Evanjelium odhaľuje dielo svätého Alberta Veľkého (1193 - 1280), biskupa a učiteľa Cirkvi. Využívajúc úsudok v službe viery, stal sa skúseným mudrcom v aspektoch prírodných vied a vedy o myslení. Prírodovedné chápanie diela stvorenia nespochybňuje vieru, ale práve naopak: „Viera a rozum sú ako dve krídla, na ktorých sa ľudský duch vznáša ku kontemplácii pravdy“ (Ján Pavol II.). Svätý Albert mal osobitnú zásluhu na tom, že nás oboznámil s veľmi cennými aspektmi Aristotelovho filozofického myslenia, keď ich dal do služieb teologického myslenia. Dovtedy kresťanstvo prejavovalo sympatie a otvorenosť len voči platonizmu, ale od majstra Aristotela (4. storočie pred n. l.) prijímalo len logickú vedu.
Okrem toho bol svätý Albert aj učiteľom Tomáša Akvinského, „Doctor Angelicus“: Tomáš pokračoval a doviedol na veľmi vysokú úroveň tento spôsob integrácie a komplementarity medzi filozofiou a teológiou. Pokrok, ktorý dosiahla veda o viere - teológia - počas dvadsiatich storočí kresťanstva, je impozantný. Nezmenil sa však základ: Božie slovo, ktoré práve preto, že je Božím slovom, hovorí o hlbokých skutočnostiach a zároveň svieti - morálne usmerňuje - nad mnohými skutočnosťami svetského poriadku. Teologické bádanie by nám nemalo naháňať strach.
Svätý Albert Veľký sa narodil okolo roku 1200 v nemeckom meste Lauingen. Bol členom Dominikánskeho rádu a stal sa jedným z najvzdelanejších mužov svojej doby. Jeho vedomosti boli tak rozsiahle, že už jeho súčasníci mu dali prívlastok „Magnus“ - Veľký. Venoval sa filozofii, teológii, prírodným vedám, botanike, chémii, fyzike, astronómii a dokonca aj zoológii. Bol učiteľom mnohých významných osobností, z ktorých najznámejším je svätý Tomáš Akvinský.
Albert sa narodil v Lavingene vo Švábsku koncom XII. alebo začiatkom XIII. storočia. Vyštudoval v Padove (1223) a tamtiež prijal rehoľný odev z rúk blahoslaveného Jordána Saského. V rokoch 1242 až 1248 vyučoval v Paríži, a zo všetkých jeho žiakov najusilovnejší bol Tomáš Akvinský.
Všestranný Albertov duch otváral študentom, ktorí prichádzali do Paríža z cudzích krajín, nový vedný odbor, totiž Aristotelovu fyziku, doplnenú výkladmi židovských a arabských učencov. V roku 1248 bol vymenovaný za predstaveného Generálneho štúdia v Kolíne, ktoré bolo zriadené pred nedávnom; prišiel s ním tam aj Tomáš. Potom vykonával rôzne funkcie, bol zvolený za provinciála Teutónie (1254 až 1257) a spolu s františkánom Bonaventúrom zápalisto obhajoval právo žobravých rádov vyučovať na univerzitách.
V roku 1260 bol vysvätený za biskupa v Rezne (Regensburg), lež po dvoch rokoch sa úradu zriekol; necítil sa byť toho hodný. Vrátil sa k svojmu štúdiu a zdržoval sa striedavo vo Würzburgu, Štrasburgu a Kolíne. Obdivuhodne spájal božskú múdrosť s ľudskou učenosťou. Veľmi sa preslávil napísanými dielami a prednáškami, ale ešte viac žiaril bezúhonným životom, správaním a dušpastierskou láskou. Vynikal tiež úctou k Eucharistii a k Panenskej Bohorodičke, ktorá ho, ako sa povrávalo, posilňovala k vytrvalosti vo svätých predsavzatiach. Zanechal po sebe vynikajúce svedectvá o božskej náuke a iných vedných odboroch, takže právom sa nazýva „Veľký“ a „Všestranný učiteľ". Zomrel 15. novembra 1280 v Kolíne.
Albert Veľký je považovaný za jedného z priekopníkov empirickej vedy. Zdôrazňoval význam pozorovania, experimentovania a logického myslenia - princípov, na ktorých stojí moderná veda. Bol jedným z prvých, ktorí sa pokúsili systematicky usporiadať všetky známe vedomosti svojej doby. Napísal viac než 40 rozsiahlych diel, v ktorých sa venoval takmer všetkým vedným odborom. Jeho myšlienka, že viera a rozum sú dve cesty k jednej pravde, mala obrovský vplyv na vývoj európskej filozofie i teológie.
Svätý Albert nám predovšetkým ukazuje, že medzi vierou a vedou niet protirečenia - aj napriek nepochopeniam, ku ktorým došlo v priebehu dejín. Muž viery a modlitby, akým bol aj svätý Albert Veľký, sa môže spokojne venovať štúdiu prírodných vied a napredovať v poznávaní mikro i makrokozmu; môže odkrývať zákony matérie: veď toto všetko dokáže zároveň napájať smäd po Bohu a lásku k nemu.
Svätý Albert Veľký a jeho odkaz pre súčasnosť
V dobe, keď sa často hovorí o konflikte medzi vedou a vierou, je odkaz sv. Alberta aktuálnejší než kedykoľvek predtým. Učil, že pravá veda vedie k pokore, pretože čím viac človek spoznáva svet, tým viac sa diví jeho múdrosti a dokonalosti. Sviatok sv. Alberta Veľkého nás nabáda vážiť si vedu, vzdelanie a slobodu myslenia. Zároveň nám pripomína, že poznanie má byť sprevádzané múdrosťou, láskou a úctou k pravde.
Albert Veľký otvoril dvere pre úplné prijatie filozofie Aristotela do stredovekej filozofie a teológie - prijatie, ktoré neskôr definitívne rozpracoval svätý Tomáš. Tak sa v XIII. storočí zrodilo jasné rozlišovanie medzi týmito dvoma poznaniami - filozofickým a teologickým - ktoré, vo vzájomnom dialógu, harmonicky spolupracujú na odhalení autentického povolania človeka - smädného po pravde a blaženosti.
Svätý Albert Veľký - patrón vedcov
V roku 1931 bol svätý Albert Veľký vyhlásený za svätého a o rok neskôr aj za Učiteľa Cirkvi (Doctor Universalis). Pápež Pius XII. ho neskôr ustanovil za patróna všetkých vedcov a výskumníkov. Jeho sviatok pripomína, že hľadanie pravdy prostredníctvom vedy je službou Bohu i ľudstvu. Veda podľa neho nebola v rozpore s vierou - naopak, mala odhaľovať krásu a múdrosť Božieho stvorenia.
Bol mužom modlitby, vedy a dobročinnej lásky; tešil sa veľkej autorite pri všetkom, čo konal - v rozličných záležitostiach Cirkvi i spoločnosti svojho času: bol najmä mužom zmierenia a pokoja v Kolíne, kde sa arcibiskup predtým dostal do neľútostného sporu s mestskými inštitúciami; šikovne si počínal počas II. lyonského koncilu, ktorý v roku 1274 zvolal pápež Gregor X., aby napomohol jednote medzi latinskou a gréckou Cirkvou - po rozdelení, ku ktorému došlo pri veľkej Východnej schizme v roku 1054; vysvetľoval učenie Tomáša Akvinského, ktoré sa stalo terčom námietok, ba dokonca aj odsúdení, i keď celkom neoprávnených. Zomrel vo svojom kláštore Svätého Kríža v Kolíne v roku 1280: jeho spolubratia ho takmer ihneď začali uctievať ako svätca. Cirkev ho predložila k úcte veriacich beatifikáciou v roku 1622 a svätorečením v roku 1931, kedy ho pápež Pius XI. vyhlásil za Učiteľa Cirkvi.
Sviatok sv. Alberta Veľkého
Sviatok svätého Alberta Veľkého sa slávi 15. novembra. Tento deň je venovaný jednému z najväčších učencov stredoveku - sv. Albertovi Veľkému (Albertus Magnus), patrónovi vedcov, filozofov, učiteľov a prírodovedcov. Jeho život a dielo predstavujú spojenie viery a rozumu - dvoch síl, ktoré podľa Alberta nemusia stáť proti sebe, ale môžu spolu tvoriť harmóniu poznania.
Jeho sviatok pripomína, že hľadanie pravdy prostredníctvom vedy je službou Bohu i ľudstvu. Veda podľa neho nebola v rozpore s vierou - naopak, mala odhaľovať krásu a múdrosť Božieho stvorenia.
Život svätého Alberta Veľkého | Intelektuálny svätec
Zaujímavosti o sv. Albertovi Veľkom
- Podľa legendy vytvoril mechanického človeka z kovu, ktorý dokázal hovoriť - predchodcu dnešných robotov!
- Svätý Albert Veľký - veľký, pretože si podriadil ľudské Božiemu, dočasné večnému, prirodzené nadprirodzenému, svetské posvätnému, pozemské nebeskému, oroduj za nás, aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení.
Modlitby k svätému Albertovi Veľkému
Bože, večná pravda, veríme v teba. Bože, naša sila a spása, dúfame v teba. Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.
Pane Bože, daj mi srdce bedlivé, aby ma od teba neodvrátili zvedavé myšlienky. Daj mi srdce pravdivé, aby ma nezviedli nepravé úmysly. Daj mi srdce stále, aby ma nezlomilo žiadne trápenie. Osvieť, Pane, môj rozum, aby som ťa poznal. Daj mi horlivosť, aby som ťa hľadal. Daj mi múdrosť, aby som ťa našiel. Daj mi život, ktorý by sa ti páčil. Daj mi vytrvalosť, aby som ťa s nádejou očakával. Daj mi dôveru v teba, aby som sa ťa vždy pridŕžal. Daj, aby som tresty za hriechy trpezlivo znášal, tvoje dobrodenia a milosti verne používal, a tak raz vošiel do večnej radosti.
Porovnanie tradičnej a novej kolekty
Každý rok ma na sviatok sv. Alberta Veľkého, ktorý pripadá na 15. november, fascinuje enormný rozdiel v teologickom vyjadrení medzi tradičnou kolektou (modlitbou dňa) z tohto sviatku v Missale Romanum z roku 1962 a prepísanou kolektou z tohto sviatku v obnovenom Misáli Pavla VI (po Druhom Vatikánskom koncile).
Tradičná kolekta: „Bože, ktorý si blahoslaveného Alberta, biskupa a učiteľa Cirkvi, učinil veľkým tým, že ľudskú múdrosť podriadil viere v Teba: daj nám, prosíme, kráčať v jeho šľapajách a pridržiavať sa jeho náuky tak, aby sme sa v nebesiach mohli radovať z dokonalého svetla. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Nová kolekta: „Bože, prameň všetkej múdrosti, svätého biskupa Alberta si vyznačil tým, že ľudskú vedu uviedol do súladu so zjavenou pravdou; dopraj nám kráčať v šľapajách tohto učiteľa, aby nám pokrok vo vede pomáhal lepšie poznávať a vrúcnejšie milovať teba. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
V prvej modlitbe (tradičnej) Boh učinil Alberta veľkým preto, lebo ľudskú múdrosť podriadil viere v Boha. V novej kolekte sú všetky tieto prvky akoby zámerne potlačované. V tejto modlitbe učinil Boh Alberta veľkým preto, lebo uviedol do súladu ľudskú vedu so zjavenou pravdou. Ľudská múdrosť a viera v Boha sú tu akoby rovnocenné, navzájom paralelné.
| Aspekt | Tradičná kolekta | Nová kolekta |
|---|---|---|
| Základ veľkosti Alberta | Podriadenie ľudskej múdrosti viere | Uvedenie ľudskej vedy do súladu so zjavenou pravdou |
| Vzťah vedy a viery | Hierarchický, viera nad múdrosťou | Paralelný, veda a viera sú rovnocenné |
| Cieľ nasledovania Alberta | Radosť z dokonalého svetla v nebesiach | Lepšie poznávať a vrúcnejšie milovať Boha |