Obec Moravský Svätý Ján, nachádzajúca sa v okrese Senica, v Trnavskom samosprávnom kraji a v Záhorskom regióne, je obcou s bohatou históriou a dynamickým súčasným životom. Obec leží cca 5 km od štátnej hranice s Rakúskom a približne 10 km od štátnej hranice s Českou republikou.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Moravskom Svätom Jáne
Názov a historické míľniky
Názov obce je doložený z roku 1449 ako Zenth Janos, z roku 1773 ako Swaty Jan, z roku 1920 ako Moravský Svätý Ján, z roku 1960 ako Moravský Ján. Obec Moravský Svätý Ján bola uznesením Vlády SR č. 492 zo dňa 26. mája 1992 premenovaná z názvu obce Moravský Ján na Moravský Svätý Ján. Po maďarsky Szentjános, Morvaszentjános.
Osídlenie a prvé zmienky
Osídlenie v neolite - sídlisko lengyelskej kultúry, hroby stredodunajskej mohylovej kultúry zo strednej doby bronzovej, laténske sídlisko, slovanské sídlisko a pohrebisko z 8. storočia, hromadný nález železných poľnohospodárskych nástrojov z doby predveľkomoravskej (8. storočie), sídlisko a pohrebisko z doby veľkomoravskej. Obec s osídlením z veľkomoravských čias sa spomína z roku 1449.
V 13. storočí uhorský kráľ Bela IV. daroval Svätojánske panstvo Petrovi Rešickému, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Tatárom a postavil v obci kaštieľ. I napriek tomu najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1449 a je uvedená v donácii majetku pre grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Každopádne však Moravský Sv. V 15. storočí bola majiteľkou svätojánskeho panstva rodina Révayovcov, ďalej patrilo grófom z Pezinka a Sv. Jura, neskôr k panstvu hradu Ostrý Kameň.
Habáni v Moravskom Svätom Jáne
V druhej polovici 16. storočia sa v obci usadili Habáni. Písomné pamiatky datujú ich príchod do Moravského Sv. Jána na roky 1540 - 1550. Nie je však vylúčený aj ich skorší príchod. Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža. Keď sa habáni v obci usadili, Moravský Sv. Ján patril pod panstvo Czoborovcov sídliacich na hrade Ostrý Kameň.
Po mnohých snahách o rekatolizáciu habánov, väčšina z nich zostala pri katolíckej viere, niektorí sa vysťahovali do Ruska. Neskoršie sa czoborovské sídlo presťahovalo do Moravského Sv. Jána, ktorý sa od konca 17. Od 19. st. dochádzalo k častým zmenám vo vlastníctve panstva.
Vývoj obce v 18. a 19. storočí
Patrila grófom z Pezinka a Svätého Jura, neskôr hradu Ostrý Kameň. V 2. polovici 16. storočia sa tu usadili habáni z Moravy, zriadili dvor s výrobou povestných nožov. Koncom 18. storočia splynuli s obyvateľstvom a zrušili spoločné hospodárenie na základe majetkového spoločenstva. Od 17. storočia sa Moravský Svätý Ján vyvíjal ako zemepánske mestečko s jarmočným právom a stredisko panstva Ostrý Kameň, ktoré v 18. storočí nazývali Svätojánskym. Od 18. storočia patrilo Kelglevichovcom, Batthyányovcom, Zichyovcom, Jessenákovcom, Erdődyovcom a iným.
V roku 1720 mal Moravský Svätý Ján 2 mlyny a 29 domov, v roku 1828 mal poštu, 241 domov a 1754 obyvateľov. V 1. polovici 18. storočia obyvatelia pestovali tabak, ktorý predávali na Moravu a do Rakúska. V 19. storočí tu boli 2 majere, panská pálenica a sladovňa.
Moravský Svätý Ján v 20. storočí
Na prelome 19. a 20. storočia bol už Moravský Svätý Ján strediskom okolitých obcí - v obci bola pošta, telegraf, železničná stanica, pálenica, sladovňa, kláštor, zlepšovala sa sociálna a zdravotná starostlivosť. Rozvoj života prerušilo vypuknutie svetových vojen. Napriek rôznym negatívam povojnové obdobia charakteristického politickými a hospodárskymi zmenami zaznamenala obec rozvoj a prosperitu.
Za I. ČSR odchádzalo veľa obyvateľov za prácou do Rakúska a do Bratislavy. V obci je liehovar. JRD bolo založené v roku 1952. Časť obyvateľstva pracuje v priemyselných podnikoch na okolí.
Bol vybudovaný dom služieb, kde bolo holičstvo, opravovne a zberne šatstva. V r. 1970 bola dokončená výstavba zdravotného strediska, požiarna zbrojnica a začala sa plynofikovať obec. Aj rok 1989 bol významným najmä pre občanov obce - ku sklonku roku sa konal Pochod slobody k rieke Morave, boli odstránené pohraničné zátarasy a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Zástupcov z obce Hohenau prevážali na našu stranu rieky na loďkách.
Vzťahy s obcou Hohenau
Spojenie s rakúskou obcou Hohenau mal Moravský Sv. Ján už 8. storočia, kedy cestu medzi oboma brehmi Moravy využívali kupci na prevoz tovaru z Franskej ríše do Veľkej Moravy, neskôr z Rakúska do Uhorska. V roku 1662 bolo nájomné za prievoz 1500 zlatých, čo bola dosť vysoká suma svedčiaca o význame prievozu. V r. 1833 bol postavený drevený most, ktorý v r. 1866 spálili. Bol však obnovený a najviac sa po ňom prepravovalo víno, zemiaky slama, keramika, dobytok, husi. Prechádzali ním sluhovia a robotníci pracujúci v cukrovare, textilke či píle v Hohenau. K obmedzeniu kontaktov prišlo v rokoch 1939 - 1945, kde sa mohlo do Rakúska chodiť len na priepustky.
Kultúrne a historické pamiatky
Farský kostol sv. Sakrálnou dominantou obce je rímsko-katolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa , postavená v rokoch 1840-1851 na mieste staršieho barokového kostola.
Bol postavený v roku 1866 grófom Zicshim. Pôvodná stavba bola jednopodlažná. Neskôr bol kaštieľ grófovi Ziscimu odňatý a postúpený barónovi Hirschovi. V roku 1886 kaštieľ vyhorel. Ešte v tom istom roku barón Hirsch kaštieľ obnovil a vystaval ešte o jedno poschodie navyše. Až do roku 1917 bol majiteľom princ K.F. Hohenlohe. Potom sa vlastníci a správcovia striedali až do roku 1958, keď sa tu zriadil Domov dôchodcov. Od roku 1965 je v kaštieli špecializovaný ústav sociálnej starostlivosti pre mužov. Kaštieľ je považovaný za najväčšiu historickú svetskú stavbu v obci.
Miestne obyvateľstvo nazýva tento dvor aj „Kaníža“. Nachádza sa v dolnej časti obce a má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred. Táto je priamo datovaná na prednej strane veže letopočtom 1839 - 1994. Prvý dátum znamená rok výstavby kaplnky habánskymi osadníkmi a druhý dátum jej najnovšiu obnovu. Ich prítomnosť dosvedčuje aj pečať s kruhopisom. V roku 1923 posvätil spišský biskup Ján Vojtaššák 50 - kilogramový zvon, ktorý obci venovala rodáčka žijúca vo Viedni Terézia Exnerová.
Moravský Svätý Ján - Pohľad na obec
Súčasnosť obce
Obec Moravský Svätý Ján je prosperujúcou a modernou obcou, má dobre vybudovanú infraštruktúru, ktorá zabezpečuje občanom všetky potrebné služby. V obci má sídlo viacero právnických a fyzických osôb, podnikateľských subjektov, ktorým sa obec snaží vytvárať vhodné podmienky pre svoju činnosť. Títo tiež vytvárajú pracovné miesta, hlavne v oblasti stavebnej činnosti, v obchode a službách.
V obci sa v posledných rokoch z fondov EÚ uskutočnili významné úpravy a rekonštrukcie: v roku 2005 bol známy pontónový most cez rieku Moravu nahradený pevným mostom, v roku 2010 bola ukončená rekonštrukcia námestia a tiež športový areál.
Aktívne sú aj iné združenia a miestne organizácie: Jednota dôchodcov, Poľovnícky zväz, Rybársky zväz, OZ 90871.sk, EkoJany. Tradičnými podujatiami v obci sú: letný a jesenný svätojánsky jarmok, Habánske hody, Memoriál Mgr.
Obecné zastupitelstvo Borský Svätý Jur 12. dec. 2024 čast 3
Od roku 1948 je otvorená Základná škola, ktorá je spoločná i pre obec Sekule a navštevuje ju viac ako 400 detí. V roku 1987 bola daná do prevádzky Materská škola pre 120 detí, ktorú si občania vybudovali svojpomocne. Z dôvodu nízkej pôrodnosti v posledných rokoch je jej kapacita poddimenzovaná. Obec v jej priestoroch zriadila Klub dôchodcov, ktorý veľmi dobre pracuje najmä vďaka miestnym dôchodkyniam.
V roku 1984 bol ukončený a odovzdaný do prevádzky Kultúrny dom, kde je okrem spoločenskej sály aj kino a miestna knižnica. Navštevujú ju predovšetkým deti a starší občania. V Kultúrnom dome má sídlo aj Obecný úrad. V sedemdesiatych rokoch bol v obci vybudovaný Dom služieb a Hasičská zbrojnica, ktorá bola neskôr rekonštruovaná a rozšírená pre požiarnu techniku. Dom služieb je v súčasnosti v súkromných rukách a svojmu pôvodnému účelu slúži iba symbolicky.
Postavilo sa veľa nových domov, nových ulíc a počet obyvateľov pomaly ,ale predsa rastie, čo je dôkazom dobrých podmienok k bývaniu a životu vôbec. Obec je plynofikovaná na 100 %. Má vybudované bezprašné miestne komunikácie, chodníky, ktoré už potrebujú obnovu a opravy hlavne asfaltových kobercov, čo je pri dnešných príjmoch obce prakticky nemožné zabezpečiť.
Najväčším problémom bola pitná voda a kanalizácia s ČOV pre zabezpečenie kvalitného životného prostredia. V roku 2006 bol dobudovaný vodovod pre celú obec, kanalizácia v obci je vybudovaná takmer na 50%, spoločnú ČOV využíva aj susedná obec Sekule. V septembri 1993 bola skolaudovaná najpotrebnejšia stavba v obci Dom smútku v hodnote 2,3 mil. Sk, čo občania vysoko hodnotia.
Dobré podmienky k svojej činnosti má Telovýchovná jednota Slavoj, ktorá má dve futbalové ihriská, sociálne zariadenie s tribúnou a turistickou ubytovňou. V súťažiach sú dve mládežnícke družstvá a mužstvo dospelých, ktorí hrajú v V. lige. V areáli štadióna sú tiež tenisové kurty, vrátane klubových miestností, ktoré sú využívané nielen členmi tenisového klubu, ale dajú sa aj prenajímať pre širšiu verejnosť.
Podobne ako všetky obce i naša zápasí s radom problémov a nielen finančných, ktoré sa snažíme vyriešiť. Je aj otázkou legislatívy ako obciam pomáhať a pripravovať im podmienky k zabezpečovaniu spokojného a zdravého života občanov. Za celú dobu existencie obce Moravský Svätý Ján sme ju za pomoci občanov postupne dobudovávali a skrášľovali, aby sme sa v rodnej obci cítili skutočne dobre , skutočne doma.
Ale nielen my, jej občania , ale aj všetci, ktorí našu obec navštívia. Boli hrdí na svoju minulosť i prítomnosť a vytvárali lepšie podmienky k životu pre budúce generácie.
Demografické údaje
dedina 2 151 obyvateľov 39.0 Km2 152 m. nadm. podhlásení z t. p.
Celkový prírastok
súčet prirodzeného prírastku a migračného salda
- Živonarodení a prisťahovaní: 56 osôb
- Zomretí a odsťahovaní: 66 osôb
- Celkový prírastok: -10 osôb
Demografický vývoj
Sobášnosť a rozvodovosť
- Počet sobášov: 8
- Počet rozvodov: 3
- Pomer sobášov ku rozvodom: 2.67
Sobášnosť a rozvodovosť
Rozloha
Celková rozloha je 39.0175 Km2 (3 901.75 Ha).
Rozdelenie pôdy
poľnoh. pôdanepoľn. pôda
Rozdelenie pôdy
- poľnohospodárska pôda 58%
- nepoľnohospodárska pôda 42%
Celkové využitie pôdy
orná p.chmelnicavinicezáhradyovoc.
Najdlhšie ulice v obci
- Stará signálka (7,1 km)
- Nová signálka (5,8 km)
- Závodská cesta (1,95 km)
- Nová (0,89 km)
- Na dráhach (0,76 km)
- Pláňavská (0,75 km)
- Riadok (0,72 km)
- Hlavná (659 m)
- Prievozská (648 m)
- Ružová (473 m)
- Cesta na Hohenau (471 m)
- 4. apríla (466 m)
- Levárska cesta (393 m)
- Zámocká (322 m)
- Radlinského (314 m)
- J. Závod