Ďakujem Ti, že môžem byť znova s Tebou. Ďakujem Ti, že môžem prísť k Tebe so všetkým, aký som, čím žijem a čo prežívam. Ďakujem Ti, že na našej púti vesmírom, ktorou ide naša planéta Zem, kráčaš s nami. Dnes by som chcel byť spolu s apoštolmi na šírom mori. Veď keď sa strhla búrka, loď sa začala nebezpečne potápať.
Pane, nemusíme byť ani na mori a denne spoznávame a skusujeme, ako sme ohrození, v akej beznádeji, v akom nebezpečenstve sa nachádzame. Jednoducho hynieme. Čo všetko nás ohrozuje? Čo všetko nám naháňa strach? V čom všetkom stretávame bezradnosť?
Je to strach z vojen, strach z neistoty, strach z hladu, z náhlej a nevyliečiteľnej choroby, z planetárnej smrti. Je to strach z prírodných katastrof, strach z terorizmu, strach zo znečistenia životného prostredia, strach z ozónových dier, strach zo staroby, zo straty zamestnania, zo smrti, strach zo života detí, z nevery životného partnera. No nie menej strach zo šírenia falošného vnímania života, strach z islamu, siekt, strach z prestarnutia obyvateľstva, strach z kultúry smrti, sebectva a svojvôle, strach z podvodov, strach z násilia, strach zo seba samého. A mohli by sme, Pane, pokračovať, strach na úrovni národa, strach na úrovni Cirkvi, strach v manželstvách, v rodinách, v spoločenstvách, strach v srdci každého jedného z nás.
Pane, ako by som sa na mieste apoštolov zachoval ja? Azda inak? Alebo rovnako ako oni? Avšak teraz, Pane, robím to, čo apoštoli: dovolávam sa Ťa, budím Ťa a nechápavo Ti vyčítam: Nedbáš o nás? Nevidíš, Pane, čo sa s nami deje? Nevidíš všetky tie nebezpečenstvá? Ako je možné, že nás ponechávaš napospas tomuto všetkému, v takejto náročnej situácii?
Zaujímavé je na tom, Ježišu, to, čo vidíme aj na samotných apoštoloch v tejto evanjeliovej udalosti. Práve beznádejné situácie privádzajú človeka k osobnému stretnutiu s Tebou. Ťažkosti, bieda, zlyhanie, bezmocnosť, bezradnosť, hriešnosť privádzajú ľudí k Tebe. Ako je to so mnou?
Pane, z evanjeliovej udalosti ma oslovuje to, že hneď vstávaš na volanie apoštolov a burácajúce more utícha. Ako sa nebáť, ako nepochybovať? A predsa sa dožaduješ odvahy, viery a dôvery. Ježišu, čisti, prosím, môj pohľad na všetky strachy mojej duše, môjho srdca, mojej mysle, môjho tela.
Modlitba je dýchaním duše. To obzvlášť platí vtedy, keď je zle a vnútro človeka je ubolené alebo zranené a hľadá pomoc a útechu. Nemusí to byť len so zopnutými rukami. Môže to byť v tichosti, v plači, so sklonenou hlavou, ale aj v zúfalstve a beznádejnej situácii, v ktorej sa človek nachádza. Stav duše ovplyvňujú aj vonkajšie faktory a veci, ktoré sa dejú okolo nás, a ktoré nemôžeme ovplyvniť. Modlitba je vlastne rozhovor, prosba, vzdych, aby nás niekto vyslyšal.
V súčasnosti máme aj my pocit, že niektoré veci, udalosti a okolnosti, ktoré sa okolo nás dejú a sme o nich informovaní, ako keby neboli v našich rukách. Vložme ich do tých rúk, ktoré svojou neporušiteľnou láskou stvorili všetko okolo nás. Všetko bolo dobré, až pokiaľ sa nezačal človek pohrávať s poznaním, čo je dobré a zlé. S tým, čo nestvoril, ale vložil do toho svoje ruky a stvorené začal deformovať.
Drahý a Milostivý Bože. Ty si dokonale všetko okolo nás stvoril. Všetko je Tvojim stvoriteľským odtlačkom, dielom. Ty si videl, že je to dobré a dokonalé. Odpusť nám, že to všetko chceme mať vo svojich rukách, ktoré sú nedokonalé. Odpusť nám, že to, čo sme prevzali dokonalé sme zmenili na nedokonalé. Prosíme Ťa v mene Tvojho Syna Pána Ježiša Krista, veď naše ruky, srdcia a mysle.
Pane Ježišu, vo svete je strach a neistota. Ľudia trpia hladom, vojnami, a sebectvom. Jeden chce byť múdrejší, druhý silnejší a tretí bohatší. „Pokoj Vám“, tak znelo aj smutným učeníkom po Tvojom ukrižovaní a utrpení. Pokoj, ktorý si priniesol ako Vzkriesený Pán medzi ustráchaným. Prines ho aj medzi nás, do našich životov, do spoločnosti, do vážnych rozhodnutí, ktoré sa robia pre celé ľudstvo. Aby to bol pokoj, ktorý buduje a spája, pokoj, ktorý prináša nádej a mier vo svete, a ktorý je prežiarený láskou k druhým.
Prosíme, daj nám svojho Ducha Svätého, ktorý je darca tohto pokoja, lásky a nádeje. Bože Duchu Svätý, daruj tento pokoj našej zemi. Tak ako si sa na počiatku vznášal nad vodami, keď všetko bolo dobré, tak sa vznášaj aj teraz s týmto pokojom a láskou nad nami všetkými, aby bol vo svete pokoj, mier, láska a radosť žiť a nie prežívať.
Milí bratia, milé sestry, ak by bol iný čas, iná situácia, mnohí ľudia z nášho okolia a možno aj my sami, by sme v týchto chvíľach chodili po cintorínoch. Lebo taký je zvyk, tak to robia všetci. Ale zrazu to tak nie je. Nemôžeme odísť z domu - len do práce či na ten najzákladnejší nákup. Čo teraz? Budeme si vôbec môcť pripomínať Pamiatku zosnulých? Určite áno.
Pamiatka zosnulých, aspoň pre nás evanjelikov, nie je spojená len s návštevou cintorína. Pre našich katolíckych bratov je to iné. Návšteva cintorína v tomto období je pre nich spojená so získaním odpustkov pre ich zosnulých. To súvisí s ich vierou v očistec, ktorá však v evanjelickej zbožnosti nemá miesto.
My spomíname na našich zosnulých s pohľadom viery upreným na nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. V Ňom máme nádej vo chvíli spomienky, v Ňom máme istotu večného života i keď myslíme na našu vlastnú smrteľnosť. A že sa na Neho smieme naozaj spoľahnúť, nám pripomína aj dnešný kázňový text, nad ktorým chceme spoločne premýšľať.
To, že v Pánovi Ježišovi je nádej a život, poznal na vlastnej koži aj Jairus, keď sa vo svojej bolesti upäl na Pána Ježiša. Stal sa pre neho poslednou nádejou, poslednou šancou pre jeho ťažko chorú dcéru. Pre Jaira vôbec nebolo ľahké ísť za Ježišom a prosiť Ho o pomoc. Ako predstavený synagógy bol v úzkom vzťahu s farizejmi, ktorí neboli Ježišovi z Nazareta príliš naklonení. Skôr naopak. Neustále sa Ho snažili zhodiť, prichytiť v reči, len aby Ho mohli obžalovať a odstrániť. Jairus bol iste od nich v mnohom závislí. Ale jeho dcéra zomierala.
Iste už predtým hľadal tento otec pomoc u lekárov, iste vynaložil všetko úsilie na to, aby jeho dieťa ozdravelo. Napriek tomu sa však musel dozvedieť: zomiera. Zrazu sa v ich kraji objavil Ježiš. Aká úžasná „náhoda“. Ten Ježiš, o ktorom toľko počul. A tak sa Jairus rozhodol ísť za Ním a spoľahnúť sa na Neho. V pokore a dôvere prosil Pána Ježiša: Poď, polož na ňu ruky, aby vyzdravela a žila! A Pán šiel.
Po ceste Ho však ktosi zdržal a keď sa priblížili k domu, vyšli mu oproti ľudia zo strašnou správou: Už ti dcéra umrela, načo ešte obťažuješ Majstra? To bol koniec. Už nemal žiadnu nádej. Z pohľadu človeka iste nie. Ale v Ježišovi Kristovi je vždy nádej i život. Preto i v tej beznádejnej situácii mohol zarmútený otec počuť: Neboj sa, len ver! Týmito slovami povzbudil Pán Ježiš Jaira a spolu s Ním každého z nás. V Ježišovi je vždy nádej.
Nevieme, čo Jairus prežíval, keď šiel za Ježišom. Nevieme, aká veľká bola v tej chvíli jeho viera. Veď ako sa ešte dalo pomôcť, keď človek zomrel? A predsa spolu s Pánom vošiel do domu, aby tam počul nové slová nádeje: Prečo robíte hluk a plačete? Neumrelo dieťa, ale spí. Smrť, pre človeka tak nezvratná a definitívna, bola pre Ježiša Krista ako sen. On mal moc aj jeho dcéru z tohto sna zobudiť.
Slová Pána Ježiša samozrejme vyvolali smiech. Áno, pre človeka, ktorý neverí v Pána Ježiša, je to smiešne. Bez viery, že Ježiš Kristus je Boží Syn a Spasiteľ, ktorému dal Otec všetku moc na nebi a na zemi, nad životom a smrťou, nad diablom i večným zatratením, sú Jeho slová bláznovstvom. Ale aj tu platí: … kto verí v Neho, nebude zahanbený. (R 9,33) To 100 % platilo o Jairovi. Napriek tomu, že to všetko bolo ľudsky beznádejné, nezmyselné, priam šialené, on vošiel s Pánom Ježišom: tam, kde bolo dieťa.
A tam, kde vládla smrť, sa Jairos mohol presvedčiť, že napriek všetkému, napriek výsmechu neveriacich, je v Pánovi Ježišovi Kristovi nádej a život, ktoré nezničí ani smrť. Keď Pán Ježiš prišiel do izby, kde ležalo mŕtve dievča: Chytil dieťaťu ruku a povedal mu: Talitha kumi! - to znamená v preklade: Dievča, hovorím ti, vstaň! A dievča vstalo. Tak zdanlivo jednoduchá vec a predsa neuveriteľný zázrak a div. Dievča vstalo a chodilo.
To bola nádherná správa pre jeho rodičov, ale rovnako tak je to radostná správa pre nás všetkých bez výnimky. Je to evanjelium o záchrane v Ježišovi Kristovi. V Ňom je nádej a život, ktoré nezmarí ani výsmech neveriacich a nezničí ani moc smrti. Pretože, kto verí v Neho, v Ježiša Krista, v Syna Božieho, bude žiť (J 11,25) a On sa postaví v posledný deň nad naším prachom (Jób 19,25) a prevedie nás zo smrti do života.
To všetko je nám zasľúbené, pretože: … tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. (J 3,16) Jairus, jeho rodina, i učeníci Pána Ježiša Krista mohli vidieť a zažiť, že aj v tej najtemnejšej hodine je v Pánovi Ježišovi nádej a život. To je niečo, na čo sa chceme vo svojom živote spoliehať aj my.
Nejeden z nás bol v podobnej situácii ako Jairus a jedného dňa pôjde každý z nás cestou smrti a umierania (ak dovtedy nepríde Pán). Je úžasné, že aj v takom, neľahkom okamihu môžeme hľadieť na nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista s vierou a nádejou. On má moc nad smrťou, On má moc nad hriechom, On má moc nad diablom. Zvíťazil nad všetkými nepriateľmi a ako nám to zasľubuje apoštol: Ako posledný nepriateľ zničená bude smrť. (1Kor 15,26)
Vďaka Nemu a skrze Neho tak môžeme spomínať na našich zosnulých s vďakou a nádejou, lebo kto veril v Neho, má večný život. Iste, je tam aj smútok, veď nám určite mnohí chýbajú. Ale tam, kde je viera v Pána Ježiša Krista, chýba tomu smútku beznádej. A aj na svoju smrť smieme hľadieť s nádejou. Pretože Pán Ježiš povedal: Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie, a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. (J 11,25-26)
Mám, máme v Jeho kríži a vzkriesení istotu večnosti. To nech nás nesie, povzbudzuje, prináša nádej, pokoj a radosť do každého nášho dňa. Lebo v Pánovi Ježišovi je nádej a život, ktorý nezničí ani výsmech neveriacich a ani samotná smrť. Dôverujme Mu a buďme tými, kto Ho nasledujú, lebo vtedy zažijeme zázrak vzkriesenia, zázrak nového života. Amen.
Pane Ježiši Kriste, Ty si nás aj dnes svojím slovom uistil, že si Pánom života i smrti. Prosíme, naplň naše srdcia Duchom Svätým, ktorí má moc zotrieť všetky naše slzy a utvrdiť v nás nádej vzkriesenia a večného života. Lebo veríme, že tak ako si Ty zomrel a bol vzkriesený, tak raz všetci mŕtvy vstanú zo svojich hrobov a tí, ktorí v Teba verili prejdú zo smrti do života. Dotýkaj sa, prosíme, našich sŕdc a životov, posilňuj a povzbudzuje všetkých skrúšených, dávaj nádej uboleným, silu tým, ktorí musia robiť ťažké rozhodnutiam a nám všetkým daruj svoj pokoj.
Ó, svätá patrónka núdznych, svätá Rita, ktorej prosby Boh takmer nikdy neodmietne. On ťa vďaka tvojmu vnútornému bohatstvu obdaroval mnohými milosťami a preto ťa nazývame Pomocníčkou v bezradnosti a v neriešiteľných situáciách. ktorý ti dopraje všetko, čo od neho žiadaš, a kvôli ktorému sa všetci s istotou obraciame na teba. Skloň sa k našej prosbe a v mene tvojho ctiteľa a prosebníka ju predostri pred Boží majestát. Buď k nám štedrá tak, ako si aj vždy bola v toľkých nádherných prípadoch. budeme ťa chváliť a navždy ti spievať piesne chvál. pred Ježišovým Najsvätejším Srdcom ťa prosíme, aby si nám vyprosila tieto milosti [tu povedzte, o čo prosíte]. Oroduj za nás, svätá Rita, aby sme sa stali hodnými Kristových prisľúbení.
Ruženec sv.
Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný. Verím v Ducha svätého, v svätú Cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno Tvoje, príď kráľovstvo Tvoje, buď vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný, daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás od zlého.
Zdravas Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života Tvojho Ježiš, ktorý na príhovor sv. Rity odpustí naše hriechy. Svätá Mária, matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno Tvoje, príď kráľovstvo Tvoje, buď vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný, daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás od zlého.
Zdravas Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života Tvojho Ježiš, ktorý na príhovor sv. Rity od duševného a telesného zla ochraňuje. Svätá Mária, matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno Tvoje, príď kráľovstvo Tvoje, buď vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný, daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás od zlého.
Zdravas Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života Tvojho Ježiš, ktorý na príhovor sv. Rity z každého nebezpečenstva nás vyslobodí. Svätá Mária, matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej.
Čo je pravým zmyslom ľudského života? sv. Serafim zo Sarova
tags: #modlitba #v #beznadejnej #situacii