Stojíme pred Bohom, ktorý je Otec, Syn a Duch Svätý, On je Boh, ktorý nás neustále tvorí. Je Bohom, ktorého podstatou je láska a tvorivá energia, ktorá nás neustále udržiava. Áno, Boh je nevyhnutne láska - a iba láska - a nemôže byť ničím iným. Naša existencia je priamym dôsledkom neustálej Božej lásky k nám.
Boh je s nami. Boh je v nás - a my sme v Bohu - v každom okamihu každého dňa, dokonca aj keď tvrdo spíme. Modlitba je našou snahou nadviazať kontakt s Bohom - ako hovorí Terézia, „upierať na neho pohľad, ktorý je v nás prítomný“, spojiť sa. Božia existencia je mimo nášho chápania a zmyslu.
Pri zmŕtvychvstalom Ježišovi však môžeme použiť svoju predstavivosť - veď vieme, aké je to byť s človekom; a máme evanjeliá, ktoré nám rozprávajú o jeho živote. Nenechajme sa odradiť, nenechajme sa rozptýliť a modlime sa. Ani Boh sa nenechá rozptyľovať a je trpezlivý.
Vzťah s Bohom by mali byť podľa gréckokatolíckeho kňaza Mareka Barana založený na dialógu, teda rozhovore. Vo vzťahoch dvoch ľudí je komunikácia veľmi dôležitá, nesmierne dôležité je počúvať jeden druhého. Iba tak sa vzťah môže prehĺbovať, rásť a dozrievať. Tak by to malo byť aj vo vzťahu človeka s Bohom. Malo by ísť o dialóg, rozhovor s Bohom.
Kňaz upozorňuje, že Boh je ten prvý, ktorý sa v Biblii prihovára človeku. Boh sa rozpráva s Adamom a Evou v rajskej záhrade. Boh sa na púšti v horiacom kríku prihovára Mojžišovi. Boh hovorí cez prorokov k svojmu ľudu. Ježiš oslovuje ľudí a pozýva ich, aby ho nasledovali. Skrátka Boh hovorí. A chce hovoriť aj ku mne.
Aj preto, môže byť podľa Mareka Barana pôstne obdobie, ktoré momentálne prežívame časom, kedy sa môžeme zamyslieť nad tým: „Ako ja počúvam hlas Boha? Túžim ho počúvať? Dovolím mu to? Je pravdou, že v dnešnej dobe, kedy máme veľa povinností, práce, aktivít, málo času, žijúc často v hluku médií a chaose sveta, je počuť hlas Pána náročné, ba priam nemožné.
Aj nás Ježiš upriamuje na ticho, na samotu. Ježiš hovorí: „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti.“ (Mt 6,6) Na to, aby som mohol viesť s Bohom rozhovor si potrebujem nájsť miesto - stánok stretnutia, kde budem so svojím Bohom. Preto si niekedy potrebujeme skôr privstať, aby sme mali čas na Pána v tichu.
Pre mňa je najlepší čas načúvania Bohu v rannom tichu,“ prezrádza gréckokatolícky kňaz s tým, že niekedy potrebujeme odložiť mobil, vypnúť rádio či TV, prerušiť prácu a rozhodnúť sa byť s Bohom. V tomto čase ticha môžeme v modlitbe hovoriť, ale aj načúvať Bohu. Najčastejšie k nám Boh hovorí cez svoje Slovo.
Boh k nám túži podľa Mareka Barana hovoriť cez slová Písma. On nás chce povzbudzovať na našej ceste viery, chce nám ukazovať smer, chce nám zjavovať svoju lásku, ale aj pravdu o seba aj o nás. Chce nás formovať pre Božie kráľovstvo. Ježiš k nám hovorí skrze svojho Svätého Ducha, Jeho hlas je jemný, no je potrebné učiť sa počúvať ho. Boh hovorí ku nám mnohými spôsobmi. Hovorí nám cez učenie Cirkvi, cez modlitbu Cirkvi v chráme, cez bratov a sestry, cez chudobných.
Ticho - miesto, cez ktoré hovorí Boh
Ticho je opakom kriku, ale zároveň je niečím hlbším: miestom, cez ktoré hovorí Boh. Príležitosťou na započutie Božieho hlasu. Čo ťahá ma dnes večer do ticha, to tvoj Duch, Pane, ženie ma na púšť. Už neviem, kedy som ti potykal, otvára srdce, tak to skús, znie v jednej piesni. Sme tichom ťahaní, a teda ťahaní Bohom, lanami lásky, slovami proroka Ozeáša.
Inšpirujme sa ľuďmi, ktorí o tichu povedali pozoruhodné myšlienky. Kto nevie mlčať, je ako človek, ktorý by chcel v živote iba vydychovať, a nie aj vdychovať. Ako je dýchanie prirodzeným prejavom nášho života, tak je aj ticho prejavom zdravého životného štýlu. Guardini pri inej príležitosti povedal, že mlčanie je prejavom vnútorného stavu človeka.
TIP: Nájdite si chvíľu času a sústreďte sa na svoje dýchanie. A vnímajte, akým darom je náš nádych aj výdych a že jedno bez druhého nie je možné. O čo viac prijmeme v mlčaní, o to viac budeme môcť rozdávať v každodennom živote. Poznajú nás po ovocí a naše ovocie je také, aký je náš čas s Pánom. Ak chceme slúžiť, potrebujeme svoju službu podoprieť modlitbou, z ktorej má všetko vychádzať.
Ak má niekto oslabený alebo úplne nefunkčný niektorý zo zmyslov - napríklad zrak či sluch - je známe, že má viac vyvinuté a vycibrené tie ostatné. Môže sa zdať, že ak budeme vo svojom živote praktizovať ticho, staneme sa nudnými, fádnymi a prázdnymi, nezaujímavými. No je to presne naopak.
TIP: Čo si dnes započul v tichu? Nič? Kto chce počuť úprimný hlas svedomia, musí vôkol seba a v sebe vytvoriť ticho.
V už spomínanej piesni sa ďalej spieva: Deň je už na sklonku, a tak ti dar prinášam, hrsť hriechov špinavých. Dobre vieš, ako ten náklad neznášam, a teraz čakám, či ma ho nezbavíš. Stretnite sa s Bohom pri večernom spytovaní svedomia. V tichu, v kútiku svojej duše, tvárou v tvár svojmu Bohu.
Mlčanie Boha je iné než mlčanie človeka. Jeho mlčanie nie je protikladom hovorenia. U Boha hovoriť a mlčať je to isté. Hovorí, keď chce hovoriť. Mlčí, keď chce mlčať. Ten tajomný Boží hlas. Kto ho už započul, nevie sa ho „nabažiť“.
Ale usilujeme sa porozumieť aj Božiemu (zdanlivému) tichu? Pozrite sa na uplynulý deň (týždeň, mesiac, rok…) a usilujte sa v ňom spoznať stopy Božieho ticha, ticha, ktoré však nie je prázdne, ale je plné odpovedí.
Na otázku, či sa k nám Pán prihovára v hluku alebo v tichu, odpovedáme všetci, že v tichu. Prečo teda sa občas neodmlčíme? Prečo sa nesnažíme počuť šepot Božieho hlasu v sebe, len čo ho zachytíme? Túžime po tichu, a predsa sa ho neraz stránime.
Skutoční proroci majú skôr odvahu mlčať, než odvahu hovoriť. Azda môže byť neraz väčšou evanjelizáciou trpezlivé, pokorné a tiché znášanie kríža či iných príkorí, než hlasné slová o Ježišovi. V tichu človek vo svojom vnútri stretne seba takého, aký je pred Bohom.
Vnútorný život dnešného sveta je chorý. Keby som bol lekár a niekto by ma požiadal o radu, odpovedal by som: Vytváraj ticho a veď ľudí k tomu, aby mlčali! Ak ste tichí aj napriek kriku celej zeme, vám z nej bude pri súde do dedičstva nadelené. Len v pravom stíšení sa človek ozaj premení.
TIP: Vezmi liek - vytváraj ticho nielen v sebe, ale šír ho aj okolo seba. Mlčanie je rečou večnosti. Učíme sa rôzne jazyky sveta, ale do učenia toho nebeského sa nám azda veľmi nechce. Dnes si už počul nebeskú reč?
Ako jasne počuť Boží hlas
Ako Počuť Boží Hlas: Praktické Rady
Čo robiť, ak ho niekto nepočuje? Je dobré začať čítať Božie slovo. V ňom k nám hovorí Boh. My hovoríme v modlitbe k Bohu a Boh hovorí k nám prostredníctvom Božieho slova. Keď budeme v ňom zakorenení, potom uvidíme ďalšie veci. Nebojme sa tiež prosiť o to, aby nám Boh otvoril duchovné zmysly (oči aj uši).
Kde môže byť príčina, ak je niekto „hluchý“? Mnohí si povedia, že toľké roky sa modlia a ozaj nič nepočujú. Možno je nutné niečo zmeniť. Odstrániť škodlivé alebo nesprávne vplyvy a zvuky či šumy. Skontrolovať - aké hlasy počúvam? Alebo niekto sa v minulosti mohol namočiť do nejakých foriem okultizmu, a to mohlo spôsobiť „hluchotu“ na Boží hlas.
Dôkazom toho, že Boha môže počuť každý, je aj svedectvo len štrnásťročného Matúša Maníka. Tvrdí, že Boh k nemu hovorí rôznymi spôsobmi. Napríklad cez obrazy. Dá mi nejaký obraz v modlitbe a osobne mi ho vysvetľuje, čo mi chce tým obrazom povedať, aby som mu porozumel. Hovorí ku mne cez rôzne osobné zjavenia, ktoré mám cez deň, a dáva mi k nim výklad. Boh ku mne hovorí cez sny. Tiež ku mne hovorí cez rôzne myšlienky, ktoré mi počas dňa napadnú, a tiež cez Božie slovo. Napríklad mi v rámci dňa napadne nejaký verš z Biblie, ktorý poznám, a hneď viem, že mi chce Boh niečo povedať.
Lectio Divina - čítanie Písma s vierou
Tradícia poskytuje spôsob čítania Písma - známy ako lectio divina alebo inšpirované čítanie, pri ktorom Božie slovo môže meniť naše srdcia. V pravom zmysle slova má lectio divina za cieľ priviesť nás od Božieho slova v Písme k samotnému Bohu Slovu - Ježišovi, ktorý nám dáva účasť na svojej múdrosti a láske. Lectio divina zahŕňa štyri kroky: čítanie, meditáciu, modlitbu a kontempláciu.
- Čítanie je dôkladné štúdium Písma, na ktoré človek sústredí všetky svoje sily.
- Meditácia je usilovné nasadenie mysle, aby človek s pomocou vlastného rozumu hľadal poznanie skrytej pravdy.
- Modlitba je oddané obracanie sa srdca k Bohu, aby odohnal zlo a získal to, čo je dobré.
- Kontemplácia je, keď sa myseľ istým spôsobom pozdvihne k Bohu a drží sa nad sebou, aby zakúsila radosť večnej sladkosti…. Hľadaj v čítaní a nájdeš v rozjímaní; klop v myšlienkovej modlitbe a otvorí sa ti kontemplácia.
Čítanie a meditácia sa v prvom rade zameriavajú na samotné slová Písma a ich význam. Úryvok si pozorne prečítajte niekoľkokrát. Skúste si ju prečítať aj nahlas a venujte pozornosť tomu, ako by mali byť slová vyslovené. Možno si budete chcieť načrtnúť hlavné body úryvku alebo sa ho pokúsite vyjadriť vlastnými slovami. Kto sa s kým rozpráva? Prečo? Aké sú hlavné udalosti alebo fakty, ktoré sa oznamujú? Aký je kontext úryvku? V akej situácii vznikli tieto slová? Zdroje, ako sú komentáre, biblické slovníky alebo iné študijné príručky, môžu pomôcť odhaliť ďalšie rozmery bohatej tapisérie, ktorou je Božie slovo.
Pri meditácii sa posúvame ďalej než len k tomu, čo úryvok hovorí, a snažíme sa odhaliť, čo znamená. Presúvame sa z vtedajšej histórie do prítomnosti nášho života. V tejto fáze je dobré zamerať sa na jednu konkrétnu časť úryvku - slovo alebo vetu, ktorá nás zasiahla - a v tichosti a pokoji o nej uvažovať. Začnite otvárať svoju myseľ Duchu a nebeskému rozmeru týchto slov. Nechajte slovo prehovoriť k vašej vlastnej situácii, aby vás vyzvalo alebo potešilo, aby vás pohlo k pokániu alebo k chvále a uctievaniu.
Nádherným prísľubom štúdia Písma je, že naše štúdium nekončí len úsilím nášho ľudského intelektu. Pri modlitbe a kontemplácii sa pozornosť presúva od Božích slov k samotnému Ježišovi. V modlitbe odpovedáme na Božie slovo a prosíme Ducha, aby nám tieto slová napísal do srdca. Ako Božie deti máme slobodu modliť sa jednoducho a spontánne, či už to znamená spievať, klásť Bohu otázky alebo ho len uctievať pre jeho dobrotu a dokonalosť. Môžeme Pánovi vyznať svoje hriechy a prosiť ho, aby nám dal milosť žiť vo väčšej vernosti jeho slovu. Práve v modlitbe začíname úprimný rozhovor s Bohom, naším nebeským Otcom.
V kontemplácii utíšime svoje srdce v Ježišovej prítomnosti a dovolíme mu, aby sa nás dotkol, uzdravil nás a pohol nami. Keď sme prešli dverami Písma, sme teraz v komnate Pána, ktorý je naším Kráľom a priateľom. V kontemplácii hľadíme na jeho krásu a slávu a dostávame od neho milosť a silu žiť podľa slov, ktoré sme čítali a rozjímali.
Tak ako dvaja učeníci na ceste do Emauz, aj naše srdce môže horieť láskou k Bohu, keď nám Ježiš otvára Písmo (Lk 24, 13 - 32). V Písme Boh pre naše duše pripravil stôl s tým najvybranejším pokrmom. Ako môžeme odpovedať na jeho pozvanie prísť a jesť s ním? Veľmi prakticky je dôležité, aby sme si naplánovali konkrétny čas dňa, keď sa môžeme naplno venovať jeho slovu. Je pravdepodobnejšie, že si budeme chrániť stanovený čas na čítanie a modlitbu, než aby sme čakali na nejaký „voľný čas“, ktorý možno nikdy nepríde.
Ako môžeme pripraviť svoje srdce na počúvanie Pána? Skôr než začneme čítať, môžeme si na chvíľu pripomenúť pravdy našej viery: Boh nás stvoril z lásky; krstom v Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní sme dostali odpustenie a slobodu; všetci sme pozvaní, aby sme ho osobne poznali prostredníctvom prebývajúceho Ducha Svätého; Cirkev je jeho milovaná nevesta, zhromaždenie jeho ľudu; Ježiš sa vráti na konci čias, aby si svoju nevestu - Cirkev - povolal k sebe.
Ako sa máme rozhodnúť, aký úryvok budeme v daný deň čítať? Môžete si skúsiť prečítať konkrétnu knihu Biblie, napríklad Druhú Mojžišovu alebo 1. list Korinťanom. Namiesto toho sa môžete rozhodnúť sledovať určitú biblickú tému, napríklad lásku, spravodlivosť alebo Božie kráľovstvo. Ďalším spôsobom je sledovať liturgický kalendár Cirkvi a udržiavať kontakt s dennými čítaniami z omše.
Keď sme strávili čas s Božím slovom, je múdre zapísať si, čo sme sa naučili. Pomôže nám to nielen lepšie si zapamätať slovo, ale umožní nám to po čase sa pozrieť späť a vidieť, ako nás Boh učil krok za krokom. Boh sa s nami rád delí o svoje srdce. Stvoril nás, aby sme s ním boli takí dôverní, ako sú deti so svojimi rodičmi a ako je nevesta so svojím manželom. Každý deň nás žiada, aby sme s ním trávili čas a prijímali slovo života. Keď sa otvárame jeho slovu, dovoľujeme Bohu, aby nás osviežil tým, že nám do srdca napíše svoju pravdu.
Modlitba ako rozhovor
Modlitba by mala byť rozhovor, nie len monológ. Aj Boh nám chce niečo povedať, no vieme ho vôbec počúvať? Pozrime sa na možnosti, ako sa to dá. Ježiš je náš Dobrý pastier a máme ísť za jeho hlasom, lebo je to to najlepšie, čo na tejto zemi môžeme mať. Rozlíšiť jeho hlas uprostred uponáhľaného života, stresu či nesústredenej modlitby je ťažké. Niekto môže mať aj obdobie sucha, ako by bol Boh úplne ticho.
Osobná skúsenosť sestry Heleny Torkošovej, františkánky, začína osobnú modlitbu vstupovaním do Božej prítomnosti. Prečíta si pasáž z Božieho slova a pýta sa Pána, čo jej chce týmito slovami povedať a ako ich má uskutočniť v živote. Ale v prvom rade chce sedieť ako Mária pri jeho nohách a byť pri ňom a s ním, načúvať mu alebo len tak nasávať. Veľmi dobrým obrazom je pre ňu špongia, ktorá sa suchá ponorí do vody, nasáva vodu a už potom nie je ani suchá, ani ľahká, ale plná vody a môže následne utrieť aj obrovskú a zašpinenú tabuľu.
Chcem s Bohom prežiť kvalitnú hodinu - aj viac, keď sa dá - v jeho prítomnosti. Chcem upriamiť svoju myseľ, svoju pozornosť iba na neho a dať mu celé srdce. Keď sa toto podarí, že sa začnem ponárať v ňom, všetko sa mení. Ja som v ňom a on vo mne. To je jednota sŕdc. Boh vtedy vlieva zo svojho veľkého srdca do môjho malého srdca to, čo je v jeho srdci. Potom idem k svojim povinnostiam, stretávam množstvo príjemných i menej príjemných ľudí. Je dôležité niesť jeho prítomnosť do každodennosti či do školy k študentom, kde učím, a podobne. Toto premieňa v prvom rade mňa. A ak sa mením ja, mení sa aj moje okolie. Také zotrvávanie v jeho láske, hoci aj bez slov, je najhlbšou modlitbou. Ak sme uponáhľaní a máme plno aktivít, tie nám niekedy nedovolia sa takto zastaviť. Musím však priznať, že nie vždy sa mi to darí tak, ako by som chcela.“
Ježiš takto trávil celé noci v kontemplatívnej modlitbe s Otcom, keď počúval jeho hlas. Tento týždeň po modlitbe sa sestra Helena stretla s osobou, ktorá jej nie veľmi príjemným hlasom povedala pár negatívnych vecí. „Normálne mám tendenciu všetko vždy vysvetľovať. Zrazu som jej položila otázku: ‚Toto ti prekáža?‘ Odpoveď na druhej strane - vyšším tónom hlasu - znela: ‚Áno.‘ Zmohla som sa na jedno slovo: ‚Prepáč.‘ A vzdialila som sa. V tej chvíli som ďakovala tomu Bohu, ktorého prítomnosť som niesla do celého dňa, že som nič nevysvetľovala a žehnala som tej osobe. Keby som začala vysvetľovať, mohlo to skončiť hádkou. Na ďalší deň som túto osobu stretla opäť. Keď som s ním, Boh ma vedie, ak sa už práve ani nemodlím, a usmerňuje ma vnuknutiami. A to je neustále nenápadné kráčanie s ním. Boh chce s nami hovoriť, túži byť súčasťou aj tých najmenších detailov našich životov, nielen veľkých vecí. Poznávať Boha znamená zaujímať sa o to, čo si myslí, a pýtať sa na jeho názor.
Ale sú situácie, v ktorých sestru Helenu čaká niečo ťažké, nové, čoho sa bojí a čo by najradšej zmenila, alebo by chcela, aby veci išli inak. Vtedy to Bohu ide odovzdať - a hoci by chcela ako dieťa poprosiť o zmenu Otca, tu zrazu počuje veľmi nežný, jemný hlas: „Daj mi všetko. Ja prijmem všetko.“ Odkiaľ má človek istotu, že počuje Boží hlas? Ak to robí dlhšie, už nepochybuje, ľahko to rozlíši. Jeho hlas je tichý, nežný, jemný. Niekedy, ak má človek pochybnosť, najprv nereaguje. Ale Boh sa ozve viackrát. Preto očakávajme, že ho budeme počuť.
Podobnú skúsenosť s jemným hlasom Boha má aj Jana Mihaľová, vedúca modlitebnej služby spoločenstva Marana Tha v Prešove. „Boh ku mne hovorí tak, ako ho počúvam. V modlitbe, slove, cez ľudí, krásu stvorenia, náhodne usporiadané situácie, dokonalé načasovanie. Zvyčajne je to, čo Boh hovorí, sprevádzané pokojom, radosťou. Niekedy to tak nemusí byť. Pozýva nás do nových vecí, aj keď sa bojíme a máme pocit, že nás presahujú. Stáva sa, že niekedy nie sme schopní rozlíšiť svoj hlas od Božieho. Boží hlas je veľmi jemný. Ani prorok Eliáš nestretol Boha v silnom vetre, ani v búrke, ani v krupobití, ale v jemnom vánku. Nikdy na sto percent nevieme, že či to, čo počujeme, je Boží hlas, ale občas vieme, že to je on. Často sa to podľa Janiných slov prejaví neskôr: „Napríklad, keď sa naplní to, čo Boh povedal. Ak niekto vykročí vo viere, že to bol Boží hlas, ale naozaj nebol, tak sa to nenaplní, ale ak to bol Boží hlas, tak sa naplní. Aj v našom spoločenstve sme mali situáciu, za ktorú sme sa viacerí modlili, mysleli sme si, že nám Boh niečo konkrétne hovorí, a pomýlili sme sa. Ale Boh s tým nemá problém, má aj zmysel pre humor.
Boh k nám hovorí prostredníctvom nadprirodzeného zjavenia - a tým je Božie slovo. Biblia je pre nás odpoveďou na všetky otázky života. Kto chce počuť Boží hlas, musí čítať aj študovať Božie slovo. Z Písma by sme sa nemali len učiť, mali by sme ho počúvať. A to je rozdiel. Pokiaľ sa o Bohu z Biblie učíme, je to štúdium. Ale pokiaľ chceme Boha prostredníctvom Biblie počúvať, potrebujeme modlitbu spojenú s rozjímaním. Pomôcť môže napríklad čítanie nahlas. Pri nejakom verši či slove, ktoré nás zaujme, sa zastavme a skúsme si ho vychutnať. Pete Greig v knihe Ako sa modliť navrhuje skúmať slová a frázy, ktoré nás zaujali, zosobniť si ich a aplikovať na svoj život: „Popustite uzdu svojim myšlienkam. Nefixujte sa príliš na doslovný význam; toto je subjektívna činnosť. Skúste text spracovať intuitívnym spôsobom, akým by ste napríklad vnímali umelecké dielo. Alebo k nemu pristúpte ako k tajuplnej krížovke: slová na stránke Biblie považujte za heslá, ktoré ukrývajú význam a odkaz iba pre vás.
tags: #moze #k #nam #boh #prehovorit