Kniha "Muchy a Ježiš" je Biblia pre deti s pútavými ilustráciami, ktorá získa malých i väčších čitateľov. Táto kniha vznikla ako otvorený dialóg o Bohu a človeku a zaujme hneď na prvý pohľad.
Biblické príbehy pre deti
V tejto Biblii si môžete s deťmi prečítať okrem iných aj tieto príbehy:
- Keď sa začal svet (Genezis 1,1-2,25)
- Šepkajúci had (Genezis 3,1-24)
- Noemova plávajúca zoo (Genezis 6,5-9,17)
- Abrahám sa sťahuje z domova (Genezis 12,1-13,18)
- Dieťa, ktoré sa volalo "smiech" (Genezis 17,15-18,15;21,1-8)
- Ako Jákob oklamal svojho brata (Genezis 25,27-34; 27,1-45)
- Jozef, obľúbený syn (Genezis 37,1-36)
- Veľmi šťastná rodina (Genezis 42,1-46,30)
- Miriam a princezná (Exodus 2,1-10)
- Muchy, vredy a kobylky (Exodus 5,1-2; 6,28-12,36)
- Útek z Egypta (Exodus 14,5-30)
- Desať pravidiel pre život (Exodus 20,1-17)
- Múry Jericha (Jozua 5,13-6,20)
- Gideonova modlitba (Kniha sudcov 7,1-22)
- Chlapec, ktorý počúval Boha (1. Samuelova 3,1-21)
- Dávid bojuje s obrom (1.Samuelova 17,1-54)
- Pastierova pieseň (Žalm 23)
- Búrka na jazere (Marek 4,35-41; Lukáš 8,22-25)
- Ježiš uzdravuje malé dievčatko (Lukáš 8,40-56)
- Chlieb a rybky (Lukáš 9,10-17; Ján 6,1-14)
- Skutočný priateľ (Lukáš 10,25-37)
- Príbeh o stratenej ovečke (Lukáš 15,3-7)
- Príbeh o milujúcom otcovi (Lukáš 15,11-24)
- Vojaci v záhrade (Matúš 26,36-56)
- Ježiš zomiera na kríži (Ján 19,17-42)
- Mária plače za Ježišom (Ján 20,1-18)
- Ježiš je nažive! (Ján 20,24-28)
- Raňajky pri jazere (Ján 21,1-17)
- Ježiš posiela pomocníka (Skutky apoštolov 2,1-12)
- Peter rozpráva o Ježišovi (Skutky apoštolov 2,1-12)
- Muž v bráne (Skutky apoštolov 3,1-10)
- Štefanova smrť (Skutky apoštolov 7,54-8,1)
- Oslepujúce svetlo (Skutky apoštolov 9,1-9)
- Saul v koši (Skutky apoštolov 9,10-25)
- Peter a anjel (Skutky apoštolov 12,6-19)
- Neznámy Boh (Skutky apoštolov 17,16-34)
- Stroskotanie Pavla (Skutky apoštolov 27,13-44)
- Skutočná láska (1. Korinťanom 13)
Kniha Kazateľ nás vťahuje do príbehu dlho po jej začiatku, ale zároveň dlho pred jej koncom. Ak by sme sa na ňu pozerali samostatne, mohla by nám pripadať divne. Je to akoby človek, ktorý utiekol z domu pred vojnou, sa po rokoch neskôr vracia do zničeného domova a s plačom sa nám prihovára. Kniha Kazateľ svieti ako maják vo vodách Starej zmluvy plnej zlomených patriarchov a hriešnych kráľov. Tiež prebleskuje do budúcnosti., do sveta prvého storočia, v ktorom sú zločinci ukrižovaní v uliciach miest, aby to všetci videli.
Mnohí sa snažia pretvoriť túto knihu a naše kázne z nej tak, aby zneli viac ako Izaiáš, alebo Pavol. Chcú ju prispôsobiť trochu viac jazyku systematickej teológie, trochu ju učesať, aby vyzerala viac ako sa patrí na biblické knihy. Ale kniha Kazateľ nám to nedovoľuje.
Mnohokrát nám kniha Kazateľ pripomína: „Nie je nič lepšie pod slnkom“ ako zažiť Bohom zamýšľanú radosť z práce, jedla, vzťahov a spánku. Ak používame Božie dary ako malých bohov, je to akoby sme sa snažili hrať futbal s melónom. Melón nie je na to stvorený, nevydrží naše kopance a rozpadne sa.
V Prísloviach sa dozvedáme: rob dobré a bude ti dobre, rob zlé a budeš sa mať zle. Potom prídeme ku knihe Kazateľ (alebo k Jóbovi) a dozvieme sa, že zlo sa deje aj tým, ktorí robia dobré a dobro sa deje tým, ktorí robia zlé.
Bežný človek, ktorý chodí do cirkvi, môže mať spočiatku problém s tým, ako cudzo kniha Kazateľ znie v porovnaní s Jeremiášom, alebo Pavlom. Ale premýšľajúci nekresťania sú často zaskočení a priťahovaní spôsobom, ako táto kniha hovorí o živote a Bohu. Kazateľ, ktorý má dostatok úprimnosti povedať „Život nemá zmysel“, alebo „Nenávidím život“, dopomáha poslucháčovi k pocitu, že mu niekto z tých, ktorí hovoria v mene Boha, rozumie a počuje ho. Kazateľ hovorí skôr o tom, aké veci sú než o tom, aké by mali byť. Ponúkaná nádej má pevný základ. Boh, ktorý hovorí, neznie ako starý muž, ktorý potrebuje pomoc s tabletom.
Ježiš hovorí o sebe: „Tu je ktosi väčší ako Šalamún!“ (Mt 12:42). Pavol to, čo Ježiš učil, učí nás. Hovorí: „Ježiš je múdrosťou Božou“ (1Kor 1:18-31). Všetky poklady múdrosti a poznania sú skryté v Kristovi (Kol 2:3). Vnímať Ježiša ako našu múdrosť nás nevedie k tomu, aby sme ho hľadali zakódovaného v každej časti knihy Kazateľ. To nebolo zámerom múdreho pisateľa tejto knihy. Našou úlohou nie je vytvárať si nejaké náznaky Ježiša tam, kde sa žiadne neskrývajú. Potrebujeme rozoznať Ježiša ako toho, ktorý je väčší ako Šalamún. A preto nie je možné čítať, vykladať, či kázať z knihy Kazateľ ako keby múdrosť, o ktorej sa tu jedná, mala mať zdroj a opodstatnenie v niečom inom ako v Ježišovi.
Ako teda zvestovať Ježiša z knihy Kazateľ?
- Môžeš povedať: „Ako tak prechádzame cez 10. kapitolu knihy Kazateľ, niektorí môžeme byť zmätení prísloviami. Pomôže nám, keď si spomenieme, že Ježiš nám často takto ukazoval na Boha.
- Kniha Kazateľ nás učí o peniazoch, sexe, moci, ambíciách, atď.
- Prepojenie na osobu Krista môže znieť aj takto: „Kniha Kazateľ 10:10 nám hovorí, že ťažká práca vyžaduje strategický odpočinok. Hovoriť o Kristovom diele vyzerá nejako takto: „Tento text ukazuje, ako nás hlúposť ničí. Je to predzvesť toho, prečo Boh, ktorý dal túto knihu Izraelu, nakoniec posiela svojho Syna. On je naplnením všetkej múdrosti. Prišiel, aby zaplatil za našu hlúposť a zachránil nás z nej.“ Alebo môžete to urobiť takto: „Kniha Kazateľ nám ukazuje, že dokonca ani múdrosť nás nedokáže zachrániť, či zmeniť životnú situáciu pod slnkom. Nezanedbávajme túto zvláštnu knihu. Je plná múdrosti, ktorú cirkev, aj svet okolo nás zúfalo potrebujú počuť.
Staroveký egyptský rukopis uložený v holandskom Národnom múzeu starožitností môže potvrdzovať biblických desať rán Egypta, ako sú opísané v Knihe Exodus. Dokument známy ako Ipuwerov papyrus má podobu poetickej lamentácie pripisovanej pisárovi menom Ipuwer. Opisuje rozsiahle katastrofy a spoločenské otrasy v starovekom Egypte, vrátane hladomoru, masového umierania a prírodných pohrôm.
Podľa Knihy Exodus Boh zoslal sériu ničivých rán, vrátane premeny Nílu na krv, roje kobyliek a tri dni tmy, aby presvedčil faraóna, aby prepustil Izraelitov z otroctva. Ipuwerov papyrus opisuje mnoho podobných udalostí, napríklad verš: „Krv je všade… Hľa, rieka je krv,“ čo odráža premenenie Nílu na krv podľa Biblie.
Kniha Exodus uvádza: „Mojžiš a Áron urobili, ako Hospodin prikázal. Pred očami faraóna a jeho služobníkov zdvihol palicu a udrel do vody v Níle, a všetky vody v Níle sa zmenili na krv.“ Papyrus takisto opisuje devastáciu prírodného prostredia: „Hľa, stromy sú spílené, konáre olúpané. Hľa, obilie chýba na všetky strany.“
Ipuwerov papyrus, ktorý sa dnes nachádza v Národnom múzeu starožitností v Holandsku, bol objavený na začiatku 19. storočia a teraz sa znovu objavil na sociálnych sieťach, kde používatelia vyjadrujú údiv, že o rukopise nikdy nepočuli, a domnievajú sa, že potvrdzuje pravdivosť Biblie.
Biblia opisuje, že Boh zoslal 10 rán na Egypt, aby presvedčil faraóna, aby prepustil Izraelitov. Prvá rana premenila Níl na krv, zabila ryby a otrávila vodu. Nasledovali žaby, vši a muchy, choroba dobytka a bolestivé vredy. Nakoniec krupobitie, roj kobyliek, tri dni tmy a smrť všetkých prvorodených synov, čo napokon donútilo faraóna prepustiť Izraelitov.
Papyrus ponúka prekvapivo podobný opis katastrof v Egypte. Odhady ho datujú medzi rokmi 1550 až 1290 pred naším letopočtom, pričom niektorí učenci ho spájajú s biblickým dátumom Exodu okolo roku 1440 pred naším letopočtom. „Neexistuje presvedčivý dôkaz na určenie presného dátumu jeho vzniku, ale podľa štýlu písania sa zdá, že ho napísal očitý svedok. Mnoho učencov ho kladie okolo biblického dátumu 1440 pred naším letopočtom,“ uviedol biblický historik Michael Lane.
Rukopis živo zachytáva kolaps spoločnosti, s veršami ako: „V celej krajine je stonanie, miešajúce sa s nárekom,“ čo odráža žiaľ opísaný v Exodus 12:30: „Nebol dom, kde by nebol jeden mŕtvy.“ Iný úryvok uvádza: „Vtáci nenachádzajú ovocie ani byliny,“ čo pripomína biblickú ranu kobyliek: „Zakryli celú zem, až bola čierna… nič zelené nezostalo na stromoch ani rastlinách po celej zemi Egypta.“ (Exodus 10:15).
Zaznamenal Egypt skutočne 10 rán?
Iz 7,1 - Prorocké reči (hl. 7 - 12) pochádzajú z doby spohanšteného kráľa Achaza. Vynikajú v nich proroctvá o Mesiášovi, ktorý sa tu volá Emanuel, preto možno túto časť nazvať knihou o Emanuelovi. Nikde inde vo Svätom písme sa Mesiáš nevolá Emanuel. - V hl. 7. hovorí o sebe Izaiáš v osobe tretej. Iz 7,1 - O tejto vojne pozri úvod a porov. 2 Kr 15,37. Achaz hľadal pomoc u asýrskeho kráľa Tiglatpilésara III. (2 Kr 16,7 n.). Iz 7,2 - Dom Dávidov je dom Dávidovho potomka Achaza, ktorému oznámili, že sa aramejské vojsko spojilo proti nemu s vojskom izraelským a táborí už na území Severnej ríše, zvanej aj Efraimskou ríšou. Iz 7,3 - Dnes už nevieme, na ktorej strane Jeruzalema bol tento Horný rybník. Horným ho volali preto, lebo v Jeruzaleme bol aj Dolný rybník (pozri 22,9). - I meno Izaiáša ("Pán spasí"), i meno Šeárjášúba ("zvyšky sa obrátia") sú mená symbolické. Iz 7,4 - Nepriateľskí králi sú blízko zániku, sú ako dohárajúce hlavne, ktoré síce nepríjemne dymia, ale škodiť už nemôžu. Iz 7,6 - Syn Tábelov je nám ináč neznámy. Iz 7,8 - Rozumej: Ani Aramejsko, ani Efraimsko nerozšíri svoje územie, ich králi ostanú len v doterajších svojich sídlach: v Damasku a Samárii. Tu spomínaných 65 rokov uplynulo r. 670 pr. Kr., keď asýrsky kráľ Asarhadon (Asarhaddon) osadil na územie bývalej Izraelskej ríše cudzie národy, s ktorými sa zvyšky Izraelitov zmiešali, a tak Efraim prestal byť svojráznym národom. Iz 7,10 - Spohanštenému, ale jednako len právoplatnému kráľovi vyvoleného národa, Achazovi, núka Boh zázrak. Ale Achaz nechce opustiť modly a nechce sa vzdať asýrskeho spojenectva, preto s výhovorkou odmieta zázrak. Iz 7,14 - Aj napriek tomu, že Achaz odmietol, Boh dá znamenie, lenže pre kráľa to už nebude znamením záchrany, tú Boh sľúbil len podmienečne: "Ak neuveríte, veru neobstojíte" (verš 9). Achaz nechcel veriť, preto za trest spustošia jeho krajinu práve tí Asýri, ktorých si volá na pomoc. To spustošenie bude súčasne aj znamením, lebo Boh mu ho oznamuje vopred. Splní sa to ešte za života Achazovho a kráľ bude mať takto dôkaz moci a Božej vševedúcnosti. Bude to však hneď aj zárukou, že sa splní aj proroctvo dané do ďalekej budúcnosti o počatí a narodení Mesiáša: "Hľa, panna počne a porodí syna!" Pôvodina má doslovne: "Hľa, panna tehotná a rodí syna!" Izaiáš prorockým zrakom vidí pannu, ktorá, hoci počala, ba aj porodila, ostáva pannou. A keďže svojho syna doniesla na svet bez ľudského otca, dáva mu meno Emanuel, po slovensky "Boh s nami". Vlastné mená spojené s Božím menom bývali u Izraelitov veľmi časté, ba užívali aj meno Ježiš. Jedine meno Emanuel sa okrem hl. 7 a 8 knihy Izaiášovej nikde inde vo Svätom písme nevyskytuje; okrem Mesiáša nik sa nevolá Emanuel. Emanuel bude teda zvláštnou, nad všetkých vynikajúcou osobnosťou. Nesporne o tomto dieťati, o Emanuelovi, je reč aj v 8,8-10 a v hl. 9 a 11. Na týchto miestach sa však tomuto dieťaťu pripisujú také vlastnosti a píšu sa o ňom také veci, ktoré sa na nikoho iného nemôžu vzťahovať, len na Mesiáša. Emanuel je teda Mesiáš a v dôsledku toho panna, o ktorej je tu reč, môže byť len matkou Mesiášovou. I najstaršie preklady Biblie dosvedčujú, že Izaiáš tu hovorí o panne a kresťanstvo, počnúc už Evanjeliom sv. Matúša (1,23), plným právom vidí v tejto panne panenskú matku Emanuela-Mesiáša, Preblahoslavenú Pannu Máriu. Jej panenské počatie a jej panenský pôrod má byť tým veľkým zázrakom, ktorým Boh dokáže, že vie svojich oslobodiť aj bez pomoci iných. Veď sám Osloboditeľ sveta sa počal bez prispenia muža, z Ducha Svätého, panensky. Iz 7,15 - Mlieko (Vulg číta: maslo) a med býva vo Svätom písme znakom úrodnosti zeme. Tu naopak z verša 22 vidieť, že mlieko a med budú ľudia požívať pre nedostatok iných pokrmov, sú teda znakom chudoby. Iz 7,16 - Ešte pred príchodom Mesiáša zahynie Aramejsko a Efraimsko, potom bude spustošené aj Júdsko. Prorok však nehovorí, že Mesiáš príde hneď po tomto spustošení. Iz 7,18 - Egypt sa volá muchou, lebo na okolí Nílu v Egypte je množstvo múch. Asýrsko je včela, preto aj nebezpečnejší nepriateľ.