ktorý stvoril svet z ničoho, vyviedol vodu aj zo skaly a životy aj z neplodných. Pre neho niet neriešiteľných problémov. Keď raz Zachariáš konal kňazskú službu...,stretol sa pri kadidlovom oltári s anjelom Gabrielom a tu sa stalo, čo neraz so žiaľom pozorujeme aj my pri našich oltároch: Boh prehovorí a kňaz, postavený do jeho služby, neverí dosť jeho slovu.
Ja som starec... namieta Zachariáš... a moja manželka tiež. Mám svoje roky i svoju skúsenosť... A podľa tej sa nemôže stať to, o čom hovoríš. A ja som Gabriel, - povedal mu anjel, - som posol Toho, ktorému nič nie je nemožné. Podľa čoho to poznám...? Predovšetkým podľa toho, že onemieš...Kňazovi, ktorý neuveril Božiemu posolstvu, je lepšie mlčať...Bez viery nemožno s osohom hovoriť o Bohu. No v mlčaní, ktoré vedie k premýšľaniu nad sebou a k modlitbe, sa stratená viera dá ešte nájsť.
Neveriť vo vyslyšanie svojej modlitby znamená neveriť v Božiu dobrotu a vernosť. Neveriť v plodnosť neplodných znamená popierať Božiu všemohúcnosť. A neveriť tým, ktorých nám posiela Boh, aby nám sprostredkovali jeho slovo, je toľko, ako neveriť jemu samému. Dobrý Bože, my by sme nechceli onemieť v tvojej službe...Ani prechodne.
Zvestovanie Panne Márii
V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“
Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel (Lk 1, 26-38).
Boh poslal anjela do Nazareta, k panne, menom Mária...,aby nám ukázal, ako treba prijímať Blahozvesť v čistote srdca, v potrebnom tichu, v pozornom počúvaní a v jej vovádzaní do praxe. Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala...Áno, tak sa správne reaguje na Božie oslovenia: dáme sa nimi vyrušiť a hneď začneme nad tým, čo sme počuli, rozmýšľať. Neboj sa, Mária...Správne prijaté Božie slovo nás vždy nejako napne, ale iba preto, aby nám prinieslo Toho, „ktorý je Pokoj...“ Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš, to jest Spása, na ktorú ľudia už veľmi dlho čakajú.
Ako sa to stane...? Táto otázka nie je prejavom neochoty. Naopak, je to snaha hneď konať. Veď ja muža nepoznám...Viem na čo Mária myslíš...Ale Boh nemá problémy...Ak som ja ako jeho posol vstúpil do tvojej komôrky bez toho, aby som na nej otvoril dvere, prečo by ten, ktorý je všemohúci, nemohol vstúpiť do chrámu tvojho tela bez toho, aby narušil tvoje panenstvo? Mária povedala...Som Mu k službám vo všetkom, hneď, ochotne a s radosťou. Viem, že Bohu sa nemá, ale ani nedá inak odpovedať.
Pane, ty jediný si mal možnosť vybrať si matku...Ak si dal prednosť čistej, pokornej, rozmýšľajúcej a pýtajúcej sa, ako čo najdôslednejšie splniť Tvoje slovo, tým si nám dal na vedomie, čím by sme sa ti mohli aj my zapáčiť.
Návšteva Alžbety
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu (Lk 1, 39-40).
V tých dňoch...,keď sa Mária mohla venovať sebe a tešiť sa z vyznačenia, nedala sa tak zaujať riešením osobného problému, aby pritom zabudla na tých, o ktorých vedela, že sa aj oni budú tomuto Božiemu daru tešiť. Vydala sa na cestu...Navštívená išla navštíviť, pozdravená išla pozdraviť. Potešená išla potešiť. Obdarovaná išla obdarovať. Vyznačená sa išla ponúknuť do služby, aby tým aj iných do nej získala. A ponáhľala sa...,lebo medzi zvestovaním a navštívením, medzi prijatím Blahozvesti a jej odovzdaním nemá daromne plynúť čas. Neponáhľala sa zo zvedavosti, ani zo strachu. Jej rýchlosť vychádzala z túžby potešiť, povzbudiť a obslúžiť.
Ak sa aj my neraz ponáhľame a zvyšujeme pritom svoje rýchlosti niekedy priam do nemožnosti, opýtajme sa: Prečo? Do judejského mesta v hornatom kraji...Sprístupňovanie Blahozvesti vždy niečo stojí. Raz je to nudná cesta púšťou, inokedy únavné stúpanie do hornatého kraja. Ale treba ísť...A kamkoľvek. Do spoločenských nížin i do ťažko prístupných horných vrstiev, k pochybovačným Zachariášom aj k ich úprimne veriacim manželkám. Judejské mesto... hornatý kraj... Zachariášov dom... Alžbeta... Aká presná adresa...! Áno, vždy treba vedieť, kam konkrétne zamerať svoju službu, aby čo najviac osožila Božiemu kráľovstvu.
Pozdravila Alžbetu...Vedela, čo sa patrí, čo je prvé a čo je viac...Najprv osviežila svojím pozdravom jej dušu, až potom podporila svojou službou jej unavené telo.
Do služby sa vždy treba ponáhľať, ale tak, aby sme vždy stihli vziať so sebou teba, Pane, tvoje usmerňujúce slovo. Len vtedy bude naša služba obojstranne osožná.
Alžbetino proroctvo
Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ (Lk 1, 41-45)
Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo...Od radosti, hoci ešte ani nevidelo, ani nepočulo toho, ktorého Mária priniesla do ich domu. Ak v úprimnej viere nosíme ako Mária Pána stále so sebou, naše stretnutia s tými, ktorí ešte nemajú dosť otvorené oči pre jeho zázraky a dosť vyvinuté uši pre jeho slová, nemusia byť neužitočné... Ježiš sa dá vždy nejako cítiť, nech by v nás bol ešte akýkoľvek malý.
Zvolala veľkým hlasom...Koho naplní Svätý Duch, ten nemôže mlčať...Cíti potrebu povedať čím viacerým o veľkých Božích skutkoch a o svojej veľkej malosti. Požehnaná si...Tak vysoko môže žena vyzdvihnúť inú ženu iba vtedy, keď je pod vplyvom Toho, ktorý je pôvodcom každého požehnania. Blahoslavená je tá, ktorá uverila...,ktorá vo chvíli zvestovania neváhala dať Bohu svoje „Áno“ - najkrajšie slovo, aké mu človek môže povedať. Ak sa nám toto slovo niekedy ťažšie vyslovuje pri rozhovore s Bohom, pripomeňme si, že ho Boh od nás žiada len preto, aby nás mohol obdarovať ešte viac, ako sme.
Dobrý Bože, ty nám denne umožňuješ vzájomne sa stretať a nadväzovať alebo upevňovať dobré medziľudské vzťahy. Ďakujeme ti za všetky dopravné prostriedky, pomocou ktorých môžeme prekonávať i veľké vzdialenosti, a tým predchádzať vzájomné vnútorné odcudzenia a zbavovať tak aj seba aj iných vždy možného bolestného osamotenia. Ďakujeme ti aj za dar reči, ktorou sa pri stretnutiach dorozumievame a duchovne navzájom obdarúvame. Pomáhaj nám tak využívať tento tvoj prevzácny dar, aby sme ním šírili len radosť a pokoj. Osobitne ti ďakujeme za všetkých, ktorých posielaš za nami s plodmi ich viery. Nech tak využívame ich prítomnosť, aby sme sa pre mnohých sta...