Modlitba v jazykoch: Biblický význam a jej dôležitosť pre veriacich

Rok 2020 je rokom Božieho slova, ktoré sa skrýva v najslávnejšej a najpredávanejšej knihe - v Biblii. Má ju doma každý, možno si ju niekedy otvorí a prečíta, ale kto sa do nej skutočne zahĺbi a snaží sa pochopiť jej význam, odkaz, ktorý nám Boh chce ukázať?

V nasledujúcich riadkoch si prejdeme niekoľko biblických zásad ohľadom praktizovania modlitby v jazyku, a tiež ciele takejto modlitby a úžitok vyplývajúci z nej. Neoceniteľnú výsadu modlitby v jazyku si ešte množstvo kresťanov neuvedomilo, a preto k nej nepristupujú s patričnou vierou, ale ju berú ako „modlitebný doplnok“, pokiaľ im nenapadnú tie správne slová modlitby v „porozumení“. Preto považujem za potrebné, zhrnúť ciele a úžitok z takejto modlitby.

Mnohí veriaci dnes čítajú Bibliu s ceruzkou alebo farebnými perami v ruke. Ľudia si prečítajú text a podčiarknu slovo alebo vetu, ktorá ich zaujala. Hľadajú súvislosti, premýšľajú, čo im text hovorí.

Biblický základ modlitby v jazykoch

Pred mnohými rokmi, keď som bol mladým baptistickým kazateľom, ma pri čítaní Nového zákona osvietil Duch Svätý a došiel som k presvedčeniu, že keby som prijal rovnakého Ducha Svätého ako učeníci, mal by som i rovnaké počiatočné znamenie, ako mali oni. Tým je - ako Biblia dosvedčuje - hovorenie jazykmi. Nič iného ma nemohlo uspokojiť.

Udalosti v knihe Skutkov popisujú obdobie mnohých rokov. Osem rokov po Letniciach vidíme Filipa, ako prináša evanjelium ľuďom v Samárii. „Filip odišiel do mesta Samárie a zvestoval tam Krista. Všetci ľudia boli zaujatí Filipovými slovami, keď ich počuli, a keď videli znamenia, ktoré činil. Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnoho ochrnutých a chromých bolo uzdravených. A tak nastala veľká radosť v tom meste.

Tieto miesta v Písme mi pomohli poznať, že existuje skúsenosť prijatia Ducha Svätého, ktorá nasleduje po spasení. Bol som vyučovaný, že keď je človek spasený, Ducha Svätého má - a to v istom zmysle platí. Pán Ježiš povedal: „Choďte do celého sveta a kážte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a prijme krst, bude spasený, kto však neuverí, bude odsúdený.“ (Mk 15,15-16) Títo Samarania uverili a boli pokrstení (Sk 8,12). Boli spasení?

Duch Svätý koná svoje dielo pri znovuzrodení, ale to nie je nazývané „prijatie Ducha Svätého“. Tomu sa hovorí „byť znovu narodený“ - obdržať večný život. Keď apoštoli v Jeruzaleme počuli o úžasných veciach, ktoré Boh prostredníctvom Filipovej služby v Samárii urobil, poslali Petra a Jána, ktorí na novoobrátených vkladali ruky, aby títo mohli prijať Ducha Svätého.

Príklady z Biblie

• Letnice (Skutky 2): Učeníci naplnení Duchom Svätým hovoria rôznymi jazykmi.
• Dom Kornélia (Skutky 10): Duch Svätý zostupuje na pohanov a hovoria jazykmi.
• Efez (Skutky 19): Pavel vkladá ruky na učeníkov a tí hovoria jazykmi.

Účel a výhody modlitby v jazykoch

1. Znamenie nadprirodzeného: Modlitba v jazyku je nadprirodzená udalosť, ktorá potvrdzuje Božiu existenciu a prináša Božiu prítomnosť do nášho života. Je to neustály pripomienkou, že náš Boh je Bohom zázrakov.

2. Zrozumiteľná komunikácia s Bohom: Každé slovo má zmysel a je Bohu zrozumiteľné. Ľudský duch nezapojí dušu a chápanie, ale komunikuje priamo s Bohom.

3. Pomoc v našich slabostiach: Kvôli obmedzeniam našej mysle, nevieme vždy vyjadriť, za čo by sme sa mali modliť. Duch Svätý sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychaniami.

4. Služba prímluvy: Modlitba v jazyku je účinná služba prímluvy za cirkev a za svätých. Otvára dvere duchu zjavenia a prináša prielomy v evanjelizácii.

5. Vzdelávanie seba samého: Modlitba v jazyku nás duchovne buduje a pomáha nám rásť do dokonalosti.

6. Stráženie sa v Božej láske: Modlitba v jazyku nám pomáha zachovať sa v Božej láske a očakávať milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista.

7. Ochrana v každodennom živote: Modlitba v jazyku nás chráni v nepríjemných situáciách a pomáha nám zostať sústredenými na Boha.

Istotne bude hovoriť bľabotajúcou, nezrozumiteľnou rečou a iným jazykom tomuto ľudu, im, ktorým povedal: Toto je odpočinutie; dajte odpočinúť ustalému, a toto utíšenie! Avšak nechceli počuť.“ (Iz 28,11-12) Toto slovo nám raz a navždy poukazuje na to, že sa nemáme zľaknúť, ak naša modlitba pozostáva len z niekoľkých, stále sa opakujúcich slov. Táto „bľabotajúca, nezrozumiteľná“ reč, je tak isto dôležitá v duchovnej modlitbe, ako tá najúžasnejšia cudzia reč. Ba práve, je ešte účinnejšia, pretože drží našu myseľ v pokore, nakoľko je to pre myseľ bláznovstvom.

Ale telesný (v orig. psychický, duševný) človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať.“ (1 Kor 2,14) Naša prirodzená myseľ nie je schopná uchopiť význam a obsah modlitby v jazyku. Toto často vidíme pri krste Duchom Svätým, že pre väčšinu je najťažšie pochopiť, že modlitba v duchu je naozaj jednoduchá a ľahká. Musíme sa stať deťmi, aby sme mohli vojsť do Božieho kráľovstva.

Jedným z ústredných vyučovaní Písma je, že ľudský jazyk usmerňuje životy. Jakub nám tu spomenul dva príklady: kone usmerňujeme zubadlami, a veľká loď je usmerniteľná malým kormidlom. V prípade lodí je zvláštne to, že malé kormidlo usmerní lode napriek smeru vetra. Dokážu využiť aj energiu z vetra, ktorý ide proti nim. Tak je to aj s nami, keď sme skúšaní, nesmieme uveriť, že rôzne duchovné tlaky budú usmerňovať naše životy.

Nakoľko sa naša myseľ, pocity a vôľa viažu aj k okolitému svetu, démonské bytosti nás chcú dostať pod svoju nadvládu v týchto oblastiach, pretože chcú všetkými možnými prostriedkami a okolnosťami zmariť Božiu prácu. A týmto vedia veľmi účinne obmedzovať náš modlitebný život. Práve preto - hoci je lepšie počas modlitby v jazyku pozorovať na Pána - nie je žiadnou tragédiou, ak naša myseľ „zablúdi“ niekam (zvlášť, ak práve vykonávame nejaké všedné záležitosti). Jedným z najúžasnejších javov, v súvislosti s touto modlitbou je, že akokoľvek ďaleko a na ako dlho „zablúdi“ naša myseľ, po ukončení modlitby sa dokáže okamžite, bez nášho snaženia, vrátiť k veciam Božím.

Čo z tohto vyplýva? To, že v tejto službe prímluv a modlitieb v jazyku sú nevystihnuteľné možnosti, ale len vtedy, keď je v tom zapojených čo najviac kresťanov, nie iba niekoľkí. Faktom každopádne zostáva, že obidve najväčšie a n...

Pavel, ktorý na týchto ľudí vkladal ruky, bol predtým známy ako Saul z Tarsu. Správa o jeho skúsenosti prijatia Ducha Svätého je zaznamenaná v deviatej kapitole Skutkov: „V Damašku žil jeden učeník, menom Ananiáš. Toho Pán vo videní zavolal: „Ananiáš! On odpovedal: „Tu som, Pane.“ Pán mu povedal: Choď ihneď do ulice, ktorá sa menuje Priama a v dome Júdovom vyhľadaj Saula z Tarsu. Práve sa modlí a dostal videnie, ako k nemu vchádza muž menom Ananiáš a vkladá na neho ruky, aby opäť videl.

Saul, neskôr známy ako Pavel, obdržal Ducha Svätého okamžite. Nemusel čakať. Obdržal ho ihneď. Niekto by však mohol namietnuť: „Tu ale nie je povedané, že hovoril jazykmi.“ Je pravda, že tu to nie je priamo a výslovne povedané. Pavel sám však tvrdí, že jazykmi hovorí. Píše: „Ďakujem Bohu, že mám dar hovoriť jazykmi viacej, než vy všetci.“ (1. Kor 14,18) Vieme, že Pavel nezačal hovoriť jazykmi skôr, než Ducha Svätého prijal.

Hovorenie jazykmi je počiatočné nadprirodzené znamenie alebo dôkaz, že Duch Svätý v nás prebýva. Je to začiatok všetkého. Poznal som zo svojej vlastnej skúsenosti, že čím viac sa modlím a klaniam Bohu v jazykoch, tým viac sa v mojom živote prejavujú aj ostatné dary Ducha. Čím menej v jazykoch hovorím, tým menej sa prejavujú.

Apoštol Pavel o hovorení jazykmi písal veľmi veľa. Je zjavné, že to, o čom kázal, tiež používal v praxi, pretože povedal: „Ďakujem Bohu, že mám dar hovoriť jazykmi viacej, než vy všetci.“ (1. Kor 14,18) Ja osobne tiež ďakujem Bohu, že pravidelne hovorím jazykmi a toto požehnanie prajem každému kresťanovi a ten istý zdroj moci v jeho všednom živote.

Keď sme naplnení Duchom Svätým, hovoríme inými jazykmi, ako Duch Boží dáva hovoriť. Je to počiatočný dôkaz alebo znamenie krstu v Duchu Svätom. V desiatej kapitole Skutkov čítame, ako židovskí bratia, ktorí prišli s Petrom do Kornéliovho domu, žasli, keď videli, že dar Ducha Svätého bol vyliaty aj na pohanov. Mysleli si, že je to len pre Židov.

Pavel v liste napísanom zboru do Korintu povzbudzuje kresťanov, aby pokračovali v hovorení inými jazykmi pri uctievaní Boha a vo svojom modlitebnom živote, pretože to je prostriedok duchovného budovania. Znalci gréckeho jazyka hovoria, že v modernej ľudovej reči existuje slovo, ktoré vystihuje pôvodný význam originálu lepšie než slovo „budovanie“. Je to slovo „nabíjanie“ - tak ako sa používa v spojení „nabíjať batériu“.

Keď sa modlíme v jazykoch, je náš duch v priamom kontakte s Bohom, ktorý je Duch. Je udivujúce, ako sa ľudia vo svetle týchto veršov ešte môžu pýtať, či hovorenie jazykmi má nejaký význam. Ak Božie Slovo hovorí, že hovorenie jazykmi má význam, tak potom význam určite má. Ak Boh hovorí, že hovorenie jazykmi buduje - tak potom buduje. Ak Boh hovorí, že je to nadprirodzený prostriedok komunikácie s Ním - potom je to nadprirodzený prostriedok komunikácie s Ním. Ak Boh hovorí, že každý veriaci by mal hovoriť jazykmi - potom by každý veriaci mal hovoriť jazykmi.

Ježiš nepovedal, že by hovoriť jazykmi mali len niektorí. Povedal: „A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia:...“ „Tých“ je množné číslo, to znamená všetci. „A ja požiadam Otca a On vám dá iného Prímluvcu, aby bol s vami naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí ani nepozná.

Howard Carter (ktorý bol mnoho rokov hlavným predstaviteľom zborov Assemblies of God vo Veľkej Británii a založil najstaršiu biblickú letničnú školu na svete) poukázal na to, že nesmieme zabúdať, že hovorenie jazykmi nie je len počiatočným znamením naplnenia Duchom Svätým, ale tiež zostávajúcou skúsenosťou pre zvyšok života. Z akého dôvodu? Aby nám pomáhalo pri uctievaní Boha. Stále modlitby a uctievanie Boha v jazykoch nám pomáhajú uvedomovať si, že On v nás stále prebýva.

Je to smutné, ale všetci poznáme ľudí, ktorí boli naplnení Duchom Svätým, a predsa sa nedokážu ovládnuť, robia a hovoria veci, ktoré by nemali. Je to len preto, že nechodia v Duchu tak, ako by mali. Ak si neuvedomujeme Jeho prítomnosť v sebe, je veľmi ľahké byť otrávený a podráždený. „Práve tak i Duch sa ujíma našej slabosti. Veď my nevieme za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch sa nás zastáva vzdychmi, ktoré sa vymykajú slovám.

Hovorenie jazykmi odstraňuje z našich modlitieb sebeckosť. Modlitba, ktorá vychádza z nášho vlastného myslenia a rozumu, nemusí byť v súlade s Písmom. Môže byť sebecká. V citovaných veršoch Pavel nehovorí, že nevieme, ako sa modliť - veď to vieme. Modlíme sa v mene Pána Ježiša Krista k Otcovi a to je ten správny spôsob modlitby. To, že vieme, ako sa modliť, však neznamená, že vieme, za čo sa modliť ako náleží.

Keď sa modlíš v jazykoch, modlí sa tvoj duch prostredníctvom Ducha Svätého v tebe. Duch Svätý, ktorý je v tebe, dáva slová, ktoré majú byť vyrieknuté a ty ich vyslovuješ zo svojho ducha. Hovoríš ty. To, čo má byť povedané, dáva On. Táto modlitba nie je niečo, čo by Duch Svätý konal bez ohľadu na nás. Stonanie vychádza z nášho vnútra a vyslovujú ho naše pery. Duch Svätý sa nebude modliť za nás. Bol poslaný, aby v nás prebýval ako Pomocník a Prímluvca. Nie je zodpovedný za náš modlitebný život. Pri modlitbe v iných jazykoch sa modlíme, ako nám Duch dáva hovoriť. Je to modlitba, ktorú riadi Duch.

Keď sa ľudia modlia podľa svojho vlastného uváženia, často zasahujú do vecí, ktoré nie sú Božou vôľou, a nie sú pre nich najlepšie. Keď Boží ľudia chcú, aby sa niektoré veci diali určitým spôsobom, tak to Boh často dovolí, aj keď to nie je pre nich najlepšie, alebo to nie je dokonalá Božia vôľa. Boh napríklad nechcel, aby mal Izrael kráľa.

Modlitba v jazykoch povzbudzuje vieru a pomáha nám, aby sme sa učili plne dôverovať Bohu. Ak Duch Svätý nadprirodzene riadi slová, ktoré hovorím, potom je k hovoreniu jazykmi potrebná viera. Neviem, aké bude nasledujúce slovo - musím v tom dôverovať Bohu.

A keby nebolo vykladača, nech mlčí v zbore a nech hovorí sám sebe a Bohu.“ (1. Všimnite si v citovanom verši, že jazykmi môžeme hovoriť sami k sebe. Pavel hovorí, nech pri zhromaždení hovoria dvaja, alebo najviac traja a to jeden po druhom a jeden nech vykladá. A keby nebolo vykladača, nech mlčí v zbore a nech hovorí sám sebe a Bohu. (1.

Ak môžeme hovoriť k sebe a k Bohu v zhromaždení, môžeme to robiť i na pracovisku. Nikoho to nebude rušiť. Keď sa napríklad u holiča hovoria dvojzmyselné vtipy, jednoducho len tak sedím a hovorím k sebe a k Bohu v jazykoch. Keď ideme vo vlaku, v autobuse alebo v električke - môžeme hovoriť k sebe a k Bohu. Tiež v zamestnaní môžeme hovoriť k sebe a k Bohu.

Modlenie v jazykoch nám poskytuje možnosť modliť sa za veci, o ktorých nikto nepredpokladá, že by sa za ne mal modliť, alebo o nich dokonca ani nevie. Už sme si povedali, že Duch Svätý nám pomáha modliť sa za veci, o ktorých nevieme, ako by sme sa mali správne modliť.

tags: #modlite #sa #v #jazykoch #biblia