Gréckokatolícka cirkev je narozdiel od pravoslávnej v plnom spoločenstve s katolíckou cirkvou, to znamená všetky sviatosti a bohoslužby sú vzájomne platné a Gréckokatolícka cirkev na Slovensku hierarchicky priamo spadá pod apoštolský stolec, tak ako aj Rímskokatolícka cirkev na Slovensku.
História a korene Gréckokatolíckej cirkvi
Aby sa dalo niečo napísať o našej Gréckokatolíckej farnosti vo Zvolene je potrebné najsamprv vysvetliť, čo vlastne táto cirkev je a aké má korene. Úplný začiatok treba hľadať už v apoštolskej tradícii miestnych cirkví a ich rozdielnosti v slávení bohoslužieb vzhľadom na kultúrne oblasti, kde sa nachádzali (Izrael, Sýria, Grécko, Rím, Egypt, …) Obrad gréckokatolíckej cirkvi má svoj pôvod v oblastiach Východorímskej ríše.Potom, čo cisár Konštantín v roku 326 ustanovil za svoju novú rezidenciu Konštantínopol, došlo k rozkvetu tejto oblasti a takisto aj jej liturgického života. V samotnom Konštantínopole bola zariadená univerzita, ktorá sa stala najväčšou vo východorímskej ríši a Konštantínopol sa stal cirkevným centrom, keď tu v roku 381 vznikol patriarchát.
Od konca 4. storočia sa tak Konštantínopol stal centrom správy, hospodárstva a kultúry celej východorímskej ríše a aj neskoršej Byzantskej ríše a plnil túto úlohu až do novoveku. Vďaka obchodným a kultúrnym vzťahom s Jeruzalemom, Antiochiou, Sýriou a Arménskom obsahuje byzantská liturgia, ktorú používa gréckokatolícka cirkev, množstvo prvkov z týchto tradícií.
Príchod tradície na Slovensko
Medzi prvých, ktorí na územie dnešného Slovenska byzantskú tradíciu priniesli, patria svätí Cyril a Metod pochádzajúci z oblasti Byzantskej ríše. Ich misia a byzantská liturgia sa cez ich žiakov rozšírila aj do iných slovanských krajín. Z nich cez neskoršie kolonizácie znova prišla do oblastí dnešného Slovenska, pretože od smrti svätého Metoda bola potláčaná.Celkom nevymizla, čoho dôkazom je existecia baziliánskych kláštorov za čias Arpádovcov a zákaz bratislavského cirkevného snemu z roku 1309 uzatvárať manželstvá východných katolíkov a vykonávať pre nich iné cirkevné obrady. V 14. storočí cez valašskú kolonizáciu prišli noví východní už pravoslávni kresťania a 15. storočí bolo pre nich v Mukačeve zriadené biskupstvo.
V roku 1646 došlo k oficiálnemu zjednoteniu východných veriacich s katolíckou cirkvou na území vtedajšieho Kráľovského Uhorska podpísaním únie na zámku v Užhorode. 19. septembra 1771 bolo zásluhou Márie Terézie pápežom Klementom XIV. zriadené Mukačevské biskupstvo pre 560 tisíc gréckokatolíckych veriacich. V roku 1818 vzniklo Prešovské biskupstvo.
28. apríla došlo na 18 rokov k zrušeniu gréckokatolíckej cirkvi. V roku 1968 bola gréckokatolícka cirkev znovu obnovená, no jej činnosť bola počas komunistického režimu silne potláčaná a kontrolovaná.
Modlitby a príprava na sväté prijímanie
Greckokatolici v Anglicku - Priprava na 1. sv. prijimanie 9.1.22
Obdobie, v ktorom sa deti pripravujú na prvé sväté prijímanie (9-10 rokov) je pre dieťa dobou príjemnou, bez ťažkých osobných bojov a konfliktov. Deti sa dajú ľahko ovládať. Ako je po intelektuálnej stránke učenlivé, ochotné získavať vedomosti, tak je po mravnej stránke poslušné, ochotné prijímať mravné zásady a dodržiavať ich. Obdobie nevychovanosti malých detí sa skončilo a obdobie nevyrovnanosti v puberte ešte nezačalo. Deti sú poddajné, ochotne sa podrobujú autoritám, ku ktorým majú dôveru a ctia si ich. Aj po telesnej stránke je to obdobie šťastnej doby.
Povaha človeka je v ďaleko väčšej miere výsledkom výchovy než výsledkom vrodených dispozícií. Človek sa rodí s určitými predpokladmi, ale ako sa tie rozvinú, na tom má podiel výchova. Od toho závisí, či sa dieťa stane osobnosťou. Je ňou, pokiaľ má svoju tvár. Človek je osobnosťou v maximálnej miere, keď je minimálne neutrálny, ľahostajný, nevšímavý a maximálne stranícky ku všetkému významnému. Takýto človek má zmysel pre druhých ľudí, je pre nich hodnotou. Nepostrádateľnou podmienkou vývoja dieťaťa je l á s k a k nemu.
Je povinnosťou všetkých, ktorí sú s deťmi tohto veku v styku pomôcť im budovať charakter, pomáhať im stať sa osobnosťou, nájsť svoje miesto v živote i vo svete, a hlavne byť človekom naozajstne radostným. Dieťa musí byť zavčasu privykané k všetkému dobrému sústavným a častým cvikom. Dôležitý je živý vzťah k Bohu a cvičenie vôle. Od začiatku školskej dochádzky sa dieťa stretáva s pojmom povinnosť. Je to obdobie zmyslového vnímania, dieťa je neschopné abstrakcie.
Preto pri katechéze treba rozprávať konkrétne, na príkladoch, nie abstraktným spôsobom. Preto v náboženskom poučovaní treba uplatňovať udalosti zo Starého a Nového zákona, životopisy svätých, udalosti z cirkevných dejín, z misií... Dieťa začína prežívať viac to, čo vidí na osobách okolo seba. Rodičia musia predchádzať dobrým príkladom, majú nájsť dobrých kamarátov. Deti nerozumejú prísloviam a symbolickému vyjadrovaniu skutočnosti. Preto treba dôkladne vysvetliť podobenstvá na príkladoch, vychádzať z vlastných skúseností, z doterajších vedomostí.
Nezabúdajme často pripomínať dobrotu, lásku, milosrdenstvo Božie, upozorňovať na veľkosť - byť kresťanom, veľkosť tejto milosti a zodpovednosť, ktorá z toho pre mňa vyplýva. "Z Jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou" (Jn 1,16).Dôležitosť lásky a vzorov
Dieťa potrebuje lásku. Ak má mať dieťa rado iných, musí byť inými milované. Človek môže vyrastať len v atmosfére lásky. Dieťa potrebuje istotu, že ho rodičia majú radi. Dieťa potrebuje, aby ho akceptovali. Dieťa potrebuje pocit bezpečnosti, musíme ho chrániť pred škodlivými vplyvmi vonkajšieho sveta. Dieťa potrebuje miesto, kde sa cíti isté a bezpečné. Keď často mení svoj pobyt, a keď sa často menia ľudia, ktorí sa o neho starajú, nevznikne u neho pocit, že je niekde doma, k nikomu a ničomu nepriľne a s ničím nezrastie. Dieťa potrebuje vzor. Dieťa potrebuje nehatený prejav - nemôže sa zdravo vyvíjať, ak žije vo svete zákazov, obmedzení, hrozieb a trestov. Dieťa potrebuje všestranný rozvoj. V dieťati sú skryté vývojové možnosti, ktoré ani nepoznáme.Príprava na prvé sväté prijímanie
Kvôli negatívnym vplyvom nebolo by dobré vykonávať prípravu na prvé sväté prijímanie len v kostole, len doma alebo len v škole. Je potrebné striedať tieto miesta. Každý iný priestor je pre dieťa cudzí: fara, nejaká cudzia miestnosť... Je tam iná atmosféra, na akú sú deti zvyknuté. Atmosféra, na ktorú nie sú deti zvyknuté, prináša so sebou dojem, že to nemá vplyv na ich život, je to vytrhnuté z ich života. Dieťa má byť k Ježišovi privádzané vo svete, na ktorý je zvyknuté.Poznanie právd viery musí ísť nutne ruka v ruke so životom viery - teda naša náboženská výuka musí v sebe nutne obsahovať i náboženskú výchovu k viere. "Keďže rodičia dali život svojím deťom, viaže ich veľmi vážna povinnosť poskytnúť svojmu potomstvu aj výchovu.
Náboženská formácia sa nemôže zveriť len kňazom a katechétom. Rodičia tu majú nenahraditeľnú úlohu. Výchova v rodine je úlohou, ktorú majú rodičia splniť v mene Cirkvi. Záujem rodičov o celú výchovu, ktorá sa dieťaťu dostáva v škole na hodinách náboženstva, je dôležitou požiadavkou. Dnes často počujeme o požiadavke katechézy dospelých. Mnohí kňazi hovoria: deti mám v škole na náboženstve, mladých mám v rôznych krúžkoch, ale dospelých? Pri rodičoch prvoprijímajúcich detí sa naskytuje výborná šanca.
Úloha kňaza a katechétu
V dobe prípravy na prvé sväté prijímanie ide o nutnosť stretnutia sa s rodičmi. Na začiatku bolo povedané, že rodičovský dom je jedným z miest prípravy na sviatosti a rodina je prvým faktorom výchovy, nesmie sa na žiaden pád na ňu zabudnúť v príprave na prijatie Eucharistie. Pri sviatosti zmierenia sa často hovorí o "dobrom dieťati a dobrom Otcovi", o Božej láske a láske k blížnemu. Kňaz - katechéta môže uviesť rodičov do toho, ako môžu robiť s deťmi večer spytovanie svedomia, ako majú celý svoj rodinný život nasmerovať na život s Bohom. Kňaz, katechéta nemá hovoriť rodičom, že majú s deťmi spievať a modliť sa, ale má to s rodičmi prakticky urobiť. Nech kňaz vykoná s rodičmi spoločnú kajúcu pobožnosť. Nech ju nielen vysvetlí, ale nech ju vykoná. V žiadnom prípade nemajú byť večery s rodičmi len čistými inštrukciami. Tretí večer s rodičmi sa zaoberá biblickou prípravnou lekciou na Eucharistiu. Nie až na poslednom stretnutí s rodičmi, ale oveľa skôr, mal by kňaz hovoriť rodičom o príprave domácej slávnosti prvého svätého prijímania. Keď to bude robiť spolu so školou, bude to veľká pomoc. Katechéta môže pripraviť slávnostný stôl - vyzdobený pravými kresťanskými symbolmi. Poradí matkám, čo by mohli podarovať deťom pri tejto príležitosti. Predíde sa tak tomu, čo nemá s charakterom tejto slávnosti nič spoločné.Pri vyučovaní náboženstva, ktoré katechéta vykonáva v triede, môžu pokračovať negatívne prvky školskej atmosféry. Katechéta by mal byť aspoň desať minúť pred začiatkom vyučovania na školskom dvore. Mal by tak príležitosť prehovoriť pár priateľských slov s deťmi. To občerství školskú atmosféru. Potom môže ísť s deťmi do triedy a bolo by dobre, keby - celkom proti zvykom školy - namiesto pobožného vojenského salutovania, pozdravil deti milými slovami. Modlitba nemusí byť na začiatku hodiny. Deti si môžu z času na čas vymeniť miesta alebo vybrať miesta. Je to oveľa sympatickejšie ako pevný a nemenný zasadací poriadok všedného školského dňa. Keď sa počas hodiny nebude písať, sú lavice prebytočné, katechéta ich môže s pomocou žiakov uložiť stranou a stoličky môžu poukladať do kruhu. To je iste možné len pri menšom počte žiakov.
Ak niekto vstúpi do triedy, hneď cíti, aká je tam atmosféra. Vytvára ju mnoho vecí, ktoré vplývajú na svet detí. f) naše správanie je vzorom pre deti, máme vydávať živé svedectvo. Sme najdôležitejším ilustračným materiálom. g) poriadok a pravidelnosť - deti to cítia ako potrebu. Neporiadok a nepravidelnosť deti mätie.Vlastná činnosť detí
Vlastná činnosť detí má prednosť pred prednáškou katechétu. Toto sa musí zohľadňovať už pri reči katechétu. Keď hovorí príliš rýchlo, menšie dieťa nestačí počúvať, prijímať, premýšľať, preložiť si to do konkrétneho života. Po troch až štyroch vetách, ktoré patria spolu, má urobiť krátku prestávku na zamyslenie. Čím môžu deti prispieť k vyučovaniu samé, to im nesmie katechéta odňať. Namiesto toho, aby sa katechéta napríklad spýtal, ako sa správa rodina pri stole, položí otázku: "Prečo musí Peter dnes jesť sám pri malom stole?" Deti potom rozprávajú negatívne: vyrušoval pri stole... Sedenie v kruhu má pri takýchto rozhovoroch prednosť a výhodu. Deti musia na seba vidieť. Činnosť detí nespočíva len v počúvaní a rozprávaní. Pre menšie deti písanie znamená veľkú námahu. Ich spôsob ako sa vyjadriť, je maľovanie alebo kreslenie. Maľovanie alebo kreslenie, hoci by trvalo aj 15 minút, nie je to stratený čas. K primeranej detskej forme činnosti patrí v neposlednom rade spev detských piesní, ktoré katechéta starostlivo vyberá. Piesne, ktoré sa budú spievať pri slávnosti prvého svätého prijímania nesmú sa násilne učiť tesne pred prvým svätým prijímaním. Nielen piesne, ale aj odpovede, ktoré budú spievať a hovoriť pri slávnosti sa môžu učiť spôsobom rytmického rozprávania. Hlavné slovo bude zdôraznené tlesknutím alebo zvukom triangla. Text má byť vyslovený pekne a zreteľne.Únava je faktorom, ktorý musíme brať do úvahy. Všetko, čo je počas únavy na vyučovaní deťom predkladané, je stratené. Keď katechéta vynucuje intenzívnu činnosť napomínaním, trestom alebo nútením, dostavuje sa nechuť a negatívne pocity. Dosiahne sa potom opak toho, čo máme dosiahnuť na vyučovaní v príprave k sviatostiam: namiesto stále väčšej lásky k Ježišovi, namiesto vzrastania vzťahu k Bohu, vzniká komplex antipatie voči všetkému, čo sa týka Ježiša a sviatostí, Cirkvi a Boha. Nábožensky preťažené deti môžu byť skôr zlými kresťanmi ako nábožensky nepreťažené deti. Prvé prerušenie hodiny má byť obyčajne po 15 až 18 minútach. Katechéta má zahrať s deťmi pri otvorenom okne nejakú pohybovú hru. Na oživenie pozornosti sa neodporúča hrať nejakú biblickú hru. Zaspievame piesne s rytmickým pohybom alebo sprevádzanej na nejakom hudobnom nástroji, môže poslúžiť ako oživenie hodiny.
Človek má do činenia s hluchými a chromými, s vďačnými a s nevďačnými, so snilkami a realistami, líškami a vtákmi, kvetmi a stromami, hadmi a holubicami, tu je zas vylúpené oko. Ježiš hovorí a plače, žehná a karhá, vystiera ruky a zdvíha ležiacich. To je spôsob, akým Ježiš zaobchádza s ľuďmi a ako ľudia zaobchádzajú s Ježišom. Čo z toho ostalo v našom vyučovaní, ktoré sa často stáva odovzdaním vedomostí namiesto rozširovania radostného posolstva? Príprava k sviatostiam je cestou - cestou k Ježišovi, nie k sviatosti ako liturgickému úkonu, nie ku kresťanskej povinnosti, k mesačnej spovedi a sv. prijímaniu, skrátka, nie navonok zbožnej veci. K tomuto Pánovi prichádzame ako ľudia. Cesta dieťaťa k Ježišovi nie je teda cestou vedomostí o sviatostiach. Preto má byť učenie naspamäť v príprave na prvé sväté prijímanie obmedzené na najmenšiu mieru. Katechéta sa má oslobodiť od toho, aby hovoril: len vtedy malo vyučovanie úspech, keď som sa im dal z jednej hodiny na druhú naučiť niečo naspamäť. K stretnutiu s Kristom došlo na hodine vtedy, keď boli deti zo srdca dojaté, keď sa s oddanosťou modlili alebo s radosťou zaspievali Pánovi pieseň chvály. Ak sa rozhodli niečo dobré vykonať a cvičili sa v láske alebo vo voľnom rozhovore vyjadrovali svoje zážitky a skúsenosti a vedeli ich voviesť do sveta náboženstva. Keď v aktívnom tichu odovzdali Bohu svoje starosti a nakoniec, ak sa podarilo, že deti idú rady k sviatosti pokoja a odpustenia, že si vážia a učia sa milovať slávnosť sv. Keď sa katechéta na konci prípravy k sviatostiam pýta: "Čo vedia deti naspamäť?" "Čo vedia o tom povedať?" "Čo by som im mohol vyčítať?" Teda sú schopné alebo nie sú schopné "úspešne prijať sviatosti", pýta sa zle.Pojem milosti
Najprv si musíme objasniť pojem milosti. Nepredstavujeme deťom milosť pomocou vecných pojmov, napr. ako zlatú hodnotu v duši, ktorú strácame smrteľným hriechom alebo ako lampu, ktorou prechádza elektrický prúd. Sviatosti nepredstavujeme príliš hmotne ako nástroje, ale skôr ako stretnutie dvoch bytostí. Prijať sviatosť znamená stretnúť sa so zmŕtvychvstalým Kristom, ktorý žije stále vo svojej Cirkvi. Každá lekcia o sviatostiach a o milosti je tvrdým orieškom. Analógiu pre sviatosti môžeme nájsť len v skúsenostiach, ktoré už deti prežili. Každé dieťa vie, že obyčajným znamením, gestom, slovom sa môže zmieriť s mamičkou, nadviazať priateľstvo a podobne.Prvá svätá spoveď a prvé sväté prijímanie
Prvá sv. spoveď a prvé sv. Je to škoda, že u mnohých detí prvé sväté prijímanie s Kristom vo sviatosti lásky, v Eucharistii, je sprevádzané veľkým strachom a úzkosťou z prvej spovede. Prečo vzbudzuje prvá sv. spoveď v deťoch takú úzkosť a strach? Z liturgického hľadiska je to najťažšia sviatosť. Má veľmi jednoduchý obrad a jej spoločenský charakter je veľmi skrytý. Preto je potrebné viesť dieťa k správnej liturgickej forme tejto sviatosti, aby sa nestala len obyčajným vypočítavaním hriechov. V nej môžeme vidieť návrat k Bohu, čo v sebe zahrňuje odlúčenie od všetkého, čo nie je Boh. Z Biblie vyplýva fakt, že hriech nás robí chorými a slabými (Ž 37)13. U detí môžeme vzbudiť vedomie, že svojimi hriechmi, i tými najtajnejšími oslabujeme telo Cirkvi, ktorého sme členmi. Sviatosť zmierenia nepredstavujeme, akoby jej jediným cieľom bolo odpustenie hriechov. Má nás tiež spojiť s nebeským Otcom, urobiť nás jeho lepšími deťmi prostredníctvom udelenej milosti. Vo výuke o sviatosti zmierenia pre prvoprijímajúcich nepreberajme viac ako to, čo sa vyžaduje k platnosti sviatosti. Niekoľko lekcií stačí. Sviatosť zmierenia je sviatosťou radosti a nie strachu. Nezdôrazňujme deťom peklo. Hovorme o pozitívnej hodnote sviatosti zmierenia. Nerobme deťom príliš zložité schémy spytovania svedomia. Dieťa v tomto období ešte neobjavilo vlastnú povahu hriechu, jeho osobný charakter. Keď vyzývame dieťa, aby sa zahľadelo do svojho vnútra a skúmalo svoju minulosť, nájde tam len veľmi málo. Čím menej sa zahľadí do seba, tým je schopnejšie vidieť Boha. To pravda neznamená úplné zredukovanie spytovania svedomia pre tieto deti, ide len o prispôsobenie sa ich mentalite. Rodičov máme upozorniť na to, aby neprenášali na mravnú úroveň chyby a malé priestupky detí tohto veku: "Pán Ježiš sa na teba rozhneval", "urazil si Krista Pána", "musíš sa vyspovedať"..., dieťa vôbec nevidí vzťah ...Príklady modlitieb
Žalm 50 (51): Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo - a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. Úplne zmy zo mňa moju vinu - a očisť ma od hriechu. Vedomý som si svojej neprávosti - a svoj hriech mám stále pred sebou. Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil - a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku - a nestranný vo svojom súde. Naozaj som sa v neprávosti narodil - a hriešneho ma počala moja mať. Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom - a v samote mi múdrosť zjavuješ. Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; - umy ma a budem belší ako sneh. Daj, aby som počul radosť a veselosť, - a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. Odvráť svoju tvár od mojich hriechov - a zotri všetky moje viny. Bože, stvor vo mne srdce čisté - a v mojom vnútri obnov ducha pevného. Neodvrhuj ma spred svojej tváre - a neodnímaj mi svojho ducha svätého. Navráť mi radosť z tvojej spásy - a posilni ma duchom veľkej ochoty. Poučím blúdiacich o tvojich cestách - a hriešnici sa k tebe obrátia. Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia - a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. Pane, otvor moje pery - a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. Veď ty nemáš záľubu v obete, - ani žertvu neprijmeš odo mňa. Obetou Bohu milou je duch skrúšený; - Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, - vybuduj múry Jeruzalema.Otče náš, ktorý si na nebesiach, - posväť sa meno tvoje, - príď kráľovstvo tvoje, - buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.
Raduj sa, Bohorodička, Panna Mária, - milosti plná, Pán s tebou. Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu i teraz i vždycky i na veky vekov.
Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. I v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma. A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca. A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. I v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov. V jednu svätú, všeobecnú, apoštolskú Cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov a očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku.
Zostaň so mnou, Pane, lebo potrebujem Tvoju prítomnosť, aby som na Teba nezabudol. Už sa zvečerieva a smrť sa blíži. Zostaň so mnou, Ježišu, lebo v hodine smrti chcem zostať spojený s Tebou. Zostaň so mnou, Pane. Len Teba jediného hľadám, Tvoju lásku, Tvoju milosť, Tvoju vôľu, Tvoje srdce, Tvojho Ducha, lebo Teba milujem a nežiadam za to inú odmenu, než aby som Ťa miloval ešte viac. Láskou pevnou, úprimnou, aby som Ťa miloval z celého srdca tu na zemi, aby som Ťa mohol ešte dokonalejšie milovať po celú večnosť.
| Modlitba | Účel |
|---|---|
| Žalm 50 (51) | Prosba o milosrdenstvo a odpustenie hriechov |
| Otče náš | Základná kresťanská modlitba |
| Raduj sa, Bohorodička | Mariánska modlitba |
| Verím v jedného Boha | Vyznanie viery |
| Zostaň so mnou, Pane | Prosba o prítomnosť Boha |
tags: #modlitba #pred #sv #prijimanim #greckokatolici