Modlitba je snaha jednotlivca komunikovať s Bohom, na ktorú Boh kladne reaguje. Tak si to väčšinou aj predstavujeme - modlitba to je to „čosi“ medzi mnou a Bohom. Táto predstava je správna.
Vynikajúca a jedinečná modlitba - uprostred ľudstva, uprostred všetkých náboženstiev ľudstva, uprostred všetkých náboženských myšlienok, skvostných citátov a modlitieb človekom vytvorených. Najrozšírenejšia modlitba na svete, zaznievala a zaznieva stále už dve tisícky rokov, zo všetkých kontinentov, vrátane Antarktídy.
Zaznela aj vo vesmíre - mimo zemegule? S veľkou pravdepodobnosťou - áno. Kto vie, čo sa odohráva v srdci pozemšťana pozerajúceho sa na rodnú planétu z odstupu tisícov kilometrov? S veľkou pravdepodobnosťou vníma veľkosť a ohromnosť vesmíru, ktorý ho obklopuje a svoju malosť, ktorá sa v ňom stráca.
A tento postoj je už len malý krôčik od toho, čo v náboženskej terminológii nazývame pokora Stvorenia pred Stvoriteľom.
Katolícky pozdrav: Pochválený buď Ježiš Kristus. Naveky. Amen.
Prežehnanie sa: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
Znázornenie prežehnania sa
Text modlitby Otčenáš
Modlitba Pána (Otčenáš)
Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno tvoje,
príď kráľovstvo tvoje,
buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes
a odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame svojim vinníkom,
a neuveď nás do pokušenia,
ale zbav nás Zlého. Amen.
Tajomstvo vzniku tejto modlitby je v Biblii, Novom zákone, v knihe Evanjelia podľa sv. Lukáša: “Raz sa [Ježiš] na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: »Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov«“ (Lk 11,1). Ako odpoveď na túto prosbu Pán zveruje svojim učeníkom a svojej Cirkvi základnú kresťanskú modlitbu.
Tradičný názov „Modlitba Pána“, znamená, že modlitbu k nášmu Otcovi nás naučil Pán Ježiš. - je to „modlitba s Pánom, “ to jest s Ježišom.
V praxi sa môžeme sa stretnúť s dodatkom na zakončenie Modlitby Pána „lebo Tvoje je kráľovstvo a moc i sláva naveky,“ alebo podobne. Tento dodatok nepochádza od Ježiša Krista. Toto oslavné zvolanie na Božiu moc, jeho velebu a slávu - tzv. doxológia - má pôvod v prvých spoločných kresťanských bohoslužbách-liturgická doxológia.
Má niekoľko odlišných foriem: v Didaché je to: „Lebo tvoja je moc i sláva naveky.“ Apoštolské konštitúcie pridávajú na začiatku výraz „kráľovstvo“. Táto formula je za našich čias zachovaná v ekumenickej modlitbe. Aj rímskokatolícka sv. omša má tento dodatok. Po spoločnej modlitbe Otče náš - pri sv. omši, pred sv.
Podľa učenia kresťanských cirkví bolo obdobie Starého zákona obdobím prípravy a dozrievania na príchod Vykupiteľa.
Modlitba [Pána] je naozaj súhrnom celého evanjelia. „Keď nám Pán zanechal túto formulu modlitby, dodal: «Proste a dostanete» (Lk 11,9). Každý teda môže predkladať nebu rozličné prosby podľa svojich potrieb, ale vždy má začať Modlitbou Pána, ktorá zostáva základnou modlitbou.“ V tomto kontexte sa vyjasňuje každá prosba modlitby, ktorú nám zanechal Pán: Modlitba Pána je najdokonalejšia modlitba...
Modlitbu Pána - Otče náš - prvotná Cirkev chápala nie len ako privilegovaný úkon, na ktorý má právo jednotlivec. Podľa apoštolskej tradície je Modlitba Pána podstatne zakorenená v spoločnej modlitbe pri liturgii - bohoslužbe (sv. omša): „Pán nás učí modliť sa spoločne za všetkých našich bratov. Okrem sv. omše je Modlitba Pána súčasťou väčších hodín (ranné modlitby - chvály a večerné hodinky - vešpery) posvätného ofícia. (tzv. breviár, ktorý nie je súkromnou modlitbou kňaza. Pri obrade krstu a birmovky a sa prítomní veriaci spolu pokrstenými a pobirmovanými od prvopočiatku Cirkvi ( v prípade, že sú krstené malé deti, tak v ich mene) po prvý krát spoločne prihovoria Bohu „Otče náš.“ Čím im odovzdajú ( „odovzdanie“ traditio). Väčšina patristických komentárov k Otčenášu je určená katechumenom - čakateľom na krst - a novopokrsteným.
V prípade modlitby sa človek pokúša cez priepasť nekonečna dotýkať Božieho majestátu. Pred horiacim kríkom bolo Mojžišovi povedané: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv“ (Ex 3,5). Židovský národ putujúci z Egypta do zasľúbenej zeme zo strachu pred možnou smrťou prosil Mojžiša, aby len on komunikoval s Bohom. Starozákonný žid sa neopovážil vziať meno Jahve na pery. Naproti tomu v rímskej liturgii sa zhromaždenie pozýva, aby sa modlilo Otčenáš so synovskou odvahou. Tento prah Božej svätosti mohol prekročiť jedine Ježiš, ktorý, keď „vykonal očistenie hriechov“ (Hebr 1,3), uvádza nás pred tvár Otca. Vedomie, že sme otrokmi by nás nútilo prepadnúť sa pod zem, naša pozemská bytosť by sa rozpadla na prach, keby nás autorita samého Otca a Duch jeho Syna nepovzbudzovali (nepobádali) volať: „Abba, Otče!“ (Rim 8,15)...
Ako sa správne modliť Otčenáš
1. Očistiť si srdce. To znamená, že ak povieme Bohu „Otče“ nebudeme na neho prenášať naše cítenie a predstavy o otcovi( či matke), ktoré pochádzajú z našich osobných zážitkov, kultúry, histórie a ovplyvňujú náš vzťah k Bohu. Boh, náš Otec, presahuje kategórie našich predstav a stvoreného sveta. Je o „niečom celkom inom“ než si dokážeme predstavovať. Prenášať na neho svoje predstavy, alebo stavať proti nemu naše predstavy v tejto oblasti by znamenalo vytvárať si modly.
2. Pokora je druhá vlastnosť ktorú k modlitbe potrebujeme. Poznanie Boha nie je právom očakávaná nároková položka, ani vec spravodlivosti. Poznanie Boha a teda aj modlitba je to dar. Nezaslúžený. Pokora nám umožňuje uznať, že „nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť,“ t.j. „maličkým“ (Mt 11,25-27). Meno „Boh Otec“ nebolo nikdy nikomu zjavené. Aj Mojžiš, keď sa pýtal Boha, kto je, počul iné meno. Boha nazývame „Otec“, pretože nám to povedal - zjavil jeho Syn. Pre pochopenie - trošku zjednodušenia: Ježiš prišiel od Boha, pozná Boha, má k nemu blízko (sám je Bohom), vie, čo sa Bohu páči, čo Boh prijme a čo nie. Keď sa modlíme k Otcovi, sme teda v spoločenstve s ním i s jeho Synom Ježišom Kristom.
Prvé slovo Modlitby Pána nie je prosba z „Otčenáša.“ Ba nie je to ani vzývanie, či oslovenie. Je to poklona Bohu, velebenie. Modlitba Pána zjavuje(ukazuje) nás samých - nám samým, práve keď nám zjavuje Otca. „Človeče, neodvažoval si sa zdvihnúť svoju tvár k nebu, klopil si oči k zemi a odrazu si dostal Kristovu milosť: boli ti odpustené všetky hriechy. Z neverného služobníka si sa stal dobrým synom... Pozdvihni teda oči k Otcovi..., ktorý ťa vykúpil prostredníctvom (skrze) svojho Syna, a povedz: Otče náš... Ale nenárokuj si pre seba nijaké privilégium (nijaký osobitný vzťah). (Len pre Krista je Otcom) Osobitným spôsobom je Otcom jedine Synovi, (kým pre nás nás stvoril) pre nás všetkých je spoločným Otcom, jedine jeho splodil, kým nás všetkých stvoril. Tento nezaslúžený dar adopcie od nás vyžaduje neprestajné obrátenie a nový život. (Modlitba Pána) je pohľad na samého Boha, na veľký oheň lásky. Duša sa vnára do lásky a zdvíha sa z nej a správa sa s Bohom ako s vlastným Otcom s mimoriadne nežnou zbožnosťou Otče náš: toto meno vzbudzuje v nás súčasne lásku, horlivosť nadšenie v modlitbe... a tiež nádej, že dostaneme to, o čo práve ideme prosiť (prosíme)... Oslovenie Otče „náš“ sa týka Boha. Tento prívlastok nevyjadruje z našej strany vlastníctvo, ale celkom nový vzťah k Bohu: my sme sa stali „jeho“ ľudom a on je „naším“ Bohom. Tento nový vzťah spočíva v tom, že si navzájom patríme.
Gramaticky sa zámenom „náš“ kvalifikuje nejaká skutočnosť, ktorá je spoločná viacerým osobám. Cirkev je týmto novým spoločenstvom Boha a ľudí. Každý pokrstený, ktorý sa modlí Otče „náš“, modlí sa v tomto spoločenstve. Ak sa opravdivo modlíme „Otče náš“, vymaňujeme sa z individualizmu. Ono „náš“ na začiatku Modlitby Pána rovnako ako „my“ v posledných štyroch prosbách, nevylučuje nikoho. Aby bol Otče náš vyslovovaný opravdivo, musia byť prekonané naše rozdelenia a opačné stanoviská. Pokrstení sa nemôžu modliť Otče „náš“ bez toho, že by k nemu (v duchu) nepriniesli všetkých. Božia láska je bezhraničná a takou musí byť aj naša modlitba. Božia starostlivosť o všetkých ľudí a o celé stvorenie oduševňovala všetkých veľkých ľudí modlitby. Tento biblický výraz neznamená miesto („priestor“), ale spôsob bytia; nie vzdialenosť k nemu, ale jeho vlastnosť - vznešenosť. Právom sa rozumie slovám: „Otče náš, ktorý si na nebesiach“ tak, že sa týkajú srdca spravodlivých, kde Boh prebýva ako vo svojom chráme. Symbol nebies nás odkazuje na tajomstvo Novej zmluvy: Keď sa Cirkev modlí „Otče náš, ktorý si na nebesiach“, vyznáva, že sme Boží ľud, ktorý už má „miesto v nebi v Kristovi Ježišovi“ (Ef 2,6),a súčasne v tomto pozemskom stánku „vzdycháme a túžime si naň obliecť svoj nebeský príbytok“ (2 Kor 5,2). Kresťania sú v tele, ale nežijú podľa tela.
Ďalšie dôležité modlitby
Okrem modlitby Otčenáš, sú v rímskokatolíckej cirkvi dôležité aj ďalšie modlitby:
- Anjelské pozdravenie (Zdravas‘): Zdravas‘, Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen.
- Chváloslovie (Sláva): Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen.
- Apoštolské vyznanie viery (Verím v Boha): Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný. Zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho. Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha Svätého, v svätú Cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen.
- Anjel Pána: Anjel Pána zvestoval Panne Márii a ona počala z Ducha Svätého. Zdravas‘, Mária… Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. Zdravas‘, Mária… A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. Zdravas‘, Mária…Oroduj za nás, svätá Božia Rodička. Aby sme sa stali hodni Kristových prisľúbení. Modlime sa. Bože, z anjelovho zvestovanie vieme, že tvoj Syn, Ježiš Kristus, sa stal človekom; prosíme ťa, vlej nám do duše svoju milosť, aby nás jeho umučenie a kríž priviedli k slávnemu vzkrieseniu. Skrze Krista, nášho Pána.
Nicejsko-carihradské vyznanie viery
Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom: skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma. A vystúpil do neba, sedí po pravici Otca. A znova príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril skrze prorokov. Verím v jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov. A očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amen.
Raduj sa nebies Kráľovná
Raduj sa, nebies Kráľovná, aleluja. Lebo koho si nosila, aleluja, z mŕtvych vstal, jak predpovedal, aleluja. Pros, aby nás k sebe prijal, aleluja. Raduj sa a veseľ sa, Panna Mária, aleluja. Lebo Pán naozaj vstal z mŕtvych, aleluja. Modlime sa Bože ty si zmŕtvychvstaním tvojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, potešil celý svet; prosíme ťa, daj, aby sme na príhovor jeho Rodičky Panny Márie dosiahli radosti večného života. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Pod tvoju ochranu
Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička, neodvracaj zrak od našich prosieb, pomôž nám v núdzi a z každého nebezpečenstva nás vysloboď, ty Panna slávna a požehnaná. Amen.
Modlitba k sv. Michalovi, archanjelovi
Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.
Modlitba k anjelovi strážcovi
Anjel Boží, strážca môj, prosím ťa: vždy pri mne stoj! Pomocnú mi ruku daj, vo všetkom mi pomáhaj, aby som vždy, v každej chvíli, viedol (viedla) život Bohu milý. A tak tebou chránený (chránená), bol (bola) raz v nebi spasený (spasená).
Spomeň si
Spomeň si, svätá Panna Mária, že nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu, teba prosil o pomoc a žiadal o tvoje orodovanie. Povzbudený touto dôverou aj ja sa utiekam k tebe, Matka, Panna panien; k tebe prichádzam, pred tebou stojím ako úbohý a kajúci hriešnik. Matka večného Slova, neodmietni moje slová, ale ma milostivo vypočuj a vyslyš.
Desatoro Božích prikázaní
1. Ja som Pán, tvoj Boh!
Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal.
2. Nevezmeš meno Božie nadarmo.
3. Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni.
4. Cti svojho otca a svoju matku.
5. Nezabiješ.
6. Nezosmilníš.
7. Nepokradneš.
8. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu.
9. Nebudeš žiadostivo túžiť po manželke svojho blížneho.
10. Nebudeš žiadostivo túžiť po majetku svojho blížneho.
Tabuľky s desiatimi prikázaniami
5 cirkevných prikázaní
- V nedeľu a v prikázaný sviatok sa zúčastniť na svätej omši.
- Zachovávať prikázané dni pokánia.
- Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období a prijať Oltárnu sviatosť.
- Uzatvárať manželstvo pred tvárou Cirkvi.
- Podporovať Cirkev a jej diela.
7 sviatostí
- Krst.
- Birmovanie.
- Eucharistia (Oltárna sviatosť).
- Pokánie (sviatosť zmierenia).
- Pomazanie chorých.
- Posvätná vysviacka.
- Manželstvo.
7 darov Ducha Svätého
- Dar múdrosti.
- Dar rozumu.
- Dar rady.
- Dar sily.
- Dar poznania.
- Dar nábožnosti.
- Dar bázne Božej.
3 skutky kajúcnosti
- Modlitba.
- Pôst.
- Almužna.
3 Božské cnosti
- Viera.
- Nádej.
- Láska.
7 hlavných hriechov
- Pýcha.
- Lakomstvo.
- Smilstvo.
- Závisť.
- Obžerstvo.
- Hnev.
- Lenivosť.
4 hlavné cnosti
- Rozvážnosť.
- Spravodlivosť.
- Statočnosť (Mravná sila).
- Miernosť.
5 hlavných právd
- Boh je spravodlivý sudca: dobrých odmieňa a zlých tresce.
- Duša človeka je nesmrteľná.
- Božia milosť je na spásu potrebná
- Boh je jeden.
- V Bohu sú tri osoby: Otec, Syn a Duch Svätý.
Duša Kristova (Vhodná ako modlitba po sv. prijímaní)
Duša Kristova, posväť ma, telo Kristovo, spas ma,Krv Kristova napoj ma, voda z boku Kristovho obmy ma.Utrpenie Kristovo, posilni ma, ó dobrotivý Ježiš, vyslyš ma.Nedaj mi odlúčiť sa od Teba, pred zlým nepriateľom zachráň ma.V hodinu smrti mojej povolaj ma a káž mi prísť k tebe, aby som Ťa so všetkými svätými chválil a velebil naveky. Amen.
Otče náš
tags: #modlitba #otcenas #rimokatolicky