Slovensko-rakúske vzťahy mali v minulosti úplne iný charakter ako dnes, najmä za Rakúsko-Uhorska a v období prvej Československej republiky. Záhoráci v tých časoch bežne chodili na trhy do Viedne, kde nielen nakupovali, ale aj predávali. Čulé vzájomné vzťahy boli aj v iných oblastiach života. Obyvatelia obcí pri Morave totiž mali bližšie do Viedne ako na opačnú stranu Malých Karpát.
Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie sa to čiastočne zmenilo, ale kontinuitu slovensko-rakúskych vzťahov sprostredkovanú mostami a prievozmi prerušil až komunistický puč v roku 1948. K tomu, čo bolo bežné pre minulé generácie, sa ani po tridsiatich piatich rokoch, ktoré uplynuli od Nežnej revolúcie, nevieme ani len priblížiť.
Rieka Morava, deliaca naše krajiny sa ťahá 80 km našim územím a na celom tomto úseku sa nachádza jeden jediný cestný most Hohenau. Náš dlhoročný problém spočíva v nedoriešenom dopravnom prepojení Záhoria a Rakúska.
V súčasnosti existuje kompa, ktorá zabezpečuje prevoz cez rieku, ale jej prevádzka je obmedzená. Pravidelné čakanie (25 až 70 minút) nám pripomína doby minulé, keď sme na štátnej hranici boli kontrolovaní príslušníkmi hraničných polícií. Keď kompa nejazdí, cesta do práce pre mnohých z nás predstavuje aj dve hodiny jazdy autom. Určite ide o milú atrakciu pre turistov, v bežnom živote sa však jej čaro rýchlo vytráca.
Preto sa opakovane otvára otázka výstavby nového mosta, ktorý by uľahčil život obyvateľom regiónu a zlepšil cezhraničnú spoluprácu.
Slovensko-rakúske mosty (oranžové) a brody a prievozy (žlté) vyznačené v mape zo začiatku 20. storočia:
Mosty cez rieku Moravu:
- Moravský Svätý Ján - Hohenau
- Gajary - Dürnkrut
- Uhorská Ves - Angern
- Bratislava - Marchegg
- Devínska Nová Ves - Schlosshof
Brody a prievozy cez rieku Moravu:
- Moravský Svätý Ján - Ringelsdorf
- Veľké Leváre - Drőssing
- Veľké Leváre - Sierndorf
- Veľké Leváre - Jedenspeigen
- Vysoká pri Morave - Zwerndorf
- Stupava - Marchegg
História mosta v Moravskom Svätom Jáne
Historické záznamy hovoria o zničení dreveného mosta cez Moravu v roku 1711. Most bol znovu postavený až v 19. storočí. Od roku 1892 sa úzkorozchodnou železnicou po moste dopravovala cukrová repa z rakúskych dedín do cukrovaru v Uhorskej Vsi.
Po roku 1918 bola preprava obmedzená a roku 1945 most vážne poškodili ustupujúce nemecké vojská. Sovietska armáda most síce provizórne opravila, ale ľadochod v roku 1948 dielo skazy dokončil.
Dlhé čakanie na nový most
V knihe Tomáša Haviara "Uhranská električka" sa píše, že miesto plánovanej rekonštrukcie dreveného železničného mosta vznikol 19. decembra 1911 návrh na výstavbu nového oceľového mosta, ktorý mal plniť funkciu železničného a zároveň aj cestného spojenia medzi dvoma brehmi rieky Moravy. Od vtedy existujúceho dreveného mosta mal byť nový most vzdialený 150 metrov smerom proti prúdu, mal mať na každom brehu kamenný pilier a medzi nimi malo byť umiestnených päť podpier. Celková dĺžka mosta mala byť 297 metrov a v Uhorskej Vsi mal byť pred cukrovarom napojený na štátnu cestu smerom k Mannersdorfu a na rakúskom brehu mal byť most napojený na cestu do obce Angern. Výstavba mosta bola definitívne schválená 20. novembra 1918.
Po skončení I. svetovej vojny sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo na nástupnické štáty. Uhorská Ves pripadla Československej republike a Angern naďalej patril Rakúsku. Úzkokoľajná železnica, ktorá dovtedy premávala v rámci colnej únie jednej monarchie, sa tak stala medzinárodnou. Na oboch stranách mosta boli zriadené colnice, kde sa preclieval všetok kontingent.
Komisia, ktorá riešila situáciu okolo mosta, sa znova zišla 30. novembra 1923. Zástupcovia Československej republiky však pri rokovaní odmietli spôsob financovania a tak bol drevený most len čiastočne opravený a používal sa ďalej.
Tridsiate roky minulého storočia boli posledným obdobím hľadania riešenia na výstavbu nového mosta medzi Uhorskou Vsou a Angernom. Realizáciu však obidve strany pre vysoké náklady a nízku rentabilitu presunuli na neskorší termín. Na zasadnutí komisie 24. novembra 1932 bol skonštatovaný kritický stav pôvodného dreveného mosta, ale reč už bola len o jeho rekonštrukcii. Návrh financovania bol ale zamietnutý, tentoraz rakúskou stranou. Situácia sa teda neriešila, stav mosta sa zhoršoval a v roku 1933 sa už nahlas hovorilo o jeho odstránení a dočasnom nahradení kompou. V roku 1934 bola z mosta odstránená železničná trať a počas II. svetovej vojny bol most udržiavaný len pre peších, ktorí chodili pracovať do Nemeckej ríše. Po prechode frontu cez Uhorskú Ves bol za hranicou svojej životnosti.
Cukrovar v Uhorskej Vsi bol v roku 1948 znárodnený a Povereníctvo vnútra vydalo 11. júna 1948 nariadenie o zmene názvu obce na Záhorskú Ves.
V obci však po zmene politických pomerov nastali časy tvrdého vojenského režimu. Na hraniciach s Rakúskom boli postavené strážne veže a zátarasy z ostnatého drôtu. Vo vlaku do Záhorskej Vsi boli bežnými spolucestujúcimi pohraničníci so samopalmi. Situácia sa zmenila až po roku 1989, kedy znova začali zasadať komisie a znova sa začalo hovoriť, písať a rokovať o novom moste, na ktorý obyvatelia Záhoria čakajú už viac ako 110 rokov. Plánovanú stavbu však najprv v roku 1997 referendom zablokovali rakúski susedia.
Nové plány a referendá
V roku 2005 sa vodou z Moravy krstila maketa nového dreveného mosta. Plánovaný drevený most mal byť 400 metrov dlhý, 12 metrov široký a stredová časť sa mala dať zdvihnúť, aby popod most mohli plávať lode.
V roku 2007 však BSK dala vypracovať novú projektovú dokumentáciu, podľa ktorej sa mal stavať most oceľovej konštrukcie, ktorým mala prechádzať cesta II. triedy. Plánovaná celková dĺžka mosta nad inundačným územím rieky Moravy bola 390 metrov, vlastné premostenie nad riekou malo mať dĺžku 75 metrov. Most mal byť široký 10,5 metra a na rozdiel od premostenia v Moravskom Jáne mal umožniť obojsmernú premávku. Slúžiť mal pre osobnú automobilovú dopravu, nákladnú dopravu do 7,5 t užitočnej hmotnosti a obmedzenú autobusovú dopravu.
Stavať sa malo začať na jeseň 2015. BSK prisľúbila získať z eurofondov zdroje na obstaranie dokumentácie pre stavebné povolenie a realizačnú dokumentáciu.
O výstavbe mosta sa však koncom septembra 2014 na rakúskej strane znova konalo referendum. Do prieskumu názorov občanov sa vtedy zapojili aj obyvatelia Záhorskej Vsi.
O zastavení akýchkoľvek aktivít spojených s výstavbou mosta nakoniec rozhodol krajinský hajtman Dolného Rakúska Erwin Pröll. Záhorská Ves, sa rozdelilo do iných tematických projektov v rámci cezhraničnej spolupráce medzi Bratislavským krajom a Dolným Rakúskom. Občania, zabudnite. Ale občania nezabudli.
Obnovenie rokovaní
Téma nového mosta sa opätovne otvorila na bilaterálnom stretnutí zástupcov BSK a spolkovej krajiny Dolné Rakúsko v septembri 2018. Rakúska strana navrhla hľadať možnosť alternatívneho umiestnenia mosta mimo intravilánu obcí, pričom reálnosť takéhoto riešenia by mala určiť štúdia uskutočniteľnosti.
Na čiernobielom obrázku nižšie je mapa s vyznačenými stupňami ochrany prírody na slovenskom brehu - tmavosivá oblasť Horného lesa je stupeň ochrany 5, všetko ostatné územie na mape je v stupni ochrany 2. Červená značka ukazuje, kadiaľ by viedol aktuálne plánovaný nový most. Je to v dostatočnej vzdialenosti od Horného lesa a most je tam možné postaviť. Na druhom obrázku sú vyznačené koridory južnej trasy.
Aktuálny stav
Od nášho stretnutia k danej téme ubehlo už pár mesiacov a situácia v našej obci sa veľmi vyhrotila. Sledujeme dianie na VUC, takže je nám jasné, že situácia je momentálne veľmi neistá, ak to správne chápeme, momentálne sa snažíte získať vyjadrenie ŠOP, aby vôbec mohla byť podpísaná zmluva o vypracovaní Štúdie uskutočniteľnosti. Problém je v tom, že pán Šimkovič pracuje opäť veľmi intenzívne, nielen kontaktovaním ľudí na rakúskej strane, ale najmä začal intenzívne tlačiť na občanov a najmä poslancov, aby podnikli kroky, ktoré definitívne výstavbu akéhokoľvek mosta zablokujú. Dnes oboznámil poslancov s tým, že má zaručené informácie o tom, že most má byť s povolením vjazdu LKW s hmotnosťou 40 ton (my to doteraz chápeme ako nosnosť mosta, nie ako maximálnu povolenú hmotnosť vozidla? a takto nám to telefonicky komunikoval aj pán Lobner, že má ísť o malý cestný most) ovšem nevedel tie informácie ničím podložiť.
Čas oponou trhol a štúdia uskutočniteľnosti, ktorú dala vypracovať rakúska strana, je konečne hotová. BSK ju pôvodne prisľúbila zverejniť v novembri 2023, nejako na to však pozabudli a ani snaha občianskych aktivistov a poslancov OZ neviedla k informovaniu verejnosti o výsledku. Župan BSK Juraj Droba však tvrdí, že nový most by stál už 120 000 000 €, ktoré kraj nemá, a nemá ani rakúskeho partnera, lebo Rakúsko údajne o výstavbu mosta stratilo záujem. Navyše podľa župana vraj výstavba cestných mostov nespadá do kompetencie kraja a celkovo je jasné, že sa do stavby nechce hlavne slovenskej strane. Môžeme len hádať, prečo tomu tak je.