Svätá Klára z Assisi a Modlitba Chudobných Klarisiek

Svätá Klára z Assisi, pôvodným menom Chiara Offreduccio, sa narodila v roku 1194 v Assisi, v úctyhodnej šľachtickej rodine. Už od mladosti prejavovala silnú túžbu patriť výlučne Kristovi. V Assisi sa vtedy nehovorilo takmer o ničom inom ako sv. Františkovi Assiskom, ktorý opustil všetko otcovo bohatstvo a začal žiť chudobu a pokoru.

Stretnutie so svätým Františkom a rozhodnutie pre rehoľný život

Inšpirovaná príkladom svojho krajana, svätého Františka z Assisi, sa rozhodla opustiť svetský život a nasledovať ideál evanjeliovej chudoby. Táto jej voľba predstavovala radikálny odklon od privilégií, ktoré jej rodinné postavenie ponúkalo, a svedčila o hlbokom odhodlaní k duchovnému životu. Klára sa rozhodla, že ho vyhľadá a porozpráva sa s ním o svojom povolaní.

Zverila sa mu, že by ho chcela nasledovať. František ju v mnohom poučoval a Klára sa nakoniec rozhodla zasvätiť jedine Bohu. S Františkom sa dohodli, že to uskutočnia na Kvetnú nedeľu 18. marca 1212. O tomto úmysle vedel aj biskup, no nevedeli o tom jej rodičia. V roku 1212, pod silným vplyvom svätého Františka, Klára na Kvetnú nedeľu, 20. marca, opustila svoj rodinný dom.

Vzdala sa svojich dlhých vlasov, symbolu jej spoločenského postavenia, a zasvätila svoj život nasledovaniu Krista v radikálnej chudobe. Jej prvým útočiskom sa stal neďaleký benediktínsky kláštor.

Založenie rádu klarisiek

Svätý František jej neskôr pripravil malé bývanie pri kostolíku svätého Damiána. Čoskoro sa k nej pridala jej sestra Agnesa a ďalšie mladé ženy z významných rodín Assisi. Tak sa zrodil Druhý františkánsky rád, ktorého sa Klára stala matkou. Biskup z Assisi prepustil Františkovi dom pri kostole sv. Damiána.

Tam František umiestnil Kláru s ostatnými dievčatami, ktoré sa medzičasom k nej pridružili. V roku 1215 si zvolili za predstavenú Kláru, hoci ona sa tomu vzpierala. Žili život v chudobe, prísne podľa pravidiel. V prvých rokoch sa menovali „chudobné panie väznené u sv. Damiána“ alebo „zo spoletského údolia“ alebo „damiánky“.

Prvé pravidlá napísal síce na požiadanie Kláry František, ale neskôr ich ona s kardinálom Hugolínom, neskorším pápežom Gregorom IX., prepracovala. Tieto druhé pravidlá schválil pápež Inocent IV., hoci sa mu videli príliš prísne. Od Gregora IX. totiž predtým dostala „privilégium chudoby“, teda právo, aby nebola viazaná na žiadny hmotný majetok.

Svätý František a svätá Klára

Klára viedla život v prísnej chudobe a kontemplácii. Sestry žili v úplnej chudobe, poslušnosti, odriekaní a klauzúre. S celou svojou dušou milovala Krista, s láskou sa starala o svoje spolusestry a neúnavne pracovala. Jej spiritualita bola charakterizovaná nasledovaním Krista v chudobe, pokore a láske.

Neustále povzbudzovala k zahľadeniu sa na Kristovu chudobu, poníženosť a nevýslovnú lásku, ktorú prejavil na kríži. Rovnako ako František, aj Klára chcela žiť v chudobe a na tejto požiadavke neústupne trvala. V roku 1228 jej pápež Gregor IX. udelil takzvané Privilégium chudoby (Privilegium Paupertatis). Tento akt bol významným uznaním jej neochvejného záväzku k radikálnemu ideálu nemania žiadneho majetku, čo bolo v tej dobe v Cirkvi novátorské a stretávalo sa s odporom.

Okrem chudoby sa snažila o dokonalosť aj v ostatných čnostiach. Vymýšľala si rozličné spôsoby na umŕtvovanie - v tunike mala tŕne, bičovala sa bičom, na konci ktorého boli uzly, nenosila obuv, cez pôst jedla len trikrát do týždňa, aj to len chlieb a vodu. Dlhý čas spávala na holej zemi, namiesto vankúša mala kus dreva. Väčšiu časť noci strávila v modlitbách.

Keď sa stala predstavenou, stala sa veľmi neistou. Sľúbila preto poslušnosť Františkovi, kardinálovi a biskupovi assiskému. Žila v úplnej chudobe, bez pozemkov, bez stálych príjmov, v klauzúre. Zvláštnu lásku preukazovala ukrižovanému Ježišovi. Celé dni a noci rozjímala o Spasiteľových bolestiach. Vo svojich chorobách bola trpezlivá a šťastná, že môže trpieť spolu s Kristom. Boli medzi nimi aj princezné, napr. sv. Anežka Česká, bl. Izabela Francúzska, bl. Salome Poľská. Opustili kráľovské dvory a uchýlili sa do kláštora klarisiek.

K zázrakom svätej Kláry patrí odohnanie pohanských Saracénov znamením Eucharistie v monštrancii. Táto udalosť sa stala 20. septembra 1240 počas útoku Saracénov na Assisi a hlboko zapôsobila na sestry.

Keď vojaci začali preliezať múry kláštora, Klára s nadľudskou silou držala oltár a vyhlásila svoju oddanosť Ježišovi. Počas vianočnej omše v roku 1252, ktorej sa nemohla zúčastniť pre chorobu, zázračne počula spevy a videla jasličky vo svojej cele. Zázrak odohnania Saracénov s Eucharistiou zdôrazňuje silu viery a Najsvätejšej sviatosti v katolíckej tradícii, čo je pre veriacich inšpiratívny príbeh.

Vianočné videnie poukazuje na jej hlboké duchovné spojenie s Kristom a jej schopnosť prekonať fyzické obmedzenia prostredníctvom viery, čím sa ďalej zdôrazňuje jej svätosť.

Svätá Klára odháňa Saracénov

Štyridsaťjeden rokov prežila Klára v kláštore. Posledné roky strávila skoro stále v posteli, keďže sa jej zhoršila choroba, na ktorú trpela dvadsaťosem rokov. Nikdy sa však nesťažovala. Sám pápež Inocent IV. prišiel z Perugie do Assisi, aby ju navštívil. K slzám dojatý jej udelil apoštolské požehnanie.

Jej rodná sestra Agnesa ju prosila, aby ju nenechávala samu. No Klára ju aj ostatné sestry potešovala. Dala si čítať o umučení Pána Ježiša, požehnávala sestry a napomínala ich, aby dôsledne zachovávali pravidlá rehole. Nakoniec pobozkala kríž a ticho zomrela 11. augusta 1253. Mala šesťdesiat rokov.

Dva dni pred jej smrťou pápež Inocent IV. schválil revidované pravidlá jej rádu. Na jej pohrebe sa zúčastnil aj pápež Inocent IV. Pochovali ju v kláštore sv. Juraja, kde neskoršie postavili na jej počesť baziliku. Tam odpočíva dodnes v sklenenej truhle.

Kanonizácia a patrónstvo

Za svätú bola vyhlásená pápežom Alexandrom IV. 15. augusta 1255 ako svätá Klára z Assisi. Rýchlosť jej kanonizačného procesu, len dva roky po jej smrti, svedčí o širokom uznaní jej svätosti a vplyve jej života na Cirkev.

V roku 1958 pápež Pius XII. vyhlásil svätú Kláru za patrónku televízie vďaka zázraku vianočného videnia. Je tiež patrónkou klarisiek, Assisi, práčok, sklenárov a je vzývaná proti horúčke a očným chorobám, ako aj za nevidiacich. Jej patrónstvo nad televíziou, na prvý pohľad moderné, ju spája so súčasným životom a ukazuje trvalú relevantnosť jej príbehu a duchovných poznatkov naprieč rôznymi epochami.

Jej učenie a sláva sa postupne šírili za hranice Talianska, pričom svätá Anežka Česká bola jednou z jej prvých nasledovníčok, ktoré podľa jej vzoru zakladali kláštory po celej Európe. Rád klarisiek sa rýchlo rozšíril a do konca 14. storočia mal v Európe viac ako 400 kláštorov. Rýchle šírenie rádu klarisiek poukazuje na silnú príťažlivosť jej spirituality a trvalý vplyv jej založenia na rehoľný život v Cirkvi.

Modlitba k svätej Kláre

Svätá Klára, jasné svetlo chudoby a pokory, ty si s neochvejnou vierou nasledovala nášho Pána Ježiša Krista. Prosíme ťa, oroduj za nás, aby sme aj my dokázali s jednoduchosťou srdca prijímať Božiu vôľu a s dôverou sa spoliehať na Jeho prozreteľnosť. Vyprosuj nám milosť čistoty tela i duše a silu odolávať pokušeniam sveta.

Chronológia života svätej Kláry

Odkaz svätej Kláry

Svätá Klára z Assisi zanechala hlboký odkaz v Cirkvi a svete. Jej život v radikálnej chudobe, kontemplácii a službe inšpiruje dodnes mnohých ľudí k nasledovaniu Krista. Jej príklad svedčí o tom, že aj v skrytosti klauzúry je možné žiť plnohodnotný a svätý život, ktorý má vplyv na celý svet. Jej spiritualita a učenie sú stále aktuálne a ponúkajú cestu k hlbšiemu vzťahu s Bohom a k autentickému kresťanskému životu.

tags: #modlitba #zanedbavanim #dobreho #chudobnej #klarisky