Modlitba Otče náš je jednou z najznámejších a najrozšírenejších modlitieb v celom kresťanstve. Pochádza priamo od Ježiša Krista a je zaznamenaná v evanjeliách podľa Matúša a Lukáša. Táto modlitba je nielen vyjadrením viery, ale aj návodom, ako sa správne modliť a pristupovať k Bohu. V tomto článku sa pozrieme na text modlitby Otče náš v nemčine a rozoberieme jej hlbší význam.
Na základe rozhovoru, ktorý nakrútil don Marco Pozza so Svätým Otcom Františkom pre katolícku televíziu TV2000, sa v médiách rozšírila správa o zmenách chystaných v modlitbe Otčenáš. Pre uvedenie tejto otázky do kontextu, pokladáme za užitočné ponúknuť nasledovné vysvetlenie hovorcu KBS. Je zrejmé, že otázka sa dotýka jazyka, teda slov, ktoré používame, a ich významov.
Pre správne chápanie modlitby Otčenáš veriacich vždy pozývame k čítaniu Katechizmu Katolíckej Cirkvi. Ten pripomína, že daná prosba (neuveď nás do pokušenia) je spojená s predchádzajúcou (odpusť nám naše viny) - lebo naše hriechy sú ovocím súhlasu s pokušením. Ako zdôrazňuje aj pápež v publikovanom rozhovore: sme to my, kto padá - ale nie Boh, kto nás "strká", aby sme spadli, kto pád spôsobuje. On nie je príčinou nášho pádu.
Katechizmus v tomto súvise hovorí, že je ťažké preložiť jedným slovom grécky výraz, ktorý doslovne znamená „nedovoľ, aby sme prišli do pokušenia“, „nedopusť, aby sme podľahli pokušeniu“ (pôvodný grécky text modlitby kai mé eisenegkés hymas eis peirasmon, v aramejčine, pôvodnom Ježišovom jazyku, wě ’al ta‘•linnán‚’ lěnisjôn). Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša“, píše svätý apoštol Jakub. Práve naopak, Boh nás chce od pokušenia oslobodiť. Prosíme ho teda, aby nám nedovolil nastúpiť cestu, ktorá vedie k hriechu.
Keď vysvetľujeme modlitbu Otčenáš, zdôrazňujeme, že Boh nie je ten, kto spôsobuje náš pád. Boh skúša, ale nepokúša. Pokúša diabol: ten sa človeka snaží zlomiť na zlé. Skúška zo strany Boha je na uistenie, na posilnenie viery, ale nie na jej zrútenie. Ako keď skúšame mosty: nie preto, aby sme ich zrútili, ale pre uistenie o ich pevnosti). Cieľom diabla je, naopak, aby "most spadol".
Problémom konkrétneho talianskeho slova "indurre" (uviesť) však je to, že ako sami Taliani píšu, vývojom jazyka má dnes v bežnej reči skôr ten význam ako "costringere" (nútiť). A tam skutočne vzniká problém, pretože nútenie do pokušenia nijako nemožno pripísať Bohu. Ak si teda v modlitbe Otčenáš slovo "uvedenie" žiada vysvetlenie, slovo nútenie volá po zmene.
Takto isto potrebu zmeny v talianskom texte vysvetľuje aj bývalý generálny sekretár talianskej biskupskej konferencie, súčasný arcibiskup Florencie, kardinál Giuseppe Betori. Pre pochopenie kontextu: zmeny v textoch modlitieb v jednotlivých jazykoch sa robia iba v prípadoch, keď sa to javí skutočne nevyhnutné - kvôli adekvátnosti prekladu. Ak by slovo "uviesť" vplyvom vývoja jazyka v slovenčine nadobudlo taký význam, že by vyjadrovalo nútenie z Božej strany, bolo by potrebné zmeniť ho aj u nás. V tejto chvíli sa to ale v slovenčine nejaví ako nevyhnutné. Potrebné je však vysvetľovať, aby sme správne rozumeli tomu, čo sa modlíme: Boh nie je príčinou pádu do pokušenia. Prosíme ho, nech nedopustí, aby sme pokušeniu podľahli.
Ako okolnosť ešte možno doplniť, že rodnou rečou pápeža Františka je španielčina. V nej je daná prosba preložená takto: "no nos dejes caer en tentación" - "nenechaj nás padnúť do pokušenia". Aj v tomto kontexte sa dá chápať, že Svätému Otcovi taliansky preklad (non ci indurre in tentazione) neznie dobre, a poukazuje na potrebu jeho úpravy - najmä kvôli významovému posunu talianskeho slova "indurre" - od "uviesť" smerom k "nútiť". Modliť sa, aby nás Boh "nenútil do pokušenia" - to nesedí.
Čo sa týka spomínanej zmeny vo francúzskom texte: ekumenický preklad zo šesťdesiatych rokov minulého storočia mal "ne nous soumets pas à la tentation". Sloveso "soumettre", ktoré možno chápať aj ako "podrobiť", tu bolo kritizované z podobných dôvodov ako talianske "indurre": Boh predsa nie je príčinou pokušenia. Nový francúzsky preklad je podobný španielskemu, hoci nie totožný vo výrazoch: "et ne nous laisse pas entrer en tentation" - "nenechaj nás vojsť do pokušenia".
Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“ Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“
V evanjeliu tejto nedele budeme počuť o Ježišovi, ktorého apoštoli prosili, aby ich naučil modliť sa. Táto prosba je čudná, zvlášť, keď si uvedomíme, že židia pokladali modlitbu za pevnú súčasť svojho života. V každej židovskej rodine sa praktizovala modlitba. Rodičia svoje deti od malička učili modliť sa. Apoštoli Ježišovi ako židia sa teda určite modlili, ak nie denne, určite často.
Dôvodom bude celkom iste to, že svojho Majstra, Ježiša, vídavali často odchádzať na osamelé miesta, kde sa modlil. A vždy, keď sa zo svojej modlitby vracal, musel byť ňou zasiahnutý a ovplyvnený. Apoštoli pravdepodobne videli Ježiša po modlitbe zmeneného. Ich ich vlastná modlitba pravdepodobne takto nemenila. Aj keď sa modlili, pravdepodobne cítili, že ich modlitba im veľa nedáva. Nemení ich, neupokojuje, neinšpiruje. A preto chceli vedieť, v čom je modlitba Ježišova iná než tá ich.
V istom zmysle by sme mohli povedať, že v dnešnom evanjeliu Ježiš pokračuje v tom, čo sme si čítali minulú nedeľu. Ježiš bol na návšteve u Marty a Márie, a tam zažil scénu, ktorú mu urobila prácou vyťažená Marta. Ježiš jej ako dobrú radu odporúčal, aby si našla a často nachádzala priestor k modlitbe a reflexii, aby tak mala miesto, kde by sa pozitívne vyrovnávala so svojím stresom a frustráciami a kde by získavala pokoj a nové inspirácie.
Milí priatelia, aj medzi nami je veľa takých, ktorí sa modlíme, no máme dojem, že naša modlitba nás nemení. Cítime, že napriek tomu, že trávime veľa času na modlitbe, stále sme zaseknutí, nespokojní, prázdni. A určite sú medzi nami aj takí, ktorí sa modlia veľa a svojím modlením sa i chvália, sú s tým nadmieru spokojní, no ich okolie sa čuduje, čo a ako sa to vlastne modlia. Ich modlitba ich život nemení; sú zákerní, zahľadení do seba, namyslení, nepokorní. A to možno ešte viac ako tí, ktorí sa vôbec nemodlia. Možno máme dokonca spoločenstvá - napríklad rehoľné alebo iné podobné -, ktoré sa modlia veľa, modlia sa aj spoločne, aj individuálne, no ich správanie to neodráža.
Nie je modlitba ako modlitba. Modlitba, ktorá sa neodráža na našom živote, je modlitba zlá. Faktom je, že bez modlitby sa nedá žiť vyrovnane. No rovnakým faktom je, že vyrovnane sa nedá žiť ani s modlitbou zlou. Ako vyzerá dobrá modlitba? Ktorá modlitba mení náš život? Dobrá modlitba nespočíva ani tak v slovách, ako skôr v postoji.
V dnešnom evanjeliu pochádzajúcom od sv. Lukáša nám Ježiš predstavuje vzor dobrej modlitby. Je to známa modlitba Otče náš. Táto Lukášova je však iná než tá, ktorú sa modlíme bežne a ktorá pochádza od evanjelistu Matúša. Ježiš dnes hovorí: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.” To, že každý evanjelista uvádza iný text, svedčí o tom, že slová nie sú až tak dôležité. Dôležitý je postoj pokory pred Bohom, ktorý nám je Otcom, ktorý o nás všetko vie, a o ktorom sme si istý, že nám chce iba dobre. Je to postoj odovzdanosti a túžby po plnení jeho vôle.
USA - Mnohí teisti a študenti teológie si dobre uvedomujú potenciálne nesprávne preklady svätých kníh. Vzhľadom na to, ako dávno boli pôvodne napísané knihy ako kresťanská Biblia, nie je prekvapujúce, že niektoré veci sa po tisíckach rokov stratili v preklade. Pôvodné kresťanské texty boli písané v jazykoch, ako je gréčtina či latinčina. V priebehu rokov boli preložené do iných jazykov a možno aj vy sa domnievate, že bežnejšie frázy, pasáže a modlitby sú preložené celkom presne, vzhľadom na to, ako často ich cirkev aj verejnosť používa. Aj preto sú mnohí šokovaní, keď sa dozvedia, že jedna z najznámejších a najčastejšie používaných modlitieb v celom kresťanstve je v skutočnosti nesprávne preložená.
Pri pohľade na pôvodné grécke písmo jeden používateľ Redditu spomenul, že významné slovo v tejto modlitbe nie je správne preložené. Ide o slovo vo vete „Chlieb náš každodenný daj nám dnes“, konkrétne „každodenný“. V gréckom texte je namiesto toho použité slovo „epiousion“, ktoré nemá jasný význam, čo sťažuje jeho praktický preklad. Viacerí ľudia, vrátane autora príspevku na sociálnej sieti, skôr veria, že „epiousion“ znamená „nadpodstatný“, slovo označujúce niečo ako nebeské alebo všeobecne transcendentné.
Zatiaľ čo mnohí boli ohromení, keď sa dozvedeli túto skutočnosť, iní boli hlboko zmätení, pokiaľ ide o to, čo modlitba - jej moderné znenie aj jej originál - skutočne znamená v tomto dodatočnom kontexte. „Duchovný chlieb - duchovná potrava. Ďalší predložil opozičný názor a uviedol, že preklad slova „epiousion“ do výrazu „každodenný“ má v určitých kontextoch zmysel. „Je úžasné, ako často vzniká nejednoznačnosť. Toto slovo možno preložiť ako ‚duchovný‘, čo znamená niečo éterické, všadeprítomné. Ale výraz ako ‚vždy prítomný‘ môže byť tiež použitý trochu inak, aby bolo jasné, že ide o konštantnú, každodennú vec,“ vysvetlil. Iní sa však na záležitosť pozerajú úplne inak.
Text modlitby Otče náš v nemčine
Tu je text modlitby Otče náš v nemčine, spolu so slovenským prekladom:
| Nemecký text | Slovenský preklad |
|---|---|
| Vater unser im Himmel, | Otče náš, ktorý si na nebesiach, |
| Geheiligt werde dein Name, | Posväť sa meno tvoje, |
| Dein Reich komme, | Príď kráľovstvo tvoje, |
| Dein Wille geschehe wie im Himmel, | Buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na zemi. |
| So auch auf Erden. | |
| Unser tägliches Brot gib uns heute | Chlieb náš každodenný daj nám dnes, |
| Und vergib uns unsere Schuld. | A odpusť nám naše viny, |
| Wie auch wir vergeben unsere Schuldigern. | Ako i my odpúšťame svojim vinníkom. |
| Und fuhre uns nicht in Versuchung, | A neuveď nás do pokušenia, |
| Sondern erlose uns von dem Bösen. | Ale zbav nás od zlého. |
| Denn dein ist das Reich und die Kraft | Lebo tvoje je kráľovstvo i moc i sláva |
| Und die Herrlichkeit in Ewigkeit. Amen. | Naveky. Amen. |
Táto verzia modlitby je bežne používaná v nemecky hovoriacich krajinách a je zrozumiteľná pre väčšinu veriacich.
Význam jednotlivých častí modlitby
Každá časť modlitby Otče náš má svoj hlboký význam a poukazuje na dôležité aspekty našej viery a vzťahu s Bohom:
- Otče náš, ktorý si na nebesiach: Oslovujeme Boha ako nášho Otca, čo vyjadruje blízky a dôverný vzťah. Zároveň si uvedomujeme, že je v nebesiach, čo poukazuje na Jeho transcendentálnosť.
- Posväť sa meno tvoje: Prosíme, aby bolo Božie meno uctievané a oslavované.
- Príď kráľovstvo tvoje: Vyjadrujeme túžbu po príchode Božieho kráľovstva na zem, kde bude vládnuť spravodlivosť a pokoj.
- Buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na zemi: Prosíme, aby sme dokázali plniť Božiu vôľu, tak ako ju plnia anjeli v nebi.
- Chlieb náš každodenný daj nám dnes: Uznávame, že sme závislí od Boha a prosíme ho o zabezpečenie našich každodenných potrieb, tak materiálnych, ako aj duchovných.
- A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom: Prosíme o odpustenie našich hriechov a zároveň vyjadrujeme ochotu odpúšťať tým, ktorí sa previnili voči nám.
- A neuveď nás do pokušenia: Prosíme Boha, aby nás chránil pred pokušeniami a zlým.
- Ale zbav nás od zlého: Prosíme Boha, aby nás oslobodil od vplyvu Zlého a chránil nás pred jeho úkladmi.
- Lebo tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky. Amen: Vyjadrujeme vieru v Božiu moc, kráľovstvo a slávu, ktoré trvajú naveky. Amen znamená "nech sa tak stane".
Modlitba Pána – VYSVEDENÉ! Pravda za každým slovom!
Mnohí teisti a študenti teológie si dobre uvedomujú potenciálne nesprávne preklady svätých kníh. Vzhľadom na to, ako dávno boli pôvodne napísané knihy ako kresťanská Biblia, nie je prekvapujúce, že niektoré veci sa po tisíckach rokov stratili v preklade. Pôvodné kresťanské texty boli písané v jazykoch, ako je gréčtina či latinčina. V priebehu rokov boli preložené do iných jazykov a možno aj vy sa domnievate, že bežnejšie frázy, pasáže a modlitby sú preložené celkom presne, vzhľadom na to, ako často ich cirkev aj verejnosť používa. Aj preto sú mnohí šokovaní, keď sa dozvedia, že jedna z najznámejších a najčastejšie používaných modlitieb v celom kresťanstve je v skutočnosti nesprávne preložená.
Pri pohľade na pôvodné grécke písmo jeden používateľ Redditu spomenul, že významné slovo v tejto modlitbe nie je správne preložené. Ide o slovo vo vete „Chlieb náš každodenný daj nám dnes“, konkrétne „každodenný“. V gréckom texte je namiesto toho použité slovo „epiousion“, ktoré nemá jasný význam, čo sťažuje jeho praktický preklad. Viacerí ľudia, vrátane autora príspevku na sociálnej sieti, skôr veria, že „epiousion“ znamená „nadpodstatný“, slovo označujúce niečo ako nebeské alebo všeobecne transcendentné.
Zatiaľ čo mnohí boli ohromení, keď sa dozvedeli túto skutočnosť, iní boli hlboko zmätení, pokiaľ ide o to, čo modlitba - jej moderné znenie aj jej originál - skutočne znamená v tomto dodatočnom kontexte. „Duchovný chlieb - duchovná potrava. Ďalší predložil opozičný názor a uviedol, že preklad slova „epiousion“ do výrazu „každodenný“ má v určitých kontextoch zmysel. „Je úžasné, ako často vzniká nejednoznačnosť. Toto slovo možno preložiť ako ‚duchovný‘, čo znamená niečo éterické, všadeprítomné. Ale výraz ako ‚vždy prítomný‘ môže byť tiež použitý trochu inak, aby bolo jasné, že ide o konštantnú, každodennú vec,“ vysvetlil. Iní sa však na záležitosť pozerajú úplne inak.