Náboženské riekanky: Boh miluje zvieratká pre deti

Požehnanie detí pochádza od Boha. Je to jednoducho požehnanie, dieťa je požehnaním. Teda množenie sa je požehnanie. Keď sa dieťa narodí, to je požehnanie, nezoberú požehnanie, ale prinesú požehnanie.

V 115 Žalme 13. verš: „Požehná tých, ktorí sa boja Hospodina, malých s veľkými.“ V 6. Žalme hovoríme požehnanie na naše deti. Ž 112/2: „Jeho semeno bude mocné na zemi.“ Takže toto je jedno požehnanie.

Božia vôľa je, že bude na našich deťoch. Tak, ako ho videl Abrahám, že je to jedno požehnanie, ktoré začalo. Zase len prehlasovať Božie Slovo. Neukradne ich, nevezme ich do zajatia. Im dá postaviť naproti a len tak sa dajú zachrániť deti od diabla, od zlodeja.

Keď si pozrieme 1.Moj, ktorá je s pradávnym príbehom. Plodnosti, ale báli sa neplodnosti a toto veľa hovorí o tom, ako sa Boh vidí požehnanie detí. Dokonalosti, teda je jedna žena, jeden muž a deti, ktoré sú ich dvoch. Spôsobom v Pánovi mali deti, ktoré chodia v Pánovi. Nie preto bojovali aby nemali deti, ale za to, aby mali deti.

Boh potom vypočul tieto modlitby. rozpráva o tom, že je to vzájomné rozhodnutie, vzájomná láska, zodpovednosť. A aj naše telo prirodzeným spôsobom pracuje proti tomuto. Musia chodiť k lekárom preto, aby tento cieľ sa nakoniec mohol naplniť. Požehnanie detí partnera. Teda v tejto modlitbe je reč aj o deťoch. Dieťa je požehnaním. Dieťa je požehnanie, to je odmena.

Vlastne človek odrezaný, ak dobre organizuje svoj čas. A preto nemôžeme podceniť výchovu detí. Zmysel manželstva je dané na darovanie života. Manželstvo nie je dané na sebectvo. Aj zvieratá sa dokážu starať o svoje mláďatá, so zodpovednosťou. Jarí až do jesene sa mláďatá starajú o seba. Jednu generáciu vlastne pustia do života a ide ďalšia.

Pri zaisťovaní potravy, ako sedia na vajíčku, aby vysedeli to mláďa, jednoducho zabudne na to ale stará sa o to, čo má. A toto je Kristova prirodzenosť. Človeka nemá byť, že je sám pre seba, ale pre iného, a vrcholom je urobiť všetko pre toho iného. Ešte aj takýto ľudia chcú dať. Môžem sa pozrieť v 127 Žalme, 3. života. Ako strely v ruke hrdinu, tak synovia mladosti. zapojení v duchovnom boji a sú aktívni.

Dôležitý a treba mu dať pozornosť. Potrat je hriech v evanjelikálnom kresťanstve. Narodenie dieťaťa je jednou veľmi milou vecou. Národ nemôže s tým stotožniť a sa s tým uspokojiť, že je to takto. Úbytok generácie ľudstva. Mať viac, tak potom môžu prísť deti, tak toto je zlý postoj, toto je svetský postoj.

Všetkého by malo byť milovanie detí. Rozmýšľanie má byť triezve a otvorenosť pre manželstvo v tom, aby prišli deti.Ľudia, ktorí sú z početných rodín, vedia mať väčšie rodiny úplne prirodzeným spôsobom. Prirodzene vedia vytvárať veľké rodiny a dobre fungujúce rodiny. Je dobré ak má niekto viac detí.

Ak prijme vlastné dieťa ako Božie požehnanie tak prijíma Pána ako seba samého. Novú tvár Pánovu, Jeho milú tvár, tak ako dieťa vie toto sprostredkovať. Je to niečo také, čo je z Pánovej prirodzenosti a v tomto sa dá kochať. Jednoducho je v ňom Božia prirodzenosť. Pán prijme aj dieťa a ešte väčšie požehnanie to pre nich bolo.

Je to naozaj lepšie takto, normálnejšie vyrastá to dieťa, ak má otca, mamu. V takýchto veciach sa treba pomodliť, pýtať radu. Ak sa toto deje na základe vedenia Božej vôle, je to požehnanie. Aj Ježiš o tomto hovorí v Matúšovi 19 v 13. verši. Pán požehnal deti. Povedal: „Nechajte maličkých prichádzať ku mne, takýchto je Božie Kráľovstvo“. Prijatie dieťaťa a jeho milovanie je prvoradou vecou, aj z tejto situácie je vidieť, že je to pre Neho veľmi dôležité.

Doma by nemalo byť väzenie, naopak ľudia to považujú za jedno väzenie, z ktorého treba sa dostať von. Veľa mladých kresťanských žien sa infikovali takýmto zmýšľaním. Kto má diplom, aj ten má takú istú hodnotu, kto nemá diplom. Až neskôr mali chuť učiť sa a nerozumeli tomu, toto sú tie rozdiely. Treba sa pozrieť do tej osobnosti. Zharmonizovať aj ľudí, ktorí sú diplomovaní, aj nediplomovaní. Ak mama zostane doma s deťmi, nie je to žiadna strata. Vtedy bude v skutočnosti múdry a rozumný. Je dôležité, že muž má brať ženu ako krehkejšiu nádobu.

Hľaďte, aby ste neopovrhli niktorým z týchto maličkých! Je neuveriteľné, aké tajomstvo tu prezradil Ježiš. Nechovať sa k nim tak, aby v ich viere mali nejaké negatívne následky. Netreba dávať pozor a treba mať bázeň Božiu v rodine pred deťmi. Lebo aj dieťa vie odpustiť, aj dieťa vie pochopiť, keď je rodič zlý. A toto ohrozuje vieru dieťaťa. Iné je karhanie a iné je pohoršenie a iné je náprava. Človek nemôže nenávidieť svoje dieťa. Ak sa niekto nestará o svoje deti, je horší od zvieraťa. To hovorí Božie Slovo o deťoch, že deti veriacich sú sväté.

Oni sú sväté. Oni sú povolané sväté, že sú povolané na Božie veci. Treba vedieť, že tieto deti sú sväté. Aj Otec ich miluje aj Svätý Duch ich miluje. Božia prirodzenosť je, že miluje deti. Od Neho je otcovstvo. Má rada deti a nechce ani slovami ani skutkami búrať, ale chce budovať. Otcovská láska. Miluje, že nás vychováva, karhá. Budovať aj myseľ na tomto. Na nasledovanie Božej cesty.

Bol to dobrý otec, vedel zachovať Božie prikázania, bola v ňom jedna rozhodnosť. Bol pozorný, starostlivý otec, ktorý vedel niesť aj ťarchu a zodpovednosť súvisiacu s tým. Bol to človek, ktorý mal poznania Boha a takisto neskorší potomkovia Abrahámovi. Bezdetní a hlavne tí, ktorí sú ešte sami bez partnera nie sú egoisti, lebo podľa 1. manželstvo nie je sebecké, aj v ňom je dobré srdce a láska. Starostlivosť o dieťa je život pre iného. Táto zodpovednosť nikdy neuberie. Je naplnený ľudský život, keď nežije sám pre seba.

Deti a Biblia

Biblia hovorí o deťoch ako o dare od Boha a požehnaní pre rodinu. V Žalme 127:3 sa píše: "Hľa, dedičstvo od Hospodina sú synovia, odmena je plod lona." Toto zdôrazňuje hodnotu detí v Božích očiach a poukazuje na radosť a naplnenie, ktoré prinášajú do života rodičov.

Príslovia 22:6: "Vyučuj chlapca ceste jeho, a neodkloní sa od nej, ani keď zostarne."

Táto pasáž zdôrazňuje dôležitosť výchovy detí v súlade s Božími princípmi od útleho veku. Kresťanská výchova zahŕňa učenie detí o Božích prikázaniach, morálnych hodnotách a duchovnom raste. Cieľom je formovať ich charakter tak, aby žili životy, ktoré sú Bohu milé a ktoré prispievajú k dobru spoločnosti.

V Novom zákone Ježiš Kristus prejavuje osobitnú lásku a pozornosť deťom. V Matúšovi 19:14 hovorí: "Nechajte maličkých prísť ku mne a nebráňte im, lebo takýchto je kráľovstvo nebeské." Tento verš poukazuje na to, že deti majú špeciálne miesto v Božom kráľovstve a že by sme ich mali prijímať s láskou a otvorenosťou.

V kontexte biblického učenia je dôležité chrániť deti pred akýmkoľvek zneužívaním, násilím a negatívnymi vplyvmi. Kresťanská komunita by mala byť bezpečným a podporujúcim prostredím, kde deti môžu rásť v láske, viere a poznaní Boha. Rodičia majú zodpovednosť za to, aby vytvárali domov, kde sa deti cítia milované, prijímané a chránené.

Biblia zdôrazňuje, že deti sú darom od Boha a že by sme ich mali vychovávať v súlade s Božími princípmi. Je dôležité chrániť ich pred negatívnymi vplyvmi a vytvárať prostredie, kde môžu rásť v láske, viere a poznaní Boha. Kresťanská komunita by mala byť bezpečným a podporujúcim miestom, kde sa deti cítia milované a prijímané.

Príklady biblických veršov o deťoch

Tieto verše zdôrazňujú hodnotu detí v Božích očiach a poukazujú na dôležitosť výchovy detí v súlade s Božími princípmi.

Ako si teda budovať vzťah s Bohom? V prvom rade je to skrze Božie Slovo a skrze modlitbu. Je dôležité mať vieru a dôverovať Mu. Boh nás miluje a chce pre nás to najlepšie.

tags: #nabozenske #riekanky #boh #lubi #zvieratka