Muránska Zdychava: História Kostola a Obce v Stolických Vrchoch

Obec Muránska Zdychava leží v prekrásnom prostredí, pod hlavným hrebeňom Stolických vrchov, v doline potoka Zdychava. Je tu stále zachované pôvodné rozptýlené osídlenie. Na lazoch vysoko nad obcou sa akoby zastavil čas a obyvatelia tu žijú podobne, ako v minulých storočiach. Zachovalo sa tu tiež niekoľko pôvodných dreveníc.

Prvýkrát sa spomína v roku 1551 pod názvom Zdykawa. Obec bola osídlená valašskou kolonizáciou a bola podriadená muránskemu panstvu.

Za obcou obyvatelia vybudovali oddychovú zónu, ktorú využívajú miestny obyvatelia, ako aj turisti.

Ďalej v obci máme Ľudový domček v ktorom sa nachádzajú starožitné predmety: zozbierané od občanov napr. staré náradie, ktoré sa používalo, staré hrnce, drevený lis na zemiaky, nachádza sa tam aj drevená lavica a kasňa, postieľka, obrazy, taniere a stará pec s koškom atď. Do Ľudového domčeku je možnosť ísť sa pozrieť v pracovných dňoch od 07:00-15:00 hod.

Vznik a vývoj obce do roku 1918

Vznik a vývoj Muránskej Zdychavy je tesne spätý s dejinami muránskeho panstva ako jeho súčasti. Historik B. Ila dokázal, že Lehota s piatimi usadlosťami ležala na mieste neskôr vzniknutej osady, z ktorej sa vyvinula Muránska Zdychava. Vznik osady Lehota, podobne ako vznik iných osád s týmto názvom, je výsledkom osídľovacích tendencií feudálnych majiteľov muránskeho hradného panstva. Kolonizačné snahy týchto majiteľov sa výrazne prejavili už v 14. storočí, keď sa muránske panstvo po vzniku osady Vernár dostalo do tesnejšieho komunikačného spojenia so Spišom.

Majitelia muránskeho panstva, synovia palatína Leustacha, Dežo, Leustach, Roland a Štefan, uzavreli roku 1321 dohodu so synmi hranovnického a kubašského šoltýsa zo Stojan, Hilbrandom ml. a Eliášom. Na základe tejto dohody sa spomenutí spišskí šoltýsi stali kastelánmi Muránskeho hradu, dostali do vlastníctva malý majetok a v každej osade, v ktorej bolo vyše 40 usadlostí, mali mať dve slobodné kúrie (dvory), ďalej im mali patriť všetky mlyny a pivovary, ako aj zemepánska tretina urbury z baní, ktoré sa tu otvorili. Usadlíci dostali šesťnásťročnú lehotu v platení daní.

Tretina z tejto dane patrila šoltýsom, cirkev si vyberala desiatok. Po tejto lehote mala každá poddanská usadlosť platiť povinnú daň vo výške jedného ferta, čiže štvrtiny hrivny (52 - 61 g. striebra).

Muránske panstvo získali roku 1433, po smrti Juraja z Jelšavy, spolu s fiľakovským panstvom Peréniovci za pôžičku 3300 zlatých. Ako vtedajšie ďalšie stredisko muránskeho panstva sa spomína hrad Jelšava.

B. Ila, ktorý sa s názvom osady Sarlo stretol už v donačnej listine z roku 1435, stotožňuje a v súlade s ním aj P. Ratkoš, osadu Sarlo s jednou z Lehôt, uvádzaných v daňovom registri z roku 1427. Táto stredoveká osada zanikla a na jej mieste sa v období valaskej kolonizácie vytvorila nová obec, založená na valašskom práve. Roku 1454 sa označovala názvom Oláhfalu, čiže Valaská obec.

Rozhodujúcim činiteľom pre ďalší rozvoj Muránskej Zdychavy bolo pastierske osídľovanie muránskeho panstva, založené na valašskom práve, ktoré vzniklo aplikáciou roľníckeho práva na pomery polousadlého obyvateľstva, zaoberajúceho sa chovom dobytka, najmä oviec, kôz a bravov.

Podstata valaského práva spočíva v tom, že uhorská šľachta roku 1465 tých usadlíkov, na ktorých sa vzťahovalo valaské právo, oslobodila od platenia dane. Ak bolo obyvateľstvo v náboženskom rozpore s učením katolíckej cirkvi, neplatilo ani cirkevný desiatok. Takými boli valasi pravoslávneho náboženstva.

Kedy začali na muránske panstvo, a teda aj do Muránskej Zdychavy, prichádzať prví valaskí usadlíci, nie je presne známe. Prvé písomné správy o valachoch v Gemeri sú v listine kráľa Žigmunda z roku 1426. Prví valaskí pastieri prichádzali na muránske panstvo pred rokom 1454, pretože názov Oláhfalu, ktorý sa prvý raz uvádza v tomto roku, poukazuje na taký silný zásah valaských pastierov do osady Sarlo, že úplne zmenil jej pôvodný charakter.

Otázkou je, aké boli príčiny valaskej kolonizácie v Muránskej Zdychave a odkiaľ sem prichádzalo valaské obyvateľstvo. Rozhodujúcou príčinou valaského osídľovania muránskeho panstva bola snaha jeho feudálnych pánov ďalej zveľaďovať svoje bohatstvo využívaním holých, ale aj lesnatých plôch na chov dobytka, najmä oviec a kôz. Ďalšou príčinou bolo zvyšovanie počtu obyvateľstva na panstve. Valaské obyvateľstvo sa stávalo jedným zo zdrojov doplňovania hradnej vojenskej posádky vo vojnových časoch, či už v bojoch habsburských žoldnierov s hajdúchmi J. Zápoľského, Mateja Bašu s cisárskym generálom Mikulášom zo Salmu, alebo v dlhotrvajúcich bojoch s Turkami.

Možno predpokladať, že okolnosťou, ktorá viedla valaských pastierov k tomu, aby sa usadili v Muránskej Zdychave, bol krutý útlak na pôvodnom panstve, ďalej valaské slobody, ktoré umožňovali valaským pastierom slobodnejší život v porovnaní s krutý vykorisťovaním poddanských roľníkov. Príčinou bol aj turecký útlak, pred ktorým mnohí poddaní utekali na menej exponované miesta, akým bola aj Muránska Zdychava, poskytujúca nielen výhodné podmienky pre pastiersky spôsob chovu dobytka, najmä oviec, ale aj bezpečnosť pred Turkami.

Problémom je i skúmanie etnicity pôvodného obyvateľstva Muránskej Zdychavy a ich pôvodu, odkiaľ, z ktorých panstiev prichádzali. Prúdy pastierskeho a k pastierom sa pridávajúceho obyvateľstva prenikali do Gemerskej župy sporadicky, v málopočetných a neorganizovaných skupinách.

V daňových registroch muránskeho panstva z roku 1551 sa valasi uvádzajú v kolónke „Proventus a Ruthenos ad arcem Muran pertinentibus“. Medzi deviatimi obcami, ktoré platili valaskú daň, je i Muránska Zdychava. O rok neskôr sa uvádza pod titulom „Ratio ovium, pecunilis emptarum a Ruthenis; Ratio caseorum a Walachis proventium; Ratio cingulorum a Ruthenos proventium“. Z titulov je zrejmé, že Rusíni a valasi znamenali vtedy jedno a to isté, pretože valaské rodiny sú uvedené raz tak, druhý raz onak. To znamená, že v 16. storočí boli v Muránskej Zdychave len valasi a platili valaskú daň.

Výšku dane poznáme z protokolu, ktorú pod prísnou prísahou spísal hradný úradník Imre roku 1564 pre potreby cisárstva. Valaská daň predstavovala: od 100 starých oviec 2 ovce, od 100 jahniat 2 jahňatá, ďalej 1 kus filcu (vlnená prikrývka na koňa), 1 gurtňu (popruhy) a 2 kusy syra. Keď pastier nemal nijaké stádo, od celého dvora musel ročne odovzdať 3 kunie kožky, z poldvora 2 kunie kožky.

Riešenie problému etnicity obyvateľstva v Muránskej Zdychave sťažuje výmena obyvateľstva, ktorá sa udiala niekoľkokrát. Masová výmena sa uskutočnila počas tureckých nájazdov. Po prvom veľkom nájazde tureckých vojsk do Muránskej doliny roku 1556 obec ostala pustá až do roku 1570.

Pri určovaní etnicity možno použiť niekoľko kritérií, a to najmä analýzu osobných mien, zvláštnosti pastierskeho spôsobu života, mien obyvateľov Muránskej Zdychavy s menami v niektorých horehronských obciach. Možno vysloviť predpoklad, že odkiaľ prichádzali kolonizačné pastierske prúdy do Pohorelej, Polomky, Závadky, Šumiaca, Heľpy, Telgartu a Vernára, odtiaľ najpravdepodobnejšie prichádzala časť valaských prúdov i do Muránskej Zdychavy.

Čiastočná zhoda sa vyskytovala v menách Alexa, Rusnák, Poliak, ktoré sa objavili na muránskom panstve po roku 1584, teda po ďalšom veľkom nájazde Turkov do severného Gemera, po ktorom znova nastala veľká výmena obyvateľstva. Rozdiel je v tom, že kým meno Rusnák, ktoré sa v rokoch 1584-1618 vyskytovalo v Šumiaci 15 ráz, v Telgarte 9 ráz, meno Poliak v Pohorelej 7 ráz, v Muránskej Zdychave sa v spomenutom období tieto mená vyskytovali len ojedinele, vo väčšom počte až po roku 1685.

Vyskytujú sa však typické poľské mená ako Siman, Sekierski, neskôr Sekerák. Častejší je výskyt mien charakteristických pre ukrajinské etnikum, ako Ivan, Nikolaj, Ignat, Ihnat, Štec, Štec-Babic, Štec-Rusnák, a i. Prítomnosť pravoslávnych valachov (rusnákov) i Rusínov (Ukrajincov) zo Spiša, Šariša a Zemplína v Muránskej Zdychave, ako aj na muránskom panstve vôbec, je dokázateľná.

Výmena obyvateľstva sa diala aj potom, keď už nemožno hovoriť o valaskej kolonizácii, teda v 17. a v nasledujúcich storočí. Počet mien poukazujúcich na rusínsku a poľsko-goralskú etnickú zložku sa mierne zvyšuje. Dokazuje to častejší výskyt mien Rusnák, Poliak, Siman, Sekerák, Oravec, ktoré sú tu známe a silnejšie zastúpené aj dnes.

Skladbu obyvateľstva dozaista ovplyvnil mor v rokoch 1709 - 1710, ktorému padlo za obeť 136 osôb, z toho 20 samostatných valaských gazdov a okolo 100 detí nad 12 rokov.

Osobné mená miestneho i gemerského pôvodu, ktoré sa objavujú len v určitých obdobiach a nie sú stále, dokazujú, že osoby s týmito menami sa usadili v Muránskej Zdychave len na krátky čas ako na menej exponovanom a preto bezpečnejšom mieste pred Turkami, alebo prišli sem z panstva, na ktorom panoval silnejší feudálny útlak.

Pri riešení problému národnostného pôvodu obyvateľov Muránskej Zdychavy môže len málo povedať ďalšie kritérium, a to zvláštnosti pastiersko-valaského spôsobu života. Valasko-pastierska práca podmieňovala charakter obydlia valachov, ich odev, stravu, povahové črty, spôsob spoločenských stykov, ktoré v rozvíjajúcej sa materiálnej základni Gemera, kde najprogresívnejším výrobno-spoločenským odvetvím bolo baníctvo a železiarstvo a valasko-pastiersky spôsob života sa stával postupne niečím výnimočným, pôsobili čoraz viac dojmom archaickosti, a tým aj určitej cudzoty.

Každý obyvateľ Muránskej Zdychavy, či už pôvodom Slovák z Gemera, alebo Ukrajinec resp. Poliak, teda bez ohľadu na národnostný pôvod, pôsobil dojmom cudzoty len preto, že pracoval a žil inakšie než obyvatelia susedných dedín, hovoril iným nárečím a inakšie sa obliekal. To isté možno tvrdiť i o náboženstve.

Je však známe, že v období reformácie v zmysle hesla Cuius regio, eius religio obyvatelia síce prešli násilím na protestantskú vieru, ale povinnosti voči ev. a. v. cirkvi si neplnili, o čom svedčí záznam vo vizitačnej zápisnici muránskeho kontubernia z roku 1596. V zázname sa uvádza nielen to, že si neplnia náboženské povinnosti, ale stávajú sa ev. a. v. cirkvi na odpor. Dnes sú obyvatelia Muránskej Zdychavy väčšinou rímsko-katolíckeho vierovyznania.

V tejto súvislosti nás môže zaujímať, kedy v Muránskej Zdychave začal zanikať valasko-pastiersky spôsob života. Táto problematika je závažná, pretože zároveň pomáha odpovedať na ďalšiu otázku, kedy vzniká terajší systém hospodárenia, ktorý je pre obec taký typický.

Možno predpokladať, a dokazujú to aj historické pramene, že valasko-pastierske obyvateľstvo sa najprv nasťahovalo do osady, ktorá tvorila sústredené jadro, a potom sa usadilo s dobytkom v určitej oblasti chotára. Pre nedostatok pôdy okolo jadra si pôdu získavalo v tej časti chotára, v ktorej chovalo dobytok. Tak vznikli pôvodné sídla a hospodárstva, pričom jedno z nich nadobudlo funkciu filiálneho hospodárstva.

Valaské obyvateľstvo sa v Muránskej Dlhej Lúke usadzovalo tak, ako prichádzalo, a to po skupinách, a postupne obsadzovalo určité časti chotára, kde popri pasení oviec pestovalo obilie na pôde, ktorú získalo klčovaním lesa. Takto pripravená pôda na poľnohospodárske obrábanie sa v nárečí volala kopan.

Proces zániku valaského spôsobu života a práce v Muránskej Zdychave má tie isté príčiny, pre ktoré zanikol na muránskom panstve vôbec. Turecké prepady spôsobili, že medzi valachmi sa nachádzalo vždy viac roľníckych rodín, ktoré neplatili daň z obilia preto, lebo podliehali valaskému právu. To neušlo pozornosti ani cirkvi ani panstvu, ktoré v 17. storočí útočilo proti valaskému právu. Valasi odrazili útok cirkvi tým, že roku 1605 získali od cirkevnej vrchnosti listinu, ktorou boli natrvalo oslobodení od platenia cirkevného desiatku.

Rímskokatolícky kostol v Muránskej Zdychave

Dominantou obce je novopostavený rímskokatolícky kostol. Vedľa neho stojí murovaná zvonica. Kostol zasvätený Povýšeniu svätého kríža bol v roku 1995 vysvätený rožňavským biskupom mons. Eduardom Kojnokom.

Kaplnky Krížovej cesty stoja popri stúpajúcom chodníku ku kostolu. Kalvária bola posvätená pri príležitosti odpustovej slávnosti Povýšenia Svätého kríža v septembri 2009 rožňavským diecéznym biskupom Mons. Vladimírom Filom. Po zdolaní štrnástich zastavení sa pútnik dostane na plošinu pred kostolom so stĺporadím.

Pohľad na Muránsku Zdychavu s dominantnými stavbami kostola a zvonice. V údolí, v ktorom sa snáď zastavil čas...

Strmá cesta ku kostolu z nižnej Zdychavy vyžaduje často veľkú obetu. Moderný kostol nezapadá do malebného prostredia okolitej prírody a pamiatok.

V areáli kostola je aj pekná zvonica.

Mapa Muránskej planiny

tags: #muranska #zdychava #kostol