Nadišla hodina, keď kaplnku, ktorá nám pripomína tvoju blízkosť medzi nami, odovzdávame ďalšej rodine. Skôr, ako sa tak stane, ďakujeme ti Panna Mária Zázračnej medaily za tvoju blízkosť a prítomnosť uprostred nášho spoločenstva. Ďakujeme aj za milosti, ktoré sme mohli prijať na tvoj príhovor a orodovanie.
Nepoškvrnená Panna Mária Zázračnej medaily, túžime po tvojej stálej prítomnosti a ochrane. Vypros nám, aby sme vždy cítili tvoju materinskú prítomnosť, ktorou nás privádzaš k Bohu a povzbudzuješ, aby sme v našej rodine žili v pokoji a jednote. Pociťujeme ľútosť v našich srdciach, ak sme to nedokázali vždy naplniť.
Mária, Matka milosrdenstva, udeľ svoje materinské požehnanie nášmu rodinnému spoločenstvu; oroduj za naše deti, aby vzrastali v múdrosti a Božej milosti. Daruj nám svoje srdce, ostávaj uprostred nás a sprevádzaj nás na ceste nášho životného povolania. Vyprosuj nám stálosť v dobrom a vytrvalosť v ťažkostiach života. Pomáhaj nám víťaziť v skúškach viery, aby sme sa za žiadnych okolností nezriekli svojej viery v Boha. Vyprosuj nám ducha pokánia, túžbu po obrátení, aby sme sa zriekli každého hriechu a zachovali si dušu i srdce čisté.
Sprevádzaj všetky naše práce a námahy ako naša Matka a privádzaj nás k svojmu Synovi. Oroduj za nás, aby sme podľa slov tvojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, boli svetlom sveta a soľou zeme.
Zdravas´, Kráľovná, matka milosrdenstva; život náš i sladkosť a nádej naša, zdravas.
Máriou kráčajme za jej Synom, ktorého ľudia odsúdili, zbičovali a nakoniec usmrtili. Dobre si všimnime ich znášanie bolesti a naše bolestné chvíle. Nech všetko, čo nebude v súlade s Božou vôľou, dokážeme s jeho pomocou meniť, aby sme sa raz stali hodní Kristových prisľúbení.
Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska
Krížová cesta s Pannou Máriou
1. Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti. Žiadny z evanjelistov ani slovom nenaznačil, či Matka nášho Pána bola svedkom kričiaceho davu, žiadajúceho neodkladnú smrť pre Ježiša. Náš sluch - to je prvá cesta bolesti; naše uši musia ako prvé privítať a objať kríž v podobe zlého, žalujúceho, odsudzujúceho, alebo inak zraňujúceho slova. Matka, ty si bola pozorná k Božím aj ľudským slovám. Aj tvoje uši si museli vypočuť prvú bolestnú správu už na štyridsiaty deň po betlehemských Vianociach. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
2. Kedysi sám Ježiš povedal, že za ním môže ísť iba ten, kto zaprie sám seba, zoberie svoj kríž a bude ho nasledovať (por. Nie všetci máme odvahu splniť túto Ježišovu podmienku nasledovania. Máme strach, že to neskončí dobre. Ale môže cesta kríža sprevádzaná Ježišom skončiť zle? Môže sa minúť cieľa? Zmysel života väčšinou strácali tí, ktorí sa krížu vyhýbali zďaleka, aby nepocítili jeho ťarchu: ťarchu odsúdenia, posmechu, slabosti, zlyhania, padania, či nepochopenia.
3. Už od raného detstva sa učíme padať, ale aj vstávať. Prvé odreniny na detskom tele sú prípravou na skutočné odreniny života. Mária, ako starostlivá matka určite pozorne sledovala prvé kroky a pády malého Ježiša v jeho začínajúcom pozemskom živote. S nie menšou citlivosťou vnímala aj prvé kroky a pády na jeho poslednej životnej ceste.
4. Jeden krátky ľudský úsek z cesty kríža, o ktorom viac hovorí mlčanie, ako slová. Koľko takýchto stretnutí sa odohralo aj v našom živote?! Niektorých takýchto pohľadov sme sa aj báli.
5. Šimon z Cyrény pomáha Ježišovi niesť kríž. Cestou prinútili istého Šimona z Cyrény, vracajúceho sa z poľa, aby pomohol niesť Ježišovi kríž (por. Mk 15,21). Rozšírenou chorobou súčasnej doby je neochota a ľahostajnosť, ktoré prináša uponáhľaný spôsob života. Čoraz ťažšie je zastaviť niekoho pri tragédii iného, nehovoriac o zotrvaní pri lôžku trpiaceho alebo umierajúceho.
6. Aj keď nie vždy sa podarí odstrániť bolesť či utrpenie človeka, vždy je možnosť ich zmierniť alebo aspoň tíšiť. Dnešnou Veronikinou šatkou môže byť povzbudzujúci dotyk ruky, nefalšovaný záujem o druhého, či potešujúce slovo. Matka milosrdenstva, určite si s vďakou prijala tento skutok lásky prejavený utrápenému Ježišovi od odvážnej ženy. Vypros požehnanie rukám dnešných Veroník, ktoré zmierňujú bolesť iným: rukám rodičov aj detí, lekárov aj sestričiek, ošetrovateľov, či psychológov, ako aj tým, ktorých službu pokladáme za samozrejmosť a predsa nie je samozrejmosťou, ale skutkom lásky.
7. 8. „Neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi“ (Lk 23,28). Slová, ktorými sa Ježiš prihovoril plačúcim ženám nad jeho osudom. Aj dnes je veľa plaču vo svete nad všeličím - plače sa nad situáciou v spoločnosti, nad stavom prírody, nad nestabilnou ekonomikou, nad neistou budúcnosťou…, ale takmer nepočuť plač nad sebou samým. Akoby sme zabudli na tento plač a radšej plačeme nad niečím iným. Plakať nad sebou bolo v minulosti znakom kajúcnosti a pokánia.
Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne
9. Tradícia hovorí, že to bol najťažší pád - tvárou k zemi. Posledná rana je vždy najcitlivejšia. Posledné zlyhanie akoby nás chcelo presvedčiť, že všetko bolo zbytočné a nemá zmysel niečo začínať. Aj pri poslednom Ježišovom páde musela jeho Matka veľmi trpieť. Možno sa v srdci pýtala, či už nestačí toľko bolestí pre vykúpenie tohto sveta, či už nie je dosť krvi stekajúcej po zaprášenej ceste kríža?!
10. Ľudská zloba je neskutočne dôsledná - zoberie aj posledné zvyšky handier z človeka, aby nebolo pochybností, o koho ide a čo sa s ním udeje. Potupenie Ukrižovaného musí preniknúť až do posledného špiku kosti. Avšak potupenie Syna bolo aj potupením Matky.
11. Ukrižovaný sa spája s krížom. Otvárajú sa nové pramene prenikavej bolesti, ale aj pramene spásy. Možno sme v našom živote videli nie jedno „pribíjanie na kríž“, ktoré radikálne zmenilo život človeka: onkologické ochorenie, ochrnutie, strata reči alebo pamäti. Matka ukrižovaného Syna, pri tupom zvuku vbíjajúcich klincov to tela Ukrižovaného, prenikal do tvojho srdca aj jeden z posledných mečov bolestí. Buď pri tých, ktorých klince života znehybnili nielen ich telá, ale aj ducha.
13. Pred pohrebom však na krátky čas zotrvalo v náruči ubolenej Matky. Sedemnásobná miera bolesti bola dovŕšená. Bolestná Matka s doráňaným telom Syna. Matka s prebodnutým srdcom, buď blízko všetkým bolestným matkám, ktoré držia v náruči fyzicky alebo duchovne mŕtve deti.
14. Po krátkej rozlúčke nasledoval rýchly pohreb. Pár odvážlivcov a známych s Ježišovou Matkou. A potom už len zapečatený náhrobný kameň a hlboké ticho. Prázdne popravisko a plný hrob. Žiadosti smrti bolo vyhovené. Zrazu sa všetko zmenilo. Dnešné golgotské popravisko s prázdnym hrobom je plné veriacich v Krista a všetky hroby sa stali hlásateľmi nielen smrti, ale aj neodbytnej viery vo vzkriesenie. Ukazuj cestu tým, ktorí blúdia životom a nevedia nájsť cestu k Bohu.
Pane Ježišu, vypočuj Svätého Otca M., tvojho námestníka, aby dosiahol všetko to, o čo prosí v tvojom mene od nebeského Otca. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.