Úbytok veriacich v cirkvách je celosvetový problém, ktorý sa nevyhýba ani Slovensku. Tento článok sa zaoberá dôvodmi, prečo ľudia opúšťajú cirkev, s dôrazom na situáciu na Slovensku a v kontexte širších európskych trendov.
Branko Bjelajac - Prečo ľudia opúšťajú cirkev [20.3.2016]
Štatistiky a trendy na Slovensku
Podľa štatistiky zo sčítania obyvateľstva z roku 2001 a 2021 sa len k rímskokatolíckej cirkvi hlási o 669 609 ľudí menej. Konferencia biskupov Slovenska (KBS) si nevedie presné štatistiky koľko veriacich vystúpilo z rímskokatolíckej cirkvi, pretože každá diecéza má odlišné štatistické štandardy.
Niektoré diecézy hlásia nasledovné počty výstupov za rok 2020:
- Košická diecéza: 31
- Spišská diecéza: 7
- Banskobystrická diecéza: 26
- Bratislavská diecéza: 22
- Nitrianska diecéza: 24
Predpokladá sa, že za rok sa na Slovensku uskutoční asi vyše 100 výstupov a do 200 žiadostí o vystúpenie. Na Slovensku je to veľmi zriedkavý jav.
Medzi oficiálnou štatistikou o sčítaní - "koľko ľudí sa hlási k cirkvi" a hlásením KBS -"správa o počte veriacich- výstupov v rímskokatolíckej cirkvi " existuje veľká diskrepancia. Za porovnateľné obdobie podľa KBS vystúpilo z cirkvi len asi 2 000 ľudí.
Financovanie cirkvi
Do roku 2019 sa financovali cirkvi podľa počtu duchovných. Od roku 2020 sa mení prerozdeľovanie financií, a to na základe počtu veriacich, čo je známy údaj zo sčítania obyvateľstva (naposledy 2021). Štát sa neriadi skutočným počtom veriacich, ale počtom "hlásiacich" sa k cirkvi. Podľa doterajšieho trendu tak príde cirkev približne o 10 percent svojich príspevkov od štátu za dekádu.
Dôvody odchodu z cirkvi
Dôvody vystúpenia z cirkvi sú rozličné. Medzi najčastejšie patrí nesúhlas s učením cirkvi, protest proti praktikám cirkvi a sexuálne škandály v cirkvi. Mnohí veriaci Slováci zamestnaní v Rakúsku a Nemecku sa nechcú podieľať na platení katolíckej dane z príjmu v týchto krajinách.
Jozef spomína: "Keď som pracoval v Nemecku na brigáde, po 3 mesiacoch ma šéf vyplatil. Nakoniec sa ma spýtal, či som veriaci. Po odpovedi "áno", mi odobral zo sumy pár stovák eur."
Štúdia Georgetownskej univerzity
Dvojročná štúdia Georgetownskej univerzity vo Washingtone ponúka pohľad na to, prečo mladí ľudia opúšťajú Cirkev. Mnohí mladí o svojich pochybnostiach o viere s nikým nehovoria. Odídení katolíci sa väčšinou radia do kategórie bez náboženskej príslušnosti. Tridsaťpäť percent respondentov uviedlo, že sú bez náboženskej príslušnosti, zatiaľ čo iba 14 percent by sa označilo za ateistov alebo agnostikov.
Vitek vysvetľuje: „Štúdia sa zamerala na rozhovory s mladými ľuďmi, ktorí vlastnými slovami rozprávali príbehy o tom, prečo opustili Cirkev.“
Medzi hlavné dôvody patria:
- Zranení: Mladí ľudia, ktorí zažili ťažkosti alebo tragédiu, pri ktorej mali pocit, že im Boh nepomohol.
- Tuláci: Tí, pre ktorých bolo problematické spojiť identitu pokrsteného katolíka s ich konkrétnymi životnými skúsenosťami v reálnom svete.
- Disidenti: Ľudia s aktívnejším odmietaním viery.
Výskumní pracovníci zaznamenali tiež veľký vplyv, ktorý môžu mať rodičia na rozhodnutie svojich detí odísť, resp. zotrvať v cirkvi.
Ako sa vyrovnať s odchodom z cirkvi?
Pre kazateľov a vodcov zborov je to pomerne neprebádaná téma. Gavin Ortlund predstavuje užitočný rámec pre diagnostiku dôležitosti teologických záležitostí a rozdeľuje ich na rôzne stupne. Miera toho, ako veľmi je určitá doktrína kľúčová pre evanjelium, by mala určovať mieru, do ktorej sme pre tú doktrínu ochotní kresliť deliace čiary.
Praktické kroky pri zvažovaní odchodu
- Urobte si domácu úlohu: Uistite sa, či je vaše uvažovanie o teologických kategóriách presné. Ak veríte, že zbor „opúšťa evanjelium”, je vaša definícia „evanjelia” správna, teda biblická?
- Neodíďte bez kladenia otázok: Keď sa skutočne snažíme porozumieť, pokorne a úprimne kladieme otázky.
- Požiadajte ľudí, ktorí vás dobre poznajú, aby zhodnotili vaše uvažovanie: Otvorenými rozhovormi môžeme odhaliť tieto slepé miesta a upraviť naše hodnotenie závažnosti, ak je to nutné.
Všetky tieto dôsledné kroky by mali byť sprevádzané túžbou zachovať jednotu v maximálnej možnej miere (Ef 4:3). Možno musíte odísť zo svojho terajšieho zboru, ale urobte tak s náležitou triezvosťou (a dokonca aj zármutkom). Neustále sa pri tom modlime za jednotu Kristovej cirkvi a usilujme o ňu.
Skúsenosti ľudí s formálnym vystúpením z cirkvi na Slovensku
Na Slovensku existuje viacero webov s návodom, ako formálne vystúpiť z cirkvi, pričom ponúkajú aj formulár. Tieto stránky uvádzajú skúsenosti viacerých ľudí, ktorí opisujú, že takéto vystúpenie z cirkvi je zložité a zdĺhavé.
Oficiálne z Katolíckej cirkvi vystúpil aj bývalý novinár a standupový komik Tomáš Hudák. Tvrdí, že kňaz, ktorému žiadosť odoslal, mu povedal, že sa k tomu ešte nedostal, a potvrdil, že sú od biskupov inštruovaní, aby takéto žiadosti nevybavovali hneď.
Tomáš Hudák vysvetľuje: „V prvom rade, do Katolíckej cirkvi ma začlenili bez môjho súhlasu v čase, keď som bol ešte nemluvňa, a teda nemohol som sa sám slobodne rozhodnúť.“
Hovorí, že ak je krst právny úkon prijatia človeka do cirkvi, potom je logické, že ak už neplatí, treba ho upraviť alebo vypovedať.
Čo znamená formálny úkon odpadnutia od viery?
Hovorca KBS Martin Kramara zdôrazňuje, že odkrstenie alebo zrušenie krstu nie je možné: „Formálny úkon odpadnutia od viery nie je ,odkrstenie‘. Pravidlá riešenia týchto prípadov vydala KBS. Podľa tohto dokumentu, musí byť vykonaný kánonicky spôsobilou osobou osobne, vedome a dobrovoľne.
Osoba, ktorá chce vystúpiť z Cirkvi, predloží písomnú žiadosť farárovi svojho kánonického trvalého bydliska. V tomto rozhovore by mal kňaz vysvetliť dôsledky tejto žiadosti a to, že vystúpenie z cirkvi je spojené s exkomunikáciou, a mal by žiadateľovi vysvetliť jej dosah.
Možnosť návratu do cirkvi
Ak by niekto svoj čin oľutoval a rozhodol sa do cirkvi vrátiť, má takúto možnosť, musí však konať pokánie. „Návrat do cirkvi je veľký dar Božieho milosrdenstva pre takého človeka. Vyžaduje si to konanie v duchu pokánia, vyjadrenie vôle, že sa chce vrátiť do spoločenstva cirkvi, a vyznať vieru.
Prečo mladí ľudia opúšťajú cirkev?
Hlavným dôvodom, prečo dospievajúca mládež, rovnako ako dospelí z cirkvi odchádzajú, je to, že nie sú skutoční kresťania a nikdy nedospeli k viere v Krista. Odpoveď na to, ako ich nestratiť, je potom zrejmá. Je potrebné zamerať sa na výučbu evanjelia a modliť sa, aby v nich Kristus vyvolal pozitívnu reakciu.
Z Listu Efezským 6, 4 jasne vyplýva, že otcovia sú zodpovední za výchovu a vzdelávanie svojich detí v Pánovi. Povinnosťou otcov je viesť deti k viere deň čo deň. Nestačí prenechať všetky duchovné učenia na pleciach učiteľov nedeľnej školy alebo besiedky a potom sa diviť, prečo nikdy nedospeli ku spásnej viere.
Namiesto toho, aby sme v tradičných biblických príbehoch hľadali predovšetkým morálne ponaučenie, treba ich používať kristocentrickým spôsobom. Dávid je typom Krista, ktorý bol Boží pomazaný Mesiáš, poslaný, aby zachránil Boží ľud. To by mali chápať deti rovnako ako dospelí.
Ak sa programy nedeľnej školy sústredia viac na morálku alebo užitočné ponaučenie ako na Krista a Jeho spásne dielo na kríži, potom deti nikdy nebudú počuť o dôsledkoch svojho hriechu a prostriedkoch spásy. Preto nemôžeme byť prekvapení, že nikdy nepocítia nutnosť robiť pokánie, prísť v pokore ku Kristovi a podrobiť sa Jeho panstvu.
Výsledok dvojročného verejného prieskumu v januári je odpoveďou na príčinu toho, prečo mladí ľudia opúšťajú Cirkev už vo veku 13 rokov. 74 percent z 214 bývalých katolíkov uviedlo, že sa rozhodlo opustiť Cirkev medzi 10 a 20 rokom.
Veľa kontaktovaných mladých bývalých katolíkov dnes spadá do kategórie „núl“, alebo inak povedané ľudí bez náboženskej príslušnosti. 35 percent účastníkov štúdie uviedlo, že potom už nepatrili k žiadnemu náboženstvu, pričom len 14 percent z nich by sa označilo za ateistov alebo agnostikov.
Odchody zo zasväteného života
Po Druhom vatikánskom koncile poznamenal dianie v Cirkvi masívny odchod z rehoľných spoločenstiev. Sklamanie z výsledkov koncilu, porazený triumfalizmus Cirkvi, rozčarovanie z liturgickej reformy a mnohé ďalšie dôvody primäli mnohých zavesiť habit a reverendu na klinec.
Je veľmi dôležité nezakrývať si v súčasnosti v žiadnom prípade oči pred skutočnosťou odchodov zo zasväteného života, prípadne zľahčovať situáciu. Týka sa to nás všetkých a predovšetkým nášho zdravia, kondície zasväteného spôsobu života.
Rehoľná sestra: „Rozlíšila som, že nie je pre mňa žiť tento život. Rehoľná sestra: „Chýbala mi ľudskosť, radosť, spovedník, spoločenstvo. Rehoľný kňaz: „Odišiel som preto, lebo som bol nespokojný so svojím životom… Možno som odišiel aj preto, že v tej nespokojnej a nešťastnej situácii som ostal sám…
Rehoľná sestra: „Ako mladý človek som sa rozhodla vstúpiť do rehole, aby som slúžila Bohu a chudobným. S odstupom času vidím, že v tej dobe, aká bola, existovala pri riešení problémov iba jednostranná odpoveď: „Obetuj bolesti, nepochopenie, obetuj a nešomri, takto nemôžeš, lebo je to tak, ako vravím, a iba takto, modli sa, trp a pracuj, vzbuď si úmysel za hriešnikov atď…“
Rehoľná sestra: „Prečo som odišla? Najhoršie som prežívala kategorizovanie ľudí: tie s titulom, tie s postavením, tie, čo umývajú chodby… Potláčanie ženskosti - toľko krásy, ktorú v sebe ukrýva pojem žena, a my namiesto toho, aby sme tú krásu odkrývali, denne sme ju potláčali.
Rehoľný kňaz: „Svoj odchod z rehole som si ešte tri roky dozadu nevedel ani len predstaviť. Rehoľný život chápaný ako dodržiavanie striktných pravidiel, správanie sa k spolubratom patriacim do komunity ako k mladým vo formácii, vyžadujúc akúsi slepú podriadenosť, neustále dusno, permanentná kontrola, atmosféra podozrievania, že si robím iba podľa seba, míňam prostriedky bez patričných dovolení, nespĺňam očakávania, nie som dostatočne lojálny atď. sa po čase stanú takými neznesiteľnými, že sa človek začne zamýšľať, čo vlastne robí v takejto partii.
Rehoľná sestra: „Prečo som odišla z rehole? Pretože som tápala, nedokázala som sa modliť a do toho prišli depresie a pocit, že v komunite, kde je 100 sestier, nemáš nikoho, komu by si povedala, že máš problém.
Záver
Odchody z cirkvi sú komplexný jav, ktorý má mnoho príčin. Dôležité je analyzovať dôvody odchodov a hľadať spôsoby, ako osloviť mladých ľudí a udržať ich vo viere. Zároveň je potrebné rešpektovať slobodné rozhodnutie každého jednotlivca.