Zvieratá a ich symbolika vo vianočných tradíciách na Slovensku a vo svete

S vianočnými sviatkami sa spája množstvo tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala. Každoročne počas vianočných sviatkov vyzdobujeme domovy svietiacimi svetielkami a stromčekom, ktoré spolu s adventnými vencami a vôňou perníkov vytvárajú jedinečnú atmosféru. Tieto tradičné symboly Vianoc dotvárajú sviatočnú náladu a pripomínajú korene starobylých tradícií.

Poďme sa pozrieť na niektoré z nich, kde hrajú dôležitú úlohu zvieratá a iné bytosti.

Vianoce sú časom rodinných stretnutí a dlhoročných tradícií. V každej kultúre existujú určité znaky Vianoc, podľa ktorých spoznáme sviatočné obdobie. U nás sú to určite vianočné svetielka, vôňa ihličia z vianočného stromčeka alebo vystavené betlehemy. Medzi symboly slovenských Vianoc patrí množstvo prvkov, ktoré vytvárajú čarovnú atmosféru konca roka.

Vianočné symboly a ich význam

Už pravidelne si zdobíme naše domovy rôznymi vianočnými symbolmi a pri tom sa ani nezamýšľame nad tým, odkiaľ vlastne pochádzajú a aký je ich skutočný význam. Pritom deťom by ste aj prostredníctvom nich mohli sprostredkovať dôležité informácie o ich pôvode a symbolike. Práve vďaka tomu ich môžete lepšie pripraviť na prichádzajúce sviatky a lepšie ich navnadiť na prichádzajúce dni.

Vianočný stromček

Zvyk zdobenia vianočných stromčekov pochádza zo 16. storočia, keď sa prvé zmienky o nich objavili v Nemecku. Tie boli najprv výsadou iba bohatých mešťanov, ktorí takto demonštrovali svoje postavenie, pretože nákup veľkých stromčekov bol finančne nároční. Chudobní si zdobili svoje príbytky iba vetvičkami v malých vázach. Postupne sa táto tradícia presunula aj do Rakúsko-Uhorska, vďaka čomu patrilo i Slovensko medzi jedny z prvých krajín, ktoré ozdobovali svoje domovy týmto spôsobom.

Vlastný vianočný stromček sa začal objavovať v Alsasku v 16. storočí. V 19. storočí sa výraznejšie rozšíril takmer do všetkých kresťanských štátov sveta. Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky.

Ozdoby vianočného stromčeka

Tie boli v počiatkoch veľmi prosté. Stromčeky sa najprv zdobili iba sušeným ovocím alebo orieškami, niekedy sa pridala cezmína. Neskôr sa pridávali aj prvé cukrovinky ako napríklad ozdobené medovníčky alebo malé koláčiky.

Adventný veniec

I jeho tradícia pochádza z Nemecka. Keď sa v sirotinci jedného zo zamestnávateľov drobci neustále vypytovali kedy už prídu Vianoce, rozhodol sa vyrobiť pre nich špeciálne zariadenie, ktoré im malo skrátiť toto čakanie. Na strop zavesil veľké koleso od voza, ktoré ozdobil čečinou, dvadsiatimi malými a štyrmi veľkými sviečkami. V každý deň potom zapálil jednu z nich a deti presne vedeli, kedy sa ich sviatok konečne priblíži. V domácnostiach sa už potom ujal v zmenšenej podobe iba so štyrmi sviečkami a namiesto neho sa začala pestovať i tradícia adventného kalendára.

Vianočné oblátky

Ide o jeden z najstarších symbolov, pretože pochádza už zo stredoveku. Postupne nadväzuje na kresťanskú tradíciu, keď sa oblátky stali veľkou obdobou hostie, ku ktorej sa takto dostal počas sviatkov v podstate každý. Čiže vianočné oblátky symbolizujú božie telo a postupne k tomu sa pridali aj ďalšie zvyklosti ako konzumácie orechov, cesnaku, medu a jabĺčka. Výroba oblátok bola v minulosti veľkým umením a túto profesiu vykonávali len vážení ľudia.

Betlehem

Prvý betlehem vznikol v 13. storočí. Jeho autorom bol známy svätec František z Assisi. Jeho cieľom bolo pripomenúť dôležitosť svätej rodiny. Prvý betlehem bol vyrobený zo živých hercov a zvierat, čo sa v niektorých kostoloch dodržiava aj v súčastnosti. Potom sa postupne presunul aj do iných svätostánkov a neskôr i do rodín. Bol teda tradičnejšou súčasťou Vianoc ako vianočný stromček a i v súčastnosti v niektorých krajinách ako napríklad Španielsko tvorí hlavnú výzdobu príbytkov. Betlehem nám pripomína pravú a kresťanskú podstatu Vianoc.

Vianočná ruža

V našich domácnostiach sa častejšie objavuje až v ostatných rokoch. Málokto však vie, že jej pôvod môžeme hľadať v Mexiku. Podľa legendy bola vianočná ruža jedným z darov chudobných detí Ježiškovi. Keď ju položili na oltár, jej listy v tom momente očerveneli. V skutočnosti sa o rozšírenie tohto zvláštneho kvietka postarali brazílski misionári a svoju popularitu získal po tom, ako ho dostal od mexického veľvyslanca do daru americký prezident.

Imelo

Tento zvyk k nám prišiel z Anglicka. Imelu sa v minulosti pripisovali magické sily. Ako jediná rastlina totiž v decembri kvitla bielymi bobuľkami a kvôli tomu naši predkovia verili, že ich dokáže ochrániť pred všetkým zlým. Imelo symbolizuje šťastie, hojnosť a požehnanie. Imelo je symbolom šťastia aj hojnosti a na Vianoce ním radi zdobíme svoje príbytky. Traduje sa, že vianočný bozk pod vetvičkou imela nám zabezpečí večnú lásku.

Adventný veniec je najtypickejším symbolom predvianočného obdobia. Kruhový veniec so štyrmi sviecami symbolizuje večný kolobeh a postupné adventné dni. Prvá sviečka sa zapaľuje na začiatku adventu a každú nedeľu pred Vianocami sa rozsvieti ďalšia.

Imelo je obľúbeným vianočným symbolom, ktorý sa v slovenských domácnostiach tradične zavesuje nad dvere alebo luster. Tento zvyk prišiel na Slovensko z Anglicka a podľa tradície prináša párom, ktoré sa pod ním pobozkajú, šťastie a lásku. Malo by mať čo najviac bielych bobúľ, pretože tie sú považované za symboly šťastia a peňazí.

Betlehem zobrazuje scénu narodenia Ježiša Krista v Betleheme. Obsahuje figúrky Panny Márie, sv. Jozefa, malého Ježiška v jasličkách, zvierat aj betlehemskú hviezdu na nebi. Na námestiach v mnohých mestách býva vystavený veľký betlehem, ale množstvo rodín si stavia aj malý betlehem doma.

Jedným z najznámejších symbolov Vianoc je bezpochyby vianočný stromček. Tradícia jeho zdobenia sa k nám rozšírila do Slovensko najskôr v mestách (ako zvyk bohatých rodín) a neskôr aj na vidiek. Kedysi ľudia zdobili stromčeky jablkami, sušeným ovocím, perníkmi a orechmi, dnes na vetvách visia farebné reťaze, ozdobné gule a blikajúce svetielka. Do obývačiek si Slováci najčastejšie nosia jedľu alebo smrek. Len málokto však stromček zdobí tradične na Štedrý deň.

Vianočná hviezda, botanicky mliečnik nádherný, je ďalšou rastlinnou dekoráciou, ktorá symbolizuje Vianoce. Táto rastlina pochádzajúca z Mexika má tmavozelené listy a žiarivo červené listeny, čo ju oddávna spája so sviatočným obdobím.

Aj v zahraničí sa s Vianocami spája množstvo známych motívov. Napríklad darčeky patria k hlavným atribútom moderných Vianoc a nosí ich Santa Claus v Spojených štátoch, v Británii Father Christmas a v ďalších krajinách má zase iné meno. Tradícia je však viac-menej rovnaká. Santa Claus je dnes pravdepodobne najrozšírenejším vianočným darcom, zatiaľ čo na Slovensku darčeky stále nosí Ježiško.

A čo ešte je symbolom Vianoc v zahraničí? Okrem Santa Clausa alebo vianočnej ponožky existujú po svete aj veľmi netradičné symboly Vianoc.

Vo Venezuele zase ľudia chodia na ranné omše v období adventu na kolieskových korčuliach. V Nórsku sa počas vianočnej noci skrývajú metly, aby ich neukradli čarodejnice alebo zlí duchovia. A na Islande sa slávi s postavičkami zvanými Jólasveinar. Ide o trinásť vianočných škriatkov, ktorí počas decembra v noci navštevujú deti a nechávajú im v topánkach malé darčeky alebo zemiak - podľa toho, či boli dobré alebo neposlušné.

Symbolom Vianoc je pre každého niečo iné, no väčšinou ich spája hrejivá atmosféra a rodinná pohoda. Či už ide o slovenský betlehem, vôňu perníkov alebo figúrku Santa Clausa, vianočné sviatky pripomínajú tie najdôležitejšie hodnoty - lásku a štedrosť.

Každá krajina má inú históriu a iné tradície, ktoré sa spájajú s Vianocami.

Vianočné tradície a zvieratá vo svete

Čoraz viac rozšíreným sa stáva koncept Santa Clausa, tučného pána v červenom, ktorého vzduchom ťahá na sánkach záprah sobov. Na saniach nesie darčeky pre deti z celého sveta. Deti mu napíšu list, čo by chceli dostať pod stromček a on im to v deň Vianoc doručí domov krásne zabalené.

Zvieratá po celom svete oslavujú Vianoce:

  • Koza Yule: Vo Švédsku neťahá sane záprah sobov, ale koza Yule, ktorá pomáha Santovi doručiť všetky darčeky dobrým deťom. Aj preto je v škandinávskych oblastiach mimoriadne obľúbenou vianočnou ozdobou malá koza vyrobená zo slamy.
  • Krampus: Démon, ktorý je sčasti kozou, má svoj pôvod v strede Európy, čoraz častejšie sa však stáva námetom hororov po celom svete. Kým 6. decembra Mikuláš rozdáva sladkosti, deň predtým chodí po svete Krampus a zlé deti potrestá alebo unesie.

Ďalšie vianočné postavy a ich zvierací spoločníci:

  • Perchta: S touto postavou sa stretnete v oblasti Rakúska a Nemecka, niekedy je priateľská, inokedy až desivo zlomyseľná. Väčšinou je vyobrazovaná ako nepekná postava v dlhom plášti, pod ktorým má nôž, pričom niekedy má zvieraciu tvár. V období 12 dní počas Vianoc prehľadáva domovy a dobrým deťom zanechá darček. Ak natrafí na zlé dieťa, vytasí svoj nôž, rozpára ho, miesto po vnútornostiach naplní slamou a opäť zašije.
  • Kallikantzaroi: Malá nezbedná postavička sa vyskytuje najmä na juhu Európy a podobne ako Perchtu, stretnete ju len počas Vianoc na 12 dní. Ináč trávi čas v temnotách - pokusmi zničiť Zem. Podľa legendy svet drží pokope svetový strom a jeho konáre podopierajú aj Zem. A práve tento strom sa Kallikantzaroi pokúša odpíliť. Na Vianoce však svoju bežnú činnosť zanechá tak a príde na zemský povrch. Ako zabrániť, aby sa škriatok vkradol do vašej domácnosti? Za dom zaveste prasačiu čeľusť. Alebo zaveste niekam ľan, pretože škriatok má nutkanie všetko počítať a počítanie ľanových vláken ho na dlho zamestná.
  • La Befana: La Befana je talianska bosorka, ktorá každý rok 5. januára skĺzne dolu komínom a skúma, ktoré deti boli dobré a ktoré zlé. Okrem toho je nutné pri krbe nechať zavesenú ponožku. Ak ste boli dobrí a máte ponožku, La Befana vám do nej nadelí dobroty. Údajne La Befana kedysi poskytla útočisko Trom kráľom, ktorí išli za Ježišom, keď sa narodil. Volali so sebou aj ju, ale odmietla. Keď si to neskôr La Befana predsa len rozmyslela, Troch kráľov ani Ježiška nemohla nikde nájsť. A tak chodí po svete a dá sladkosť každému dobrému dieťaťu, na ktoré natrafí.
  • Gryla a Jólakötturinn: Aj keď nejedna vianočná postava obsahuje nepekné prvky, kanibalistická obryňa Gryla so svojou mačkou je skutočne desivá. Od 13. storočia patrí k islandskej vianočnej tradícii a údajne počas sviatkov prenasleduje deti. Aby toho nebolo málo, Gryla má obrovskú beštiálnu mačku Jolakotturinn, ktorá si zas zgustne na deťoch, ktoré nemajú nové šaty. Keď sa Gryla rozhodla, že na mučenie detí jej už nestačí mačka, splodila so svojím mužom 13 potomkov. Po dobu 13 dní pred Vianocami kladie dieťa pod okno topánku. Ak bolo v ten deň dobré, nájde si v nej sladkosť. Ak nie, nájde si zhnitý zemiak.
  • Zwarte Piet: Zwarte Piet znamená v preklade Čierny Peter a ide o holandskú tradíciu, v rámci ktorej si obyvatelia maľujú tváre na čierno. Možno ste si však domysleli, že okolitý svet vníma túto tradíciu ako pomerne rasistickú. Dokonca aj vláda podnikla kroky na odstránenie tejto postavy.
  • Caganer: Možno aj vy máte na Vianoce doma postavený malý Betlehem. Malý Ježiško, Mária, Traja králi a zvieratká. V Katalánsku však majú zvláštny zvyk vystavovať okrem iného aj tzv. Caganers, teda postavy vykonávajúce veľkú potrebu. Doslova. Pôvod tradície nie je známy, ak však na Vianoce nebudete mať Caganera, čaká vás nešťastný rok. Kedysi bola postavička Caganera vyobrazená ako farmár.
  • Mary Lwyd: Vo väčšine krajín by sa u vás pravdepodobne objavila polícia, ak by ste dali susedovi pred dvere konskú lebku. Vo Walese je to však tradícia Mary Lwyd. Na Vianoce a na Nový rok takto chodia ľudia od domu k domu, spievajú a recitujú. Tvorí ju skutočná konská lebka, upevnená na drevenej konštrukcii prekrytej plachtami.

Vianoce a Silvester trávime v BUBO vo viac než 30 krajinách sveta. Užite si oslavy nového roka v exotike - na plážach Krabi, v slávnom Riu, gigantickom Tokiu či pod polárnou žiarou v Škandinávii. Všade vás budú sprevádzať najcestovanejší Slováci - sprievodcovia vyškolení v BUBO Cestovateľskej Akadémii.

Vianočné tradície vo svete
Krajina Vianočná tradícia
Švédsko Obrovská slamená socha kozy Yule
Venezuela Ľudia chodia na ranné omše na kolieskových korčuliach
Nórsko Schovávanie metiel pred čarodejnicami
Katalánsko Figurína Caganer v betleheme
Wales Tradícia Mary Lwyd (konská lebka)
Filipíny Výroba a zväčšovanie lampášov
Guatemala Zapálenie vatier na upálenie diabolských duchov
Taliansko Čarodejnica Befana rozdáva darčeky
Japonsko Vianočné menu v KFC
Južná Afrika Vyprážané húsenice okáňa menšieho

Ako začať s vlastnými tradíciami na Vianoce zamerané na Ježiša

tags: #naj #zvierata #na #vianoce