Vplyv Cirkvi na Vzdelávanie na Slovensku

Školstvo na Slovensku prešlo v priebehu storočí výraznými zmenami. Od revolučných myšlienok Jána Amosa Komenského, ktorý presadzoval učenie hrou, cez reformy Márie Terézie až po školy ovplyvnené politickými režimami.

Ján Amos Komenský, významný pedagóg a filozof.

Historický Prehľad

Ak pôjdeme ešte ďalej do minulosti, na území Slovenska už v ranom období existovali školy. Prvá zmienka, ktorú poznáme, pochádza z desiateho storočia a hovorí o kláštornej škole, založenú benediktínmi pod Zoborom. Budovali sa kláštorné, farské a kapitulské školy. Hlavným obsahom vyučovania bolo osvojenie si latinčiny a základov kresťanského učenia. Cieľom týchto latinských škôl bolo pripravovať najmä chlapcov na cirkevné, ale aj určité štátne pozície. Pokiaľ ide o dievčatá, vzdelanie im v tomto období nebolo dostupné.

Humanizmus priniesol individuálne vyučovanie a rozvoj domáceho školstva. V roku 1465 vznikla v Bratislave prvá univerzita - Academia Istropolitana. Mala štyri fakulty: artistickú, lekársku, právnickú a teologickú. V 16. storočí na Slovensku existovala sieť latinských stredných škôl, ktoré zakladala šľachta, napríklad v Bytči, Hlohovci, Ružomberku, Levoči či Kežmarku. Okrem latinských stredných škôl vznikali aj gymnáziá a elementárne ľudové školy. Na týchto školách sa vyučovalo trivium - čítanie, písanie a počítanie. Zaujímavosťou je, že sa používal materinský jazyk.

Academia Istropolitana, prvá univerzita na Slovensku.

V roku 1635 vznikla Univerzita v Trnave a v roku 1657 Univerzita v Košiciach. Trnavská univerzita mala spočiatku dve fakulty - filozofickú a teologickú, neskôr pribudla aj právnická fakulta. Pri univerzite fungovala aj tlačiareň, v ktorej vychádzali učebnice pre študentov, spisy profesorov, ale aj svetská literatúra.

Za štúdium sa však platilo, takže chlapci z chudobných rodín si ho nemohli dovoliť. Ak však dostali odporúčanie od svojho učiteľa, že sú šikovní, mohli získať podporu. Dá sa to prirovnať k dnešným nadáciám, pričom vtedy takúto podporu poskytovala najmä cirkev. Vzdelanie sa tak sprístupňovalo chlapcom, ktorí sa následne uplatnili najmä v teologických odboroch.

Vplyv Jána Amosa Komenského

Komenský urobil zo študentov partnerov. Jeho vplyv na náš výchovný systém bol obrovský a myslím si, že dodnes môže byť inšpiráciou. Jeho základná myšlienka bola, že každé dieťa by malo po šiestom roku života navštevovať materskú školu, potom približne šesť rokov základnú školu, kde by sa učilo v materinskom jazyku, a následne latinskú školu.

Ako prvý v dejinách zaviedol formu vyučovacej hodiny v podobe, akú poznáme dnes. Vyučovanie v trvaní približne 45 minút, po ňom nasleduje prestávka a ďalšia hodina. Odmietal tradičný názor, že vzdelávanie má byť založené na mechanickom drile a učení sa textov naspamäť.

Za veľmi zaujímavý jeho názor považujem práve ten, že škola by sa nemala zameriavať len na rozvoj mysle, ale na rozvoj celého človeka. Učiteľ by mal zostúpiť k žiakovi, pomáhať mu pochopiť učivo a učiť len toľko, koľko je žiak schopný absorbovať v rámci jednej hodiny.

Komenský považoval pedagogiku za posvätnú činnosť, pretože zahŕňala vzdelávanie ducha. Zásadne odmietal vyučovanie prostredníctvom fyzických trestov, hnevu, mrzutosti či trpkých slov zo strany učiteľa voči žiakovi. Povedal krásnu myšlienku, že škola by mala byť miestom príjemným, lákajúcim svojím vnútrom aj vonkajším vzhľadom.

Reformy Márie Terézie

Reforma školstva, ktorú zaviedla, bola významná a jej snahou bolo zjednotiť a poštátniť školstvo. Najskôr reformovala rakúske školstvo a neskôr, ako uhorská kráľovná, sa pokúsila o reformu aj v Uhorsku. Jej pokusným králikom bola Trnavská univerzita, kde sa jej to čiastočne podarilo.

Povinná školská dochádzka bola na Slovensku zavedená v roku 1777 v súvislosti s reformami Márie Terézie. Jej osobitná študijná osnova sa nazývala Ratio educationis a zaviedla povinnú školskú dochádzku v Uhorsku pre deti vo veku 6 až 12 rokov. Deti boli povinné navštevovať školu.

Triviálne školy mali zakladať obce, zatiaľ čo hlavné a normálne školy mali zriaďovať školskí patróni z radov šľachty a mešťanov, ktorí boli donormi školstva. Deti z chudobných rodín nemuseli platiť žiadne poplatky, a to nielen na základných školách, ale ani na vyšších stupňoch vzdelania. Triviálne školy sa nachádzali pri sídlach farských úradov alebo kostolov a farár bol zároveň aj učiteľom.

Vzdelávanie Dievčat

Čo sa týka vzdelávania dievčat, situácia bola odlišná. Dievčatá spravidla nemali šancu na vyššie vzdelanie, aj keď boli veľmi šikovné. Výnimkou bola dievčenská škola Notre Dame v Prešporku, založená v roku 1747 rehoľníčkami, kanonistkami svätého Augustína z rádu Notre Dame. Táto škola predstavovala veľký pokrok, pretože ako prvá poskytovala dievčatám vyššie vzdelanie.

Napriek tomu, že škola poskytovala širšie vzdelanie, dievčatá sa tam učili aj praktické predmety, ako bolo vyšívanie, ručné práce, základy varenia a správy domácnosti.

Priekopníčky Ženského Vzdelávania

Je zaujímavé, že sme mali viacerých priekopníkov vo vzdelávaní, no väčšinou to boli muži, ako napríklad Matej Bel, Samuel Tešedík či Daniel Lehotský. Pokiaľ ide o ženy, ťažko hovoriť o priekopníčkach v tom istom zmysle, no jednou významnou postavou bola grófka Mária Terézia Brunšvíková, zakladateľka materských a dievčenských škôl.

Narodila sa v Bratislave v roku 1775 a ako prvá prišla s myšlienkou, že vzdelávanie by malo byť poskytované už najmenším deťom, niečo ako dnešné jasle. Okrem toho založila aj prvú dievčenskú priemyselnú školu v Uhorsku, čo bol veľký krok smerom k odbornému vzdelávaniu žien. Brunšvíková tiež nahradila pojem vyučovanie slovom zábava, čím nadviazala na Komenského koncept „škola hrou“.

Dôležitou súčasťou jej práce bolo aj vzdelávanie budúcich učiteľov. Aj keď v opatrovniach pôsobili spočiatku najmä muži, postupne sa začala zasadzovať o vzdelávanie a zapojenie žien do pedagogiky. Hoci mali vyučovanie, prebiehalo hravou formou. Okrem toho boli deti vedené k upratovaniu a hygiene. Mária Terézia Brunšvíková zasvätila celý svoj život rozvoju predškolských a školských zariadení.

Školstvo v Prvej Československej Republike

Keď vznikla prvá Československá republika, pomery v slovenskom školstve sa výrazne zlepšili, pretože jednou z hlavných priorít nového štátu bolo vybudovanie slovenského školstva. V období Uhorska, najmä koncom 19. a začiatkom 20. storočia, zasiahli školstvo silné maďarizačné zákony, ktoré výrazne obmedzili používanie slovenčiny vo vzdelávaní. Preto bolo po vzniku republiky nevyhnutné vybudovať národné slovenské školstvo prakticky od základov.

Veľkým prínosom bolo, že sa vyučovalo v slovenčine a budovala sa sieť škôl, ktorá umožňovala deťom postupne získavať základné, stredné aj vysokoškolské vzdelanie. Zaujímavým míľnikom v školstve bol rok 1922, keď vznikol Malý školský zákon, ktorý predĺžil povinnú školskú dochádzku na osem rokov, rozšíril sieť materských škôl - detských opatrovní a ľudových škôl.

V materských školách sa vzdelávali deti od troch do šiestich rokov, zatiaľ čo v ľudových školách začínali sedemroční žiaci a absolvovali povinnú osemročnú školskú dochádzku. Okrem ľudových škôl vznikli aj meštianske školy, ktoré boli trojročné a do ktorých postupovali žiaci po ukončení piateho ročníka ľudovej školy. Fungovali tiež cirkevné a rehoľné gymnáziá, ktoré patrili medzi stredné školy, ako aj učiteľské ústavy na prípravu budúcich pedagógov.

Počas prvej republiky boli gymnáziá výberovými školami, do ktorých sa žiaci prijímali na základe prísnych prijímacích skúšok. Počas prvej Československej republiky sa výrazne rozvíjali aj vysoké školy. V roku 1919 vznikla v Bratislave Československá štátna univerzita, kde sa vyučovalo po slovensky a po česky. Dostala názov Univerzita Komenského. Je to naša najstaršia univerzita, ktorá funguje dodnes.

Školstvo Po Roku 1939

Po roku 1939, keď vznikol Slovenský štát, bolo školstvo výrazne poznačené ideológiou vtedajšieho režimu. Už aj počas prvej Československej republiky boli školy ideologické. Po zániku prvej Československej republiky a vzniku Slovenského štátu sa však situácia v školstve výrazne zmenila, pričom štátne školy boli silne klerikalizované.

V roku 1939 bola zavedená školská reforma, ktorá viedla k zrušeniu rôznych typov gymnázií a ich zjednoteniu pod názvom Gymnázium. Na Univerzite Komenského vznikli nové fakulty, napríklad fakulta telovýchovy a prírodovedecká fakulta. V roku 1940 boli v Bratislave založené Vysoká škola technická a Vysoká škola obchodná.

V roku 1948 bol prijatý prelomový zákon o jednotnej škole, ktorý priniesol výrazné obsahové a ideologické zmeny v duchu komunistickej ideológie. V 50. rokoch sa školstvo dostalo pod silný ideologický tlak - od učiteľov sa vyžadovalo členstvo v komunistickej strane.

Reforma v roku 1948 zaviedla 9-ročnú povinnú školskú dochádzku, ktorá bola v roku 1953 skrátená na osem rokov, no v roku 1960 bola opäť predĺžená na deväť rokov. Táto situácia sa menila až do 70. rokov, keď žiaci mohli odchádzať na strednú školu už po ôsmom ročníku, hoci stále existoval aj deviaty ročník.

Súčasnosť

Na úrovni cirkevných škôl sú špecifické stránky výchovy a vzdelávania garantované osobitnými zmluvnými vzťahmi medzi štátom a cirkvami. Katolícka výchova a vzdelávanie (v rámci Rímskokatolíckej cirkvi a Gréckokatolíckej cirkvi) sú upravené zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou - oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 394/2004 Z. z.

Zmluva obsahuje ustanovenia o zriaďovaní katolíckych škôl rôznych stupňov a zavedenie povinne voliteľného predmetu katolícke náboženstvo v základných a stredných školách. Zároveň SR umožní v zhode s vôľou rodičov alebo zákonných zástupcov vyučovanie katolíckeho náboženstva aj v predškolských zariadeniach (materské školy).

SR sa v zmluve zaviazala, že nebude požadovať, aby katolícke školy uskutočňovali také výchovné a vzdelávacie programy, ktoré nezodpovedajú katolíckej viere. Vyučujúci predmetu náboženstvo, resp. náboženská výchova ako pedagogickí zamestnanci vykonávajú svoju pracovnú činnosť podľa právnych predpisov účinných v SR, avšak pre svoje pôsobenie musia získať cirkevné poverenie, čiže kánonickú misiu vydanú príslušnou vrchnosťou registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Štátnu školskú inšpekciu predmetu náboženstvo (náboženská výchova) vykonávajú osoby poverené hlavným školským inšpektorom po dohode s príslušnou vrchnosťou katolíckej cirkvi, inej registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Na obdobných princípoch a pravidlách dňa 13. mája 2004 bola podpísaná dohoda medzi Slovenskou republikou a jedenástimi registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní. Uvedená dohoda sa opiera o zmluvu medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami uverejnenú v Zbierke zákonov č. 250/2002 Z. z. Zmluva garantuje právo rodičom, iným osobám a zariadeniam vychovávať deti v súlade s vieroučnými a mravoučnými zásadami vlastnej registrovanej cirkvi a náboženskej spoločnosti.

Zároveň uznáva právo na vzdelanie a výkon tohto práva pri náboženskej výchove podľa zásad jednotlivých registrovaných cirkví a náboženských spoločností vrátane práva rodičov a zákonných zástupcov zapísať vlastné alebo zverené deti do školy a školského zariadenia podľa vlastného výberu.

Financovanie Cirkví a Odluka od Štátu

Dnes, keď vidíme aký vplyv má, najmä katolícka, cirkev a koľko peňazí cirkvi dostávajú zo štátneho rozpočtu, určite nemôžeme hovoriť o dôslednej odluke. Slovenská republika musí odstúpiť od Vatikánskych zmlúv. Slovenská republika tiež musí ukončiť priame financovanie cirkví štátom. Z toho katolícka cirkev 28 miliónov, a napríklad 2. a 3.

Cirkvi, náboženské organizácie a niektorí veriaci pritom oslavovali, keď napríklad Filmovému festivalu inakosti a Dúhovému PRIDE ministerstvo kultúry stoplo podporu vo výške asi 50 000 eur. To je zhruba tisícina toho, čo dostávajú cirkvi. Aj kvôli tomu dnes žiadame o ochranu slobodnej voľby v otázke interrupcií a tehotenstva.

Ministerstvo kultúry prednedávnom upravilo financovanie cirkví. Žiaľ, k horšiemu. Podľa nového spôsobu financovania už nebudú dotácie cirkvám viazané na platy duchovným. Cirkvi tak budú môcť tieto financie využiť prakticky na čokoľvek. Dobrá správa je, že financovanie už nebude naviazané na počty duchovných ale na počty veriacich. To som pritom ani neotvoril výnimky v daňovej oblasti, keďže to je kapitola sama o sebe.

Sekulárny štát, akým Slovenská republika je, nemôže preferovať v oblasti štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja jednu cirkev a vôbec by nemala oficiálne sláviť cirkevné sviatky. Občianske združenie Ethos, ktoré tu ako jeho súčasný predseda zastupujem, sa už niekoľko rokov snaží o odstránenie neprávosti v tejto oblasti.

Diskriminácia a Cirkevné Školy

Najvyšší predstavitelia kresťanských cirkví a Ústredného zväzu židovských náboženských obcí (UZZNO) v SR vidia v školstve diskrimináciu, týka sa cirkevných škôl. Cirkvi pripomenuli, že súčasťou uplatňovania náboženskej slobody je právo rodičov vychovávať deti v súlade s ich hodnotami a vierovyznaním. Pripomenuli, že od Nežnej revolúcie boli založené desiatky materských, základných a stredných škôl s prívlastkom cirkevné.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR tvrdí, že optimalizácia regulačného procesu, ktorého cieľom je umiestnenie väčšieho počtu žiakov v tých odvetviach hospodárstva, ktoré indikujú vysokú požiadavku na trhu práce si vyžiadala zmenu spočívajúcu v prechode z plánovania počtu tried na určovanie počtu žiakov.

"Vzhľadom na to, že ide o prenesený výkon štátnej správy, schvaľovací proces určovania počtu žiakov stredných škôl nepodliehal schvaľovaniu v krajských zastupiteľstvách, ani následnému vydaniu všeobecne záväzného nariadenia," uviedol pre TASR odbor komunikácie a protokolu rezortu školstva.

Ako sa uvádza v ich vyhlásení, rodičov a pedagógov zneisťuje súčasná situácia, v ktorej "verejná správa umelým spôsobom znižuje počet žiakov v cirkevných školách, čo je zdrojom nestability a môže viesť postupne k zániku týchto škôl".

"Táto diskriminácia má negatívny vplyv na kvalitu a vytráca sa zdravá konkurencia škôl, z ktorých by si mohli rodičia slobodne a rovnocenne vybrať tú najlepšiu pre svoje deti," uvádza sa vo vyhlásení s tým, že sa obrátia na kompetentných predstaviteľov SR, aby odstránili nesystémové administratívne opatrenia, ktoré umožňujú, aby jeden zriaďovateľ rozhodoval o druhom zriaďovateľovi, a tak v konečnom dôsledku obmedzoval právo rodičov na výchovu detí v súlade s ich vierovyznaním.

Cirkev v SR začiatkom 90-tych rokov na celoplošné zavedenie náboženskej výchovy nebola profesionálne dostatočne pripravená zo známych dôvodov z minulého obdobia. Pretrvávali negatívne postoje a atmosféra predsudkov k náboženstvu, javiace sa ako následok ciele propagandy minulého režimu a prejavujúce sa sťaženými podmienkami vo vyučovacom procese (napr.

Náboženská Výchova v Školách

Výučba náboženskej výchovy v školách, podobne ako je to v prípade ostatných všeobecno-vzdelávacích predmetov, si vyžaduje špecializovanú didaktickú prípravu pedagógov. V rámci pedagogicko-psychologickej prípravy učiteľov ju poskytuje kľúčový predmet tradične nazývaný predmetová didaktika. Jej cieľ však určuje teológia. Katechetika teda predstavuje takú ve-du o výchove, ktorá je postavená na základoch kresťanskej viery a je teocentrická.

Problematiku postavenia náboženskej výchovy v slovenskom školstve je potrebné začať osvetlením jej diachrónneho aspektu v slovenskom, resp. česko-slovenskom prostredí. Hoci s týmto historickým vývinom teórie a praxe vyučovania náboženstva sú neoddeliteľne spojení takí významní protagonisti náboženskej výchovy, ako J. A. Komenský a M. Bel, vzhľadom na ciele tejto publikácie pôjde len o stručný popis etapy z dejín školstva v 20. storočí.

Pôvodnými formami výučby náboženskej výchovy na území Čiech, Moravy a Slovenska boli, podľa kategorizácie Š. Šveca dva základné druhy edukácie: a) informálna edukácia v rodinách; b) inštitucionalizovaná cirkevná edukácia či už nonformálna (nedeľné školy) alebo formálna (v rámci cirkevných škôl) edukácia.

Náboženstvo bolo ako školský predmet zavedené v dobe Reformácie, keď ho v roku 1528F. Melanchton navrhol zaradiť do protestantského školského systému. Náboženstvo sa neskôr vyučovalo aj v systéme verejných škôl, ktoré vznikli pod vplyvom pietizmu a osvietenectva. V 19. a začiatkom 20. storočia došlo k napätiu medzi tzv. nedogmatickou výučbou náboženstva v škole, ktoré malo viesť k rozvíjaniu religiozity u detí, a dogmatickou cirkevnou katechézou v zmysle konfirmačného vyučovania v cirkvách, v žiadnom prípade nie v nezávislých školách.

Prenesenie ťažiska katechetickej činnosti do vyučovacej hodiny v sekularizovanej škole, jej odpútanie od rodiny a od zboru však viedlo k veľmi neblahým dôsledkom. Väčšinou sa zúžila sa na moralizovanie a preťažovala farárov, nakoľko záro-veň pretrvával nedostatok riadne školených katechétov. V 1948 bol vydaný školský zákon č. 95/1948 Zb., ktorým sa vyučovanie náboženstva a jeho vyučujúci dostávajú do silnejšieho vzťahu práve so štátnymi úradmi, nahrádzajúc vzťah s cirkvami.

Po politických udalostiach v roku 1968 v období normalizácie vyšla Smernica MŠ a MK SSR pre vyučovanie náboženstva (zo dňa 28.4.1970), ktorá bola platná až do pádu totality. Podľa nej mohli vyučovanie náboženskej výchovy organizovať všetky štátom povolené cirkvi a náboženské spoločnosti pre žiakov 2. - 7. ročníka základnej deväťročnej školy (ZDŠ). Dieťa spravidla prihlasovali obaja rodičia, ktorí sa týmto činom často stali predmetom sledovania, ba aj prenasledovania ateistickým režimom.

Významným prelomom v histórii náboženskej výchovy bol 1. Následne dňa 19.8. 1993 vyšlo Rozhodnutie Ministerstva školstva a vedy SR o zaradení náboženskej a etickej výchovy ako povinne voliteľných predmetov do vyučovacieho procesu vo všetkých ročníkoch II. stupňa štátnych základných škôl a v 1. -2.ročníku stredných škôl, obe v rozsahu jednej hodiny týždenne. V cirkevných školách je dotácia náboženskej výchovy o jednu hodinu týždenne vyššia.

K výraznému posunu vo vyučovaní náboženskej výchovy došlo v roku 2004 na základe dvoch významných májových dokumentov. Jedným z nich je Dohoda medzi SR a registrovaným cirkvami a náboženskými spoloč-nosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní č. 395/2004 Z. z., nasledujúca chronologicky za Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove.

Vyučovanie náboženstiev by malo byť súčasťou mravnej výchovy v škole.

Sekularizácia a Náboženská Rôznorodosť

Slovensko je súčasťou trendu, ktorý prebieha aj v iných krajinách. U nás je pomalší, ale sekularizácia je všeobecný civilizačný trend. Nie je to však globálny trend, ale európsky. Európa sa sekularizuje s výnimkou tých, ktorí prichádzajú z nekresťanských tradícií. Týka sa to aj strednej a východnej Európy.

K islamu sa pred desiatimi rokmi prihlásilo 1 934 obyvateľov Slovenska, vlani islam uviedlo 3 862 ľudí. Stúpol aj počet obyvateľov hlásiacich sa k budhizmu - z 2 530 ľudí na aktuálnych 6 722. Hinduizmus pri sčítaní v roku 2011 uviedlo 255 obyvateľov, v tom poslednom 975. Počet ľudí hlásiacich sa k židovskému vyznaniu stúpol len o osem ľudí - z 1 999 na súčasných 2007.

Náboženská diskriminácia

Diskriminácia môže nastať v rôznych formách a nie vždy sa prejavuje jednoznačnými prejavmi. Tento dotazník môže napomôcť zistiť, či u niekoho existuje podozrenie alebo nejaké znaky možnej náboženskej diskriminácie.

• Mal/a si niekedy pocit, že si bol/a diskriminovaný/á alebo odniekiaľ vylúčený/á kvôli svojej náboženskej viere alebo presvedčeniu?
• Bol/a si niekedy svedkom toho, ako niekto iný bol diskriminovaný kvôli svojej náboženskej viere alebo presvedčeniu?
• Cítiš, že sa niekde nejaký predsudok voči určitej náboženskej viere alebo presvedčeniu?
• Máš dojem, že by si potreboval/a niekde vytvoriť inkluzívnejšie prostredie pre ľudí rôznych náboženských presvedčení?
• Máš nejaké nápady alebo návrhy na to, ako by sa dali vytvoriť ešte lepšie a inkluzívnejšie prostredie pre rôzne náboženské presvedčenia v prostredí, v ktorom sa nachádzaš?

Otvorený List Rodičov Cirkevných Škôl

Rodičia detí študujúcich na cirkevných školách adresovali v utorok otvorený list ministrovi školstva Tomášovi Druckerovi (Hlas) a poslancom parlamentu, v ktorom kritizujú navrhované zmeny. Tie sa majú dotknúť financovania cirkevných a súkromných škôl, ktoré proti zákonu už viac ako dva mesiace ostro protestujú.

List podpísalo 59 školských rád cirkevných škôl. „Sedem návrhov legislatívnych zmien školských zákonov neprimerane degraduje, ba až ignoruje ich význam a výsledky od roku 1989,“ píšu v liste.

„Upozorňujeme, že v prípade cirkevných škôl tieto návrhy stavajú zriaďovateľov pred neriešiteľnú dilemu: buď školy rezignujú na zmysluplný charakter vzdelávania spojený so spoločensky prospešnou formáciou detí a mládeže v rámci plnohodnotnej inklúzie jednotlivcov do kolektívov tried týchto škôl, alebo budú nútené výrazne zvýšiť školné na úkor rozpočtov rodín či ľudí alebo inštitúcií prispievajúcich na ich vzdelávanie,“ konštatujú autori otvoreného listu. Poukazujú v ňom na riziká, ktoré pre nich môže nový Druckerov zákon znamenať. Žiadajú, aby boli problémové časti stiahnuté a opäť sa o nich začalo diskutovať.

tags: #na #slovensku #cirkev #nezasahuje #do #vzdelania