Kostol Najsvätejšej Trojice: História, Architektúra a Významné Lokality na Slovensku

Rímskokatolícke kostoly zasvätené Svätej Trojici majú bohatú históriu a sú významnými dominantami miest a obcí po celom Slovensku. Tieto kostoly prešli rôznymi obdobiami, od svojho vzniku až po súčasnosť, pričom boli svedkami mnohých historických udalostí a zmien. V tomto článku sa pozrieme na históriu niekoľkých z nich.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave

Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach

Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach je nádherná ranobaroková sakrálna stavba, ktorá je známa aj pod názvami Premonštrátsky kostol, Jezuitský kostol, Univerzitný kostol alebo Rákociho kostol. Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach nájdete na Hlavnej ulici č. Patrí medzi najkrajšie chrámy v Košiciach vďaka bohatej histórii spätnej s jezuitmi, univerzitou a dramatickými lokálnymi udalosťami - najmä mučením troch kňazov v roku 1619.

Pomenovanie dostal Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach po troch košických mučeníkoch - jezuitoch Marekovi Križinovi, Melicherovi Grodeckému a Štefanovi Pongrácovi, ktorých v roku 1619 v Kráľovskom dome umučili hajdúsi Juraja I. Stavbu financovala Žofia Báthoryová (Bátoriová), manželka Juraja II. Spočiatku patril jezuitom, od roku 1671 jezuitskému rádu a od roku 1811 premonštrátom (premonštrátskemu rádu). Pri kostole bola v roku 1657 založená prvá košická univerzita.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach má zachovanú pôvodnú jezuitskú výzdobu, ktorá vytvára úchvatnú ilúziu priestoru. V predĺženej svätyni a nad troma kaplnkami s bočnými oltármi sú do hlavnej lode otvorené oratóriá - práve toto usporiadanie dáva interiéru typický barokový dojem. Dominantou je hlavný oltár od Jozefa Peskyho z roku 1854, ktorý zobrazuje Nanebovzatie Panny Márie (pôvodne s motívom svätej Trojice).

Pozadie tvorí iluzívna maľba od košického profesora Erazma Schrottu (Schotta) z roku 1796 (resp. Na severnom múre svätyne sa nachádza drevený epitaf Františka I. Rákócziho z roku 1676. Bočné oltáre, štallá vo svätyni a rezbami zdobené lavice pochádzajú z ranobarokového obdobia poslednej štvrtiny 17. V krypte, ktorá mala pôvodne slúžiť ako pohrebisko rodiny Rákociovcov, odpočívajú kňažná Žofia Báthoryová a jej syn František I.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave

Trinitársky kostol sv. Jána z Mathy, známy aj ako Kostol Najsvätejšej Trojice, je jedným z najvýraznejších a architektonicky zaujímavých kostolov v Bratislave. Tento barokový kostol má bohatú históriu, ktorá je úzko spojená s rádom trinitárov a ich poslaním. Jeho netradičná architektúra a umelecky hodnotný interiér ho radia medzi významné kultúrne pamiatky mesta.

Farský kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave je umelecké dielo 18. storočia a patrí k najkrajším a najvzácnejším dominantám mesta. Stavali ho trojiční bratia trinitári v barokovom štýle od roku 1717 a vysvätený bol 7. júla roku 1725. Predlohou mu bol viedenský kostol sv. Petra od Lukasa von Hildebrandta. Základom stavby je oválna loď s iluzívnou freskou na kupole od majstra Antonia Galliho da Bibiena z roku 1744.

V interiéri kostola sa zachovalo takmer nedotknuté pôvodné barokové zariadenie. Dominujú mu architektúry oltárov, ktoré sa vyznačujú monumentálnymi rozmermi napojením na výtvarné riešenie interiéru. Pri vstupe, na ľavej strane oválnej kostolnej lode je oltár svätého Jána Evanjelistu. V ruke má pero a knihu, pri nohách orla. Maľba je po umeleckej stránke významná, ale o jej autorovi nevieme nič. Po stranách stoja sochy dvoch kráľov, sv. Štefana a sv.

Posledný oltár na ľavej strane lode je zasvätený sv. Michalovi. Predstavuje archanjela v brnení so štítom, ako sa vznáša z nebies, aby vyhnal zlých duchov, ozbrojených hadmi. Pred pilierom pri chórovom vstupe naproti kazateľnici je tzv. Zichyovský oltár, ktorý vznikol pravdepodobne ako posledný. Je to votívny oltár grófa Karola Zichyho de Vásonkö a zasvätený je matke Božej. Dve sochy veľkých kľačiacich anjelov dvíhajú zázračný obraz Matky Božej a za obrazom drobné detské postavy (putti) rozprestierajú plasticky prevedený baldachýnový záves.

Vedľa oltára Matky Božej na pravej strane je oltár sv. Anny. V ďalšom výklenku vpravo ukazuje oltárny obraz veniec anjelov, ktorí vznášajúc sa, držia kvetmi ozdobený obraz piety. Obzvlášť pekný je na vrchole umiestnený obraz Jána Krstiteľa v tmavočervenom plášti. Nad oltárom je pálfyovský erb. Gróf Pálfy bol priaznivcom rádu trinitárov. Pravdepodobne je darcom tohoto oltára. Vľavo od obrazu je socha sv. Jozefa a vpravo sv.

Ďalší oltár je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Svätec sa vznáša medzi anjelmi nad mostom, z ktorého bol zhodený a na vlnách Vltavy pláva jeho mŕtvola. Sochy pri obraze predstavujú sv. Barboru a sv. Prímas Imrich Eszterházy bol mecenášom trinitárskeho rádu. Daroval kostolu hlavný oltár. Plastiky hlavného oltára sv. Agneša a sv. Tento nádherný oltár z roku 1752 nesie monumentálny obraz od umelca F. X. Karla Palkó a predstavuje sv. Jána z Mathy, ako vykupuje kresťanských zajatcov od tureckých obchodníkov. V strede prijíma sv. Felix z Valois zástavu od anjela. Nad scénou sa vznáša Najsvätejšia Trojica, ktorej bol rád zasvätený.

V 20. storočí máme dobre zdokumentované viaceré obnovy kostola sv. Jána z Mathy. Za socializmu tiež prebehli viaceré reštauračné práce na kostole. V roku 1938 tento podnet prešetrovala pamiatková komisia. V roku 1945 bol za nového farára vymenovaný Augustín Hladík, kaplán u sv. Martina. Počas pôsobenia A. Hladíka začal život farnosti rozkvitať a zreštaurovala sa i budova kostola. Od roku 1950 viedol farnosť Štefan Záreczký.

Dňa 1. februára 1990 ho na žiadosť arcibiskupa Jána Sokola vymenil Anton Kebis, predtým farár v Kútoch. Hneď v roku 1990 sa prihlásilo okolo 140 záujemcov o evanjelizáciu, z ktorých boli už dospelí. Každoročne sa 8. decembra koná slávnosť, ktorá je spojená so zasvätením mesta Bratislavy Panne Márii. V roku 1993 bol postavený nový mramorový kríž vo farnosti v lokalite Červený kríž.

Trinitári, oficiálne Rád Najsvätejšej Trojice, boli veľmi obetavý rád. Kade mohli, tade zháňali peniaze a za ne vykupovali kresťanov zo zajatia a otroctva. A že ich po vojnách s Turkom bolo! Podľa stanov rádu, ak nemali na vykúpenie zajatca peniaze, sami rehoľníci sa neraz obetovali na výmenu.

Rád trinitárov (lat. Ordo Sanctissimae Trinitatis) patrí medzi najstaršie mníšske rády Rímskokatolíckej cirkvi. Založili ho svätí Ján z Mathy a Félix z Valois. Podľa legendy sa Jánovi zjavil anjel s červeno-bielym krížom na prsiach, ktorý viedol za ruky dvoch spútaných otrokov, kresťana a maura. Toto zjavenie ho inšpirovalo k založeniu rádu na vykupovanie otrokov. Pápež Innocent III. potvrdil novú rehoľu 17. decembra 1198.Hlavným poslaním rehole bolo vykupovať zajatcov a otrokov, z tureckého zajatia. Rád bol mimoriadne obľúbený.

Do Viedne prišli trinitári zo Španielska na žiadosť cisára Leopolda I. v roku 1688, aby pomáhali ľuďom, ktorí sa dostali do tureckého a tatárskeho zajatia. Gróf Széchényi sa dozvedel o príchode trinitárov do Viedne a vyjadril prianie uviesť tento rád aj do Uhorska. Trinitári prišli do Bratislavy až ako do druhého miesta v Uhorsku. Na župnej kongregácií bol schválený zámer postaviť nový kostol a kláštor trinitárov.

V roku 1713 získal Rád Najsvätejšej Trojice pozemky na zrušenom cintoríne svätého Michala. Na tomto mieste kedysi stával stredoveký farský kostol sv. Michala, ktorý bol v 20. rokoch 16. storočia zbúraný kvôli predpokladanej tureckej ofenzíve. Pri výkope základov nového kostola sa narazilo aj na zvyšky starého kostola sv. Michala, ktoré boli tak dobre zachovalé, že mohli byť využité ako základové múry.

Už 12. apríla 1717 mohol nitriansky biskup Adam Erdödy položiť základný kameň stavby kostola. Nový trinitársky kostol bol v r. 1725 dokončený do tej miery, že sa mohlo prikročiť k jeho otvoreniu. Tá začala podľa cirkevného rítu požehnaním v sobotu 7. apríla 1725, ktoré vykonal predstavený (minister) kláštora páter Štefan a Resurrectione Domini.

Kostol Najsvätejšej Trojice je jednou z mála katolíckych stavieb na Slovensku s centrálnym, elipsovitým pôdorysom. K oválne formovanému interiéru priliehajú po tri kaplnky na každej strane, pozdĺžne presbytérium a vstupná predsieň s koso pripojenými vežami. Aj čelná fasáda je na slovenské pomery raritou.

Ústredný priestor barokových kostolov je často zakončený kupolou, ktorá jednak poskytuje ďalšie svetlo, jednak jej prítomnosť v minulosti vytvárala priestor na umelecké zobrazenie raja či božskosti. Pokiaľ má však veľká časť realizovaných barokových chrámov v Európe kupoly reálne, v bratislavskom trojičnom kostole ju na pomerne vysokej a takmer rovnej klenbe nahrádza iluzívna maľba. Jej autorom je taliansky neskobarokový maliar Antonio Galli da Bibbiena.

V kostole sa nachádza hlavný oltár a niekoľko bočných oltárov. Nádherný hlavný oltár bol zhotovený na náklady arcibiskupa Imricha Esterházyho. Hlavný oltárny obraz kostola Trinitárov v Bratislave od Františka Antona Palka z roku 1728, ktorý sa znázornil sám vpravo ako chlapec držiaci mešec s peniazmi. Oltár z oboch strán lemujú sochy sv. Agnesy (naľavo) a sv. Kataríny Alexandrijskej (napravo), ktoré sa pripisujú bavorskému sochárovi Johannovi Baptistovi Straubovi.

Kostol Najsvätejšej Trojice prešiel v nedávnych rokoch rekonštrukciou fasády, ktorá mu vrátila pôvodnú krásu a farbu. V súčasnosti je obľúbeným miestom pre veriacich a turistov, ktorí obdivujú jeho architektúru a umelecké diela.

Pri kostole v roku 1854 vznikla Farnosť Najsvätejšej Trojice.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Malackách

Farský kostol na Dolnom konci mesta Malacky je jednou z najstarších zachovaných stavieb v Malackách. Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v 16. storočí. Jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom bola postavená v rokoch 1574 - 1580 v renesančnom slohu. V roku 1672 bola reštaurovaná veža v neskoro-renesančnom slohu. V priebehu 18. storočia bol kostol zbarokizovaný. Zo sakrálnych výtvarných pamiatok interiéru k najhodnotnejším patrí kazateľnica z druhej polovice 17. storočia.

Pôvodný hlavný oltár pochádzal z roku 1755. V strede oltára sa nachádza maľovaný obraz Najsvätejšej Trojice. Kostol má dva bočné oltáre. Pod kostolom sa nachádza krypta, ktorá nebola vybudovaná pod loďou kostola, ale pod sakristiou.

Malacky boli už v 16. storočí farnosťou s vlastným farárom, dovtedy boli filiálkou farnosti z Kostolišťa. V okolí kostola boli viaceré administratívne budovy. Pri kostole vzniklo prvé námestie, z ktorého sa rozchádzali terajšie malacké ulice.

Kostol tvorí jednoloďová stavba s valenou klenbou, presbytérium je uzatvorené polygonálnym uzáverom. Veža je postavená na západnom priečelí. Renesančná ochodza z roku 1672 vraví o vtedajšej výstavbe a dokončení tejto veže. Ochodza slúžila ako pozorovacie miesto pre prípad požiaru alebo vo vojnách. V apríli 1808 postihol vežu požiar. Strechu odvtedy tvoril biely ihlan. Dnešnú podobu nadobudla veža na začiatku 20. storočia.

Hlavný oltár je barokový, pochádza zo začiatku 18. storočia. Kazateľnica je z druhej polovice 18. storočia. Až v roku 1925 po smrti malackého farára Dr. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Posledná rozsiahla rekonštrukcia prebehla v rokoch 2011-2012 spočívajúca v komplexnej obnove fasády kostola a veže a výmene strechy.

Okrem názvu Farský kostol sa často používa pomenovanie Dolný kostol, resp. Kostol je prístupný v čase bohoslužieb. Najbližšie parkovacie miesta sa nachádzajú hneď oproti kostolu, pred bytovkami na Záhoráckej ulici. Ak sa rozhodnete navštíviť farský kostol, odporúčame vám zavítať aj do neďalekého Múzea Michala Tillnera alebo na starý cintorín, kde sú pochované mnohé významné osobnosti Malaciek. Nezabudnite si prezrieť aj súsošie Najsvätejšej Trojice a sochu Panny Márie v tesnej blízkosti kostola.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Rovinke

Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice v Rovinke bol postavený v klasicistickom slohu v roku 1798. Jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Hlavné priečelie, ktoré člení lizénový rám a kordónová rímsa, má nad vstupným portálom niku s plastikou. Masívna veža, vstavaná do štítového priečelia členená lizénovým rámom, má letopočet datujúci stavbu. Na veži je malý murovaný ihlan s dvojkrížom.

Pôvodný oltár a mobiliár sa nám dodnes nezachovali. Bohostánok, obetný stôl a ambóna so sedesom pochádzajú zo 70. rokov 20. storočia, kedy sa interiér „zmodernizoval v duchu liturgickej reformy po Druhom vatikánskom koncile.“ V sklenenej farebnej vitráži okna apsidy presbytéria je zobrazená štylizovaná Najsvätejšia Trojica. Súpis pamiatok na Slovensku v interiéri kostola uvádza voľné obrazy: Madona z roku 1636, Panna Mária z roku 1862, sv. Florián, sv. Anna, svätec, sv. Rodina, sv. Vendelín a ďalší svätec sú z druhej polovice 19. storočia.

V historických záznamoch z roku 1935 sa spomína projekt na jeho zväčšenie, avšak k tomuto aj kvôli nedostatku finančných prostriedkov nedošlo. Koncom 20. storočia sa obnovila vonkajšia fasáda a celý kostol bol jednoducho vymaľovaný. V súčasnosti je ukončená jeho rekonštrukcia a prístavbu novej chrámovej lode. Až v rokoch 1867-1868 postavil bratislavský organár Karol Klockner organ aj v tunajšom kostole.

Vo veži starého kostola sa nachádzali pôvodne štyri zvony. Počas 1. svetovej vojny (1916) boli tri najväčšie zrekvírované a roztavené. Preto vo veži zostal len jeden a síce najmenší - zvon sv. Vendelína - tzv. umieráčik. Tie boli napokon odliate až v roku 2020 po rekonštrukcii kostola.

Na bočnej stene chrámu sú umiestnené drevené obrazy prvých svätých z nášho územia a prvých panovníkov, pričom v niektorých z nich sa nachádzajú relikvie. Konkrétne sa jedná o: Bl. Titus Zeman, Bl. Sestra Zdenka, Bl. Vasiľ Hopko, Bl. P.P. Gojdič, Sv.

Kostol Sv. Trojice v Poprade

Evanjelický kostol Svätej Trojice v Poprade

Pri prechádzke Námestím sv. Egídia v Poprade nájdete v jeho centrálnej časti evanjelický Kostol Svätej Trojice. Nachádza sa priamo v historickom centre na pešej zóne vedľa fontány z jednej strany a Kostola sv. Egídia zo strany druhej. Kostol Sv. Trojice bol postavený v klasicistickom umeleckom štýle v rokoch 1829-1834 podľa návrhov Jána Fabriciho. Kostol bol vysvätený 24.júna 1835 na sviatok Sv. Trojice. Hlavný oltár kostola vznikol v roku 1838. Evanjelické kostoly sú oproti katolíckym oveľa strohejšie a menej zdobené, nič to však nemení na jeho atmosfére a jednoduchej krásne.

Prehliadka tohto chrámu je možná po dohode v Mestskej informačnej kancelárii v Poprade alebo kostol môžete navštíviť počas evanjelických služieb. V kostole sa nachádzajú viacjazyčné písomné materiály o histórii kostola a cirkevného zboru. Prehliadku kostola zvládne úplne každý, od detí až po tých najstarších. Ani pre vozičkárov nebude problém prehliadka. Návštevu kostola odporúčame spojiť s ďalšími popradskými zaujímavosťami.

Kostol Sv. Trojice v Prešove

Na mieste dnešného kostola stál pôvodne menší kostol, ktorý prešovskí mešťania dali postaviť ešte v 15. st., a to neďaleko už jestvujúceho Kostola sv. Mikuláša. Pravdepodobne slúžil maďarskému obyvateľstvu. Zasvätený bol sv. Ladislavovi (1077-1095), niekdajšiemu uhorskému panovníkovi, ktorý bol po smrti vyhlásený za svätého. Na začiatku 30. rokov 16. st. Prešovčania pomerne rýchlo prijali Lutherovo učenie. Magistrát mesta súhlasil s výstavbou nového kostola, a to na námestí na mieste pôvodného Kostola sv. Ladislava.

25. júla 1642 bol položený základný kameň, o 5 rokov neskôr bola stavba dokončená a 16. júna 1647 slávnostne posvätená. Stavba kostola, posvätenie základného kameňa i posvätenie chrámu prezrádzajú, že v Prešove v tom období prevládali tolerantné národnostné vzťahy. Prešovskej evanjelickej cirkvi, pre ktorú bol kostol postavený, slúžil do r. 1670.

Po potlačení Veselényiho sprisahania a po obsadení Prešova habsburským vojskom generála Spankaua bol v r. 1671 Chrám Sv. Trojice, tak ako aj ostatné kostoly, evanjelikom odňatý a pridelený v meste sa obnovujúcej katolíckej cirkvi. Do užívania ho dostali jezuiti. V roku 1672, keď do mesta prišli kurucké vojská, sa kostol nakrátko vrátil evanjelikom, ale už koncom toho istého roku bol opäť v rukách jezuitov. O desať rokov neskôr (1682) sa počas povstania Imricha Thökölyho Chrám Sv. Trojice vrátil do rúk evanjelikov, ktorí ho používali do r. 1686. Potom bol opäť spravovaný jezuitmi.

Počas povstania Ferenca Rákocziho II (1705-1711), keď bol Prešov obsadený jeho vojskom, bol kostol vrátený evanjelikom. V novembri 1710 však mesto, zdecimované strašnou morovou epidémiou, kapitulovalo pred silnejším habsburským vojskom a v nasledujúcom roku už kráľovná Eleonóra Magdaléna vydala nariadenie (25.7.1711), podľa ktorého mali prešovskí evanjelici opustiť Chrám Sv. Trojice a mali si postaviť nový kostol na západnom predmestí. Chrám potom opäť spravovali jezuiti, a to až do zrušenia rádu v r. 1773. V r. 1784 sa stal chrám majetkom evanjelickej cirkvi, ktorá ho kúpila od magistrátu za 6000 zlatých, a to spolu s Kolégiom. Používať sa začal až od novembra 1784, kedy bol definitívne odovzdaný evanjelikom.

V júli 1642 bol položený základný kameň kostola a o päť rokov neskôr, v júni 1647, bol kostol odovzdaný do úžívania. Vznikla tak na Slovensku ojedinelá renesančná stavba kostola s jednoloďovou dispozíciou, trojbokým záverom, dvoma chórmi po oboch stranách lode a s organovou emporou (priestor nesený klenbou) v severnej časti. Stavbu kostola pripomína latinský text, ktorý sa nachádza v chráme na ľavej strane hlavného vchodu. V preklade: Dňa 1. mája 1642 bol tento kostol založený ku cti Najsvätejšej Trojice, na trovy kráľovského slobodného mesta Prešova.

Vonkajší vzhľad chrámu sa počas jeho existencie výrazne nemenil. ediným väčším zásahom bolo v r. 1716 prepojenie severnej empory chrámu s budovou Kolégia, a to klenutou zastrešenou chodbou. Ňou sa dalo prechádzať z Kolégia do chrámu. Táto stavebná úprava sa udiala v období, keď kostol vlastnili jezuiti. V tomto roku dostali jezuiti povolenie postaviť okolo Kolégia a kostola múr a vytvoriť si tak skutočnú rezidenciu.

Kostol počas jeho existencie niekoľkokrát zasiahli ničivé udalosti, no vzápätí bol opravovaný. O jednom z takýchto reštaurátorských zásahov vypovedá aj latinský nápis z roku 1850. Ďalšie obnovovacie práce na kostole sa uskutočnili počas pôsobenia kňaza Johanna Stehla (1824-1912), ktorý bol v r. 1864-1895 seniorom Šarišsko-zemplínskeho seniorátu ev. a.v.

Kostol Svätej Trojice v Petržalke

Novodobá história Cirkevného zboru ECAV Bratislava-Petržalka je tak spojená s výstavbou nového Kostola Sv. Trojice podľa návrhu Ing. arch. Júliusa Baláža v spolupráci s Jozefom Hauskrechtom a Františkom Husovským. Posviacka základného kameňa sa uskutočnila v decembri 1991.

Uprostred trinásťpodlažných panelových domov vyrástol uzatvorený komplex, ktorý tvorí súbor troch spojených budov: fara, viacúčelový zborový dom a vlastný objekt kostola. Spolu ohraničujú pekné nádvorie s bohatou tvarovo formovanou zeleňou, ktoré je verejne prístupné. Celý tento priestor je od ulice vyzdvihnutý - výškový rozdiel prekonáva monumentálne nástupné schodisko, akoby na osvedčený spôsob krepidómy. V kontraste s horizontalitou panelákov dobre pôsobia šikmé veľké plochy striech kostola, a to aj farebne. Komplexu dominuje excentricky umiestnená kostolná veža - zvonica z prostého betónu pôdorysného tvaru päťuholníka s vyše 140 schodmi. Na veži je umiestený symbol kresťanstva - kríž.

Samotný chrám v pôdoryse predstavuje veľkorysý, ale pritom evanjelicky striedmy trojuholníkový priestor. Chrám poskytuje miesto pre asi 500 sediacich návštevníkov, z čoho asi 100 miest je na balkóne. Chrámový priestor je preklenutý lepenými dreveným nosníkmi, ktoré vo vrchole v mieste styku vytvárajú priestor na stropné bazilikálne osvetlenie. Jednoduchému oltáru a celému priestoru dominuje z kameňa vytesaný monumentálny kríž, zozadu osvetlený cez okennú štrbinu v stene. Spolu s kamennou kazateľnicou a oltárom je to tiež dielo R. Baláža. Na náprotivnej strane na balkóne chrámu dominuje organ prevezený z nemeckého Bayeruthu. Ďalším výtvarným dielom sú vitráže od Mikuláša Klimčáka, ktoré cez deň presvecuje smerom do interiéru denné svetlo a večer, naopak, umelé osvetlenie presvecuje cez vitráže smerom do exteriéru. Asi v tretine stropu bližšie k oltáru visí z chrómových prútov vyskladaný veľký luster nadčasového dizajnu od akad. sochára a dizajnéra Andreja Cepku.

Prehľad Kostolov Svätej Trojice

Nasledujúca tabuľka poskytuje stručný prehľad niektorých kostolov zasvätených Svätej Trojici na Slovensku: