Otázka angažovanosti biskupov v politike je zložitá a vyvoláva množstvo diskusií. Na Slovensku, kde sa väčšina obyvateľov hlási ku kresťanstvu, je táto téma obzvlášť aktuálna. V článku sa pozrieme na rôzne aspekty tejto problematiky, od názorov predstaviteľov cirkvi až po postoje politikov a verejnosti.
Konferencia biskupov Slovenska
Konferencia biskupov Slovenska a jej aktivity
Na začiatku bol návrh zaradiť katolíckych biskupov medzi povinne pripomienkujúce subjekty. Ministerstvo spravodlivosti totiž tento návrh predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Nejde o zmenu zákona, ale o doplnenie Legislatívnych pravidiel vlády. Konferencia biskupov Slovenska (KBS) tvrdí, že nikomu nebráni, aby aj iné cirkvi ministra spravodlivosti požiadali o možnosť automaticky sa vyjadrovať k zákonom. „Vnímame daný návrh s vďačnosťou, ako prejav ochoty brať do úvahy kresťanské hodnoty, ktoré sú spoločné veľkej časti obyvateľov Slovenska,“ obhajuje návrh hovorca KBS Martin Kramara.
Katolícki biskupi sú v pripomienkovaní zákonov pomerne aktívni. Pravidelne sa zapájajú do pripomienkovania zákonov napríklad v oblasti školstva, rodovej rovnosti alebo rodinných politík. Na to, aby s nimi ministerstvá rokovali o ich výhradách, doteraz potrebovali vyzbierať päťsto podpisov. Dôvodom má byť fakt, že sa za nich prihováral bývalý premiér Robert Fico. Ministerstvá, ktoré zákony predkladajú, sa však nemusia zaoberať všetkými pripomienkami.
Názory ostatných cirkví a organizácií
„Navrhovaná zmena by znamenala, že KBS by mala oproti iným cirkvám zvýhodnené postavenie v tom, že by bola na rozdiel od ostatných cirkví automaticky upovedomená o všetkých návrhoch zákonov,“ hovorí riaditeľ právnickej mimovládnej organizácie Via Iuris Milan Šagát. Hovorca KBS sa ale bráni, že nikoho nediskriminuje. „O danú možnosť KBS požiadala a nikomu nebráni, aby urobil podobne,“ odpísal Kramara.
Nekatolíckych cirkví sme sa spýtali, či takýto návrh považujú za férový. Hovorca Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) odpísal, že dúfa, že ministerstvo spravodlivosti na to isté miesto zaradí aj Ekumenickú radu cirkví. Pravoslávna cirkev reagovala podobne. S Gerkom sa zhoduje aj hovorca Zväzu židovských náboženských obcí Michael Szatmary.
Je podľa nej legitímne, že sa KBS snaží presadzovať svoj svetonázor do verejných politík, ale takéto postavenie KBS-ky vníma ako diskriminačné. „Ak by mala mať KBS takýto status, prečo nie iné cirkvi, aj neuznané náboženské spoločnosti alebo napríklad aj mimovládne organizácie presadzujúce ľudské práva, povedzme žien a LGBT, proti ktorých právam KBS bojuje?“ pýta sa Lajčáková.
Príklad z Nemecka
Predseda poslaneckého klubu SPD, Matthias Miersch, ostro zaútočil na bamberského arcibiskupa Herwiga Gössla. Arcibiskup si dovolil verejne kritizovať postoj kandidátky SPD na sudcovský post Spolkového ústavného súdu, Frauke Brosius-Gersdorf, ohľadom jej verejne deklarovaného názoru k právu na život nenarodených detí. Reakcia Mierscha v rozhovore so „Süddeutsche Zeitung“ rozpútala hotovú búrku: „Som veľmi pobúrený, ako sa prominentní biskupi a kardináli zapojili do tejto veci. Cirkev môže byť politická. Ale podieľať sa na tomto štvaní je nekresťanské.“
Za Nemeckú biskupskú konferenciu formuloval prelát Karl Jüsten triezvo a korektne: „Ak sa presadzuje koncept ochrany života odstupňovaný podľa vývojového štádia a životaschopnosti človeka a spochybňuje sa ľudská dôstojnosť nenarodeného života, znamená to ústavnoprávnu zmenu paradigmy. Tá sa mimochodom neobmedzuje len na umelé prerušenie tehotenstva, ale môže mať dôsledky na hodnosť ľudského života v rôznych životných situáciách. Na to sme ako Cirkev opakovane poukazovali, a to tak s ohľadom na správu Komisie pre reprodukčnú sebaurčenie a reprodukčnú medicínu, ako aj na návrh zákona o novej úprave umelého prerušenia tehotenstva, predložený začiatkom tohto roka. Obidva boli založené na uvedenej ústavnoprávnej zmene paradigmy.“
Príklad z Paraguaja
Paraguaj má za sebou neľahké desaťročia a pred sebou nejasnú budúcnosť. Z volieb získal prezidenta, ktorý je podľa veľkej časti občanov nádejou na zmenu. S jeho osobou sa však spájajú otázniky - tento prezident je totiž aj biskupom. Paraguajčan Fernando Lugo si za svojho pôsobenia vyslúžil mnoho prezývok. Červený biskup, biskup chudobných, monsignor v sandáloch... Časť Paraguajčanov vníma tohto muža, vysväteného kňaza a dnes čerstvo zvoleného prezidenta, ako spasiteľa svojej vlasti.
Na životnom príbehu Fernanda Luga je zaujímavé, že pre kňazské povolanie sa rozhodol až po tom, čo bol istý čas učiteľom v chudobnej dedine, kde nemali kňaza. Vstúpil do Spoločnosti Božieho slova a ako 19-ročného ho vysvätili za kňaza. Nasledovalo pôsobenie na misiách v Ekvádore a oboznámenie sa s teológiou oslobodenia, ktorá ho ovplyvnila. Už v roku 2006 sa v prieskumoch verejnej mienky ukazovalo, že osobnosť Fernanda Luga môže byť zjednocujúcim prvkom, ktorý pritiahne dosť voličov, aby bolo možné ukončiť dlhoročnú dominanciu Partida Colorada na paraguajskej politickej scéne.
Keď sa však úvahy o jeho kandidatúre na prezidenta stali vecou verejnou, proti sa ozvala Katolícka cirkev. Jej postoj k angažovanosti kňazov je totiž jasne negatívny. Podľa kanonického práva majú duchovní výkon svetskej moci zakázaný a nesmú sa angažovať v politických stranách ani na vedúcich miestach v odboroch. Lugo vzápätí požiadal, aby ho zbavili kňazského stavu - laicizovali. Jeho žiadosť však Vatikán odmietol, pretože, ako uviedol kardinál Re, „biskupská hodnosť je služba, ktorá sa prijíma dobrovoľne a navždy“.
Fernando Lugo
Fernando Lugo rozhodne preukázal jednu vec - že o prezidentský úrad stojí natoľko, až sa je preň ochotný vzdať kňazstva. Voľby sa však konali, výsledky boli vyhlásené a strana Partido Colorado porážku svojej kandidátky Blancy Ovelarovej akceptovala.
Vážnejšia otázka je, či Luga s Moralesom nespája viac ako táto „sesterská“ kuriozita. Lugo je priaznivcom teológie oslobodenia, ktorá sa na jednej strane vracia k orientácii na chudobných, čo je základom kresťanstva, ale na druhej strane sa až pričasto spája s marxistickými „úletmi“.
Ktovie, ako sa s týmito dilemami popasuje Lugo. Jeho recepty sú dosť populistické: rozdeliť pôdu medzi roľníkov, inkasovať za elektrinu, ktorú dodáva Paraguaj do zahraničia, viac peňazí. Lenže podľa Eneasa Biglioneho je zlé znamenie, že kandidoval v rozpore s ústavou: „Mali by sme si pamätať, že Lugo ako kňaz kandidovať na prezidenta nemal, ale aj tak to urobil. Zostáva len dúfať, že nový prezident nebude podobne prehliadať aj ostatné zákony Paraguaja.“
O tom, aké nebezpečné je podobné spájanie cirkvi s politikou, svedčí história, a nielen v Latinskej Amerike. Docent Peter Olekšák z Katolíckej univerzity v Ružomberku k nim hovorí: „Myslím si, že v politike sa angažujú ľudia cirkvi, patria do nej všetci pokrstení. Inak je to však s klerikmi - kňazmi a biskupmi. Veriaci by sa mali angažovať v politických stranách a v nich sa usilovať o spoločné dobro v duchu kresťanských hodnôt. Na týchto v politike angažovaných veriacich záleží, do akej miery sa budú kontaktovať s klerikmi cirkvi. Ide o osobné neformálne kontakty. Iná previazanosť so štruktúrami cirkvi nepripadá do úvahy.“
Názory na Slovensku
Predseda vlády Slovenskej Republiky napísal biskupom „direktívny list“ aby sa cirkev nestarala do vládnej politiky, a biskupi neodporúčali veriacim koho majú voliť. Žiadosti aby sa cirkev nemiešala do politiky sa objavia vždy, keď sa kňaz alebo biskup dotkne niekoho záujmov, predstáv, alebo svedomia. Snaha zabrániť cirkvi verejne vyjadriť svoj názor však ide proti demokracii postavenej na rovnosti všetkých občanov v slobode, právach a zodpovednosti.
S listom biskupov možno diskutovať, súhlasiť alebo nesúhlasiť, možno mu vytknúť niektoré formulácie, ale upierať biskupom právo vyjadriť sa k spoločensko - politickým otázkam, je prejavom protidemokratického myslenia. Cirkev sa môže do politiky miešať, a niekedy ju do nej aj zatiahne, keď to vyznie ako jeho podpora, ale nesmie mu stáť v ceste a kritizovať ho.
Biblia a cirkev ale učí niečo iné. Ján Krstiteľ nekompromisne kritizoval nemorálny život vládcu aj za cenu života. Apoštol Pavol žiada „Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj.“ To v dnešnom zmysle znamená vernosť pravde a spravodlivosti aj za cenu politickej nekorektnosti. Ján Pavol II. sa miešal do politiky tak, že významne prispel k pádu komunistickej diktatúry. Benedikt XVI. nazval nacionálno-socialistický a komunistický režim štátom riadeným bandou zbojníkov.
Podľa pápeža Františka nestačí dať niečo „na charitu“, ale treba sa zbaviť príčin, ktoré chudobu spôsobujú. Na encykliky Benedikta XVI. nadviazal v kázni 16.9.2013 v kaplnke Domu sv. Marty: „Podľa sociálnej náuky cirkvi je politika jednou z najvyšších foriem milosrdnej lásky, pretože je to služba obecnému dobru. … Častokrát sme počuli, že dobrý katolík sa nemá miešať do politiky. To však nie je pravda a nie je to dobrá cesta.“
Slovenskí cirkevní predstavitelia boli dlho až príliš zdržanliví aj pri veľkých nespravdlivostiach a skutkoch politikov, ktorí hrubo porušovali kresťanské princípy a vážne poškodili kvalitu života väčšiny občanov. Až teraz v pastierskom liste naznačili, že súčasná vláda si neosvojila princípy toho, čo cirkev nazýva kultúrou života, a že takých politikov by ľudia nemali voliť.
Za 1. požiadavka, aby sa biskupi či cirkev nevyjadrovali k spoločensko - politickým témam je proti základným princípom demokracie postavenej na rovnosti všetkých občanov v slobode, právach a zodpovednosti. Za 2. táto požiadavka R. Fica je v priamom protiklade s tým čo učí a požaduje cirkev od čias apoštolov až po jasné slová pápeža Františka. Od toho, ako, a podľa ktorého z týchto názorov sa budú riadiť biskupi a väčšina občanov, sa ukáže nakoľko je Slovensko kresťanské, a nakoľko bude demokratické.
Názory cirkevných predstaviteľov na zmenu ústavy
V súvislosti s hlasovaním o zmene ústavy sme cirkevným predstaviteľom položili dve otázky:
- Ako vnímate návrhy na zmenu ústavy v kultúrno-etických otázkach, ktoré predložil premiér a môžu byť schválené len s podporou opozičných konzervatívnych poslancov?
- V súvislosti so zmenou ústavy zaznievajú názory, že politici by nemali hlasovať spoločne so stranou, ktorej postoje a správanie v iných oblastiach sú pre nich neprijateľné. Majú politici využiť šancu na zmenu bez ohľadu na to, kto návrh predkladá?
Bernard Bober
predseda KBS a košický arcibiskup
Ak tieto návrhy, tak ako sa to zdôrazňuje, odrážajú základné kresťanské hodnoty, ktoré sú hlboko zakorenené v kultúrnom a historickom kontexte Slovenska, je na mieste legislatívna zmena, ktorá posilní morálnu integritu našej spoločnosti a ochráni tradičné rodinné hodnoty.
Poslanecký mandát by nemal slúžiť len ako štít na presadzovanie vlastných straníckych návrhov, politici by mali o návrhoch rozhodovať bez ohľadu na to, kto návrh predkladá, avšak ich rozhodnutia by mali byť založené na objektívnej analýze, aby dôkladne sledovali dobro občana a spoločnosti.
Ivan Eľko
generálny biskup ECAV
V tomto zmysle som za uvedený návrh na zmenu ústavy. Ako konzervatívne a pravicovo zmýšľajúci občan si uvedomujem, že pokrok a prosperita občanov akéhokoľvek štátu je možná iba vtedy, ak prežívajú hlboké, históriou a kultúrou potvrdené povedomie súdržnosti, zmysluplnosť spoločného snaženia a obetavú ochotu odovzdávať zveľadené dedičstvo nasledujúcim generáciám.
Všeobecné deklarácie nielen politikov, ale aj bežných občanov zvyknú vyznievať tak, že na Slovensku by sme sa mali vedieť zjednotiť napriek politickým rozdielom, ak ide o „hodnotové témy“ alebo o „spoločné dobro“. Život, aj politický život, býva komplikovaný a dramatický. Byť zodpovedným politikom nie je nič jednoduché.
Cyril Vasiľ
gréckokatolícky arcibiskup, košický eparchiálny biskup
Zmeny či doplnenia ústavy by mali byť skôr výnimočným právnym úkonom a mali by vyjadrovať široký konsenzus spoločnosti, pretože tá si vo svojom základnom dokumente ustanovuje hlavné princípy, z ktorých vychádza a s ktorými majú byť v súlade aj ostatné zákony.
Cieľom politika či politickej strany je presadzovanie politických názorov a tém a ich transformovanie do zákonov, podľa ktorých sa bude riadiť život spoločnosti. Ak politik na presadenie svojich názorov nemá inú možnosť, ako získať podporu aj od inej strany či hlasy jednotlivcov, a to dokonca aj spomedzi tých, ktorí sa v iných oblastiach údajne správajú − vraj − neprijateľne, tak to nijakým spôsobom neznamená, že tým schvaľuje ich postoje a správanie, ktoré v iných oblastiach zostáva aj naďalej neprijateľné.
Peter Kozár
Kresťanské zbory
V princípe súhlasím s návrhmi na zmenu ústavy (v znení KDH). Chápem dôvody tých, čo to tam chcú pridať: je to svedectvom toho, v akej chorej situácii sme sa ocitli, keď treba aj „normálne“ veci poisťovať ústavou.
Tu chápem argumenty obidvoch strán (tých, ktorí ako F. Mikloško odmietajú schvaľovať čokoľvek s Ficom, aj tých, čo ako KÚ uprednostňujú výsledok pred spôsobom, akým bol dosiahnutý). Sám neviem, aký prínos a aké škody môže prijatie týchto zmien spolu so stranami Smer-SD a SNS priniesť.
Financovanie cirkví a kontrola
Cirkvi každoročne dostávajú desiatky miliónov eur od štátu práve cez príspevok od ministerstva kultúry. Na Slovensku je registrovaných 18 cirkví a náboženských spoločností, ktoré štát podporuje. Vlani im poskytol necelých 58 miliónov, aktuálne im tento rok rozdelí takmer 60 miliónov. Najviac dostáva dlhodobo Rímskokatolícka cirkev (cca 40 miliónov eur), keďže má najväčší počet registrovaných veriacich.Kontrola financií absentuje.Ako zodpovedne narábajú cirkvi so štátnymi peniazmi, nie je jednoduché zistiť. Chýbajú totiž dáta.
Premiérske peniaze nikto nekontroluje. Spolu smerovalo na kresťanské subjekty vlani z rezervy predsedu vlády cez 335-tisíc eur, čo je najviac od roku 2019. Zároveň odvtedy úrad nevykonal žiadnu kontrolu čerpania dotácií pre cirkevné a kresťanské subjekty.
Biskup Bezák je presvedčený o tom, že politika a cirkev sú navzájom prepojené. Je to podľa neho ale nevýhoda. Cirkev totiž takto potrebuje štát, keďže bez každoročného príspevku by nedokázala financovať všetky svoje výdavky. Pre Rímskokatolícku cirkev je tak potrebné udržiavať s politikmi dobré vzťahy.
Riešením by bola podľa neho bola cirkevná daň, napríklad ako v Nemecku. Občan tam má možnosť podporiť cirkev podľa vlastného výberu.
Vzťah medzi cirkvou a politikou bolo možné vidieť aj na vyhlásení KBS pred parlamentnými voľbami vlani v septembri. Na úvod v ňom biskupi uvádzajú, že cirkev nevstupuje do politickej kampane a rozhodnutie, koho budú jednotlivci voliť, ostáva len na nich. V ďalších vetách však upozorňujú na takzvanú ideologickú kolonizáciu.,,Kresťan nech teda nevolí strany alebo poslancov, ktorí - povedané slovami pápeža Františka - podporujú „ideologickú kolonizáciu“, čiže súhlasia s potratmi, registrovanými partnerstvami, eutanáziou či genderovou ideológiou, alebo šíria dezinformácie, nenávisť a rozdelenie.”
Nižšie je uvedená tabuľka s počtom veriacich podľa sčítania obyvateľov od roku 2001:
| Rok | Počet veriacich |
|---|---|
| 2001 | [údaje z roku 2001] |
| 2011 | [údaje z roku 2011] |
| 2021 | [údaje z roku 2021] |