Najsvätejšia Trojica Omaľovánky pre Deti a Iné Náboženské Aktivity

Pripravili sme pre vás parádnu kolekciu omaľovánok pre deti, ktoré sú pripravené na tlač. Tiež tu nájdete omaľovánky vhodné na sviatky.

Omaľovánky s Náboženskou Tematikou

Maľovanka - Veľká noc - Zmŕtvychvstal Ježiš, náš Pán na 32 stranách obsahuje pútavé obrázky s plnofarebnými predlohami, ktoré zachytávajú udalosti pôstneho a veľkonočného obdobia.

Maľovanka - Svätá omša: Svätá omša je slávnosť, na ktorú nás pozýva Pán Ježiš. On náš má rád a teší sa, keď sa môže s nami stretnúť, podobne ako keď nás dobrý kamarát pozve na oslavu. Teší sa na nás a my sa tešíme na neho. Ak chcete prežiť oslavu (svätú omšu) s radosťou zo stretnutia s Ježišom i nebeským Oteckom je dôležité, aby ste mali radosť a tešili sa na ňu. Ak by ste aj niečomu hneď nerozumeli, nevadí.

Maľovanka - Svätý Martin: Táto maľovanka vám chce priblížiť život svätého Martina, ktorý sa vydal po ceste za Ježišom. Jednotlivé obrázky a texty opisujú udalosti z Martinovho života a pomáhajú nám spoznať ho. Svätý Martin celým srdcom miloval Boha a v každom človeku hľadal Ježiša. Skúsme sa aj my takto pozerať na našich blízkych a prosme sv. Martina, aby nám v tom pomáhal. Svätý Martin je uctievaný ako patrón a ochranca vojakov, jazdcov, kováčov, tkáčov, cestujúcich, chudobných, žobrákov, utečencov, väzňov, pastierov a mnohých iných. I preto si ho v minulosti volili za svojho ochrancu najmä vojenské pevnosti, opevnené mestá, hrady i mestá a dediny v blízkosti hradov. Na Slovensku je sv.

Pexeso s Náboženskými Motívmi

Pexeso - Ježiš - náš pán: Na pexese Ježiš - nás Pán nájdete obrázky, ktoré približujú udalosti z Ježišovho života. Zobrazujú výjavy od jeho narodenia, cez krst, prvé povolanie učeníkov, zázraky a uzdravenia až po utrpenie v Getsemanskej záhrade, odsúdenie, smrť a slávne zmŕtvychvstanie.

Pexeso - Tajomstvá posvätného ruženca: Milé deti, na tomto pexese nájdete obrázky jednotlivých tajomstiev ruženca. Modlitba ruženca nám hovorí o udalostiach, ktoré sa stali v Ježišovom živote a v živote jeho rodičov Panny Márie a sv. Jozefa. Poznáme 4 ružence - radostný, svetla, bolestný a slávnostný - podľa toho, o akých udalostiach z Ježišovho života hovoria. Každý ruženec má 5 tajomstiev. Ježišova mama Mária darovala modlitbu ruženca sv. Dominikovi Guzmánovi a poprosila ho, aby o ruženci rozprával svojim kamarátom a aby ich naučil modliť sa túto modlitbu.

Pexeso - Žilinská diecéza: Milé deti, na tomto pexese nájdete obrázky kostolov, ktoré sa nachádzajú v Žilinskej diecéze. Žilinská diecéza je najmladšia diecéza na Slovensku a pápežom Benediktom XVI. bola zriadená 14. februára 2009. Pri príležitosti jej 10.

Maľovanky s Pútnickymi Miestami

Maľovanka - Pútnické miesta Slovenska 2. rozšírené vydanie: V maľovanke sa nachádzajú tieto pútnické miesta: Bazilika Sedembolestnej Panny Márie, Šaštín, Bazilika Narodenia Panny Márie, Marianka, Bazilika sv. Mikuláša, Trnava, Diecézna mariánska svätyňa sv. Andreja-Svorada a Beňadika, Skalka nad Váhom, Bazilika Návštevy Panny Márie, Staré Hory, Kaplnka Panny Márie Snežnej, Úhorná, Kaplnka Božieho hrobu a krížová cesta, Nitra - Kalvária, Kaplnka Nepoškvrneného Počatia Presvätej Bohorodičky a pútnický areál, Litmanová, Bazilika Narodenia Panny Márie, Rajecká Lesná . Frivald, Kostol Panny Márie Matky Cirkvi, Turzovka - Živčáková, Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky, Ľutina, Farský kostol sv.

Maľovanka - Pútnické miesta Žilinskej diecézy: V maľovanke sa nachádzajú tieto pútnické miesta: Kaplnka Panny Márie Kráľovnej pokoja, Farský kostol sv. Mikuláša, Višňové, Farský kostol sv. apoštola Jakuba Staršieho, Dubnica nad Váhom, Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, Oščadnica, Kostol Sedembolestnej Panny Márie, Oščadnica, Farský kostol sv. Mikuláša, Domaniža, Farský kostol sv. Cyrila a Metoda, Terchová, Farský kostol Božského Srdca Ježišovho, Rajecké Teplice, Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Rajecké Teplice, Kaplnka sv.

Maľovanka - Kostoly v Žiline: V maľovanke sa nachádzajú tieto kostoly: Kostol Obrátenia sv. Pavla - Sirotár, Kostol sv. Barbory - Františkánsky, Kostol Sedembolestnej Panny Márie, Vlčince, Kostol Dobrého pastiera, Solinky, Kostol Božieho milosrdenstva, Hájik, Kostol sv.

Bazilika sv. Mikuláša, Trnava

Ďalšie Náboženské Maľovanky

Maľovanka - Posvätný ruženec: Milé deti, v tejto maľovanke nájdete obrázky, ktoré hovoria o modlitbe ruženca. Ježišova mama Mária darovala modlitbu ruženca sv. Dominikovi Guzmánovi (ako je to zobrazené na obálke maľovanky), a poprosila ho, aby o ruženci rozprával svojim kamarátom, a aby ich naučil modliť sa túto modlitbu.

Kolekciu pravidelne dopĺňame, tak ak vám tu nejaké témy chýbajú, stačí nám napísať a my sa ich posnažíme pridať. Ďakujeme.

Pozrite si aj video o živote svätej Alžbety od Najsvätejšej Trojice

Život svätej Alžbety od Najsvätejšej Trojice

Sviatok: 8. * 18. † 9. Élisabeth Catez sa narodila 18. Sv. neďaleko Bourges, kde bol utáborený oddiel kapitána Francois J. Cateza, jej otca. Kapitán Catez pochádzal zo severného Francúzska, z chudobnej rodiny. Vlastným úsilím a vytrvalosťou, ako aj nevyčerpateľnou energiou - ktorú po ňom zdedila Alžbeta - získal vzdelanie a vysoké vojenské postavenie. Mária Rollandová, jeho manželka, taktiež dcéra z vojenskej rodiny, mala už 33 rokov, keď sa v roku 1879 vydala za 48-ročného Františka. Doma ju vychovávali v prísnom duchu a preto bez ťažkostí a ochotne zdieľala s mužom v prvých rokoch manželstva jeho sparťanský, kočovnícky život. Hoci mala zdanlivo drsné vonkajšie spôsoby správania, vedela byť jemná. V roku 1881 kapitánovu jednotku presunuli do Auxonne. V júli 1882 sa manželia Catezovci usadili v Dijone, kde sa onedlho narodila ich druhá dcéra, Margita, spokojná a tichá ako anjelik v porovnaní s „malým diablikom“ - Alžbetou. Rodičia boli kvôli tomuto dieťaťu zúfalí, lebo prejavovalo prílišnú živosť, tvrdohlavosť a dokázalo z hocakého dôvodu vybuchnúť do nekontrolovanej zlosti, voči ktorej boli racionálne argumenty zo strany otca a matkine „rukolapné“ odpovede (po zadku) bezmocné. V tom istom roku na rodinu dopadá jeden úder za druhým. V januári 1887 zomiera dedko Rolland a v októbri otec - kapitán Catez. Pre matka bol vdovský dôchodok po mužovi - vojakovi jediný zdroj príjmov a tak sa z finančných dôvodov musela presťahovať s dcérami do lacnejšieho podnájmu na okraji mesta v blízkosti Karmelu. Obidve sestry Catezové začali navštevovať súkromnú školskú výuku a taktiež sa učili hrať na klavíri v blízkom konzervatóriu, čo patrilo vtedy k dobrým mravom. Trinásťročná Alžbeta tu získala vtedy prvú medailu za hru a taktiež cenu za krátke inštrumentálne cvičenia. Hudba sa stala jej vášňou.

Vnútorná premena po prvej spovedi vyvrcholila po prvom svätom prijímaní, o ktorom neskôr napísala vo svojom denníku: „Nerozprávali sme sa navzájom. Milovali sme sa. Moja duša sa stala príbytkom Boha, Pán vlastnil moje srdce, vlastnil ho v takej miere, že od tej hodiny, od toho tajomného rozhovoru, od chvíle toho božského stretnutia plného rozkoše nemám už iné túžby, okrem tej, že mu odovzám svoj život, opätujem mu hoci len trochu Jeho veľkú lásku v Eucharistii. Radikálne sa zmenila. Pre najbližších sa stala milou, citlivou a trpezlivou. Dorastala. Podrobenie temperamentu jej však neprišlo ľahko. Zapísala: „Keď mi niečo nespravodlivo vyčítajú, cítim, že krv sa mi búri v žilách; celá moja osoba sa búri“. Zápasila so svojou precitlivenosťou, zamaskovanou formou egoizmu. Poznala sa a mohla úprimne vyznať, že predsa len napriek egoistickej precitlivenosti má k egoizmu odpor.

Odvážna, plná fantázie a rozletu, bola srdcom zábav a stretnutí. Raz jej domáca učiteľka dala úlohu opísať samú seba zvonku i zvnútra. Vecne odpovedala, že načrtnutie takého portrétu nie je ľahké a že musí pozbierať celú svoju odvahu, aby sa pustila do diela. Píše, že je vysokou brunetkou, s čiernymi blýskajúcimi očami a hustým obočím. Jej pekné nohy by ospravedlňovali prímenie „dlhonohá Alžbeta“. Čo sa týka chovania, priznáva, že od prírody je koketkou (že vraj tak treba) a taktiež radostnou a trochu ľahkomyseľnou. Charakter má dobrý, srdce citlivé, je celkom pracovitá a dostatočne trpezlivá. Dokáže sa ovládať a neprechovávať pocity krívd; uvedomuje si svoje chyby a chýbajúce čnosti. Má štrnásť rokov a rozširuje okruh svojich známostí, nadväzuje priateľstvá; teší sa z každého prejavu srdečnosti svojich priateliek. Smelo predstavuje svoje názory. Matka s radosťou sledovala záujem mladých ľudí o osobu svojej dorastajúcej dcéry a snívala o jej šťastnom vydaji. A Alžbeta zatiaľ - pod vplyvom vnútorného impulzu - zložila sľub panenstva a čoraz viac sa obracala ku nemateriálnym hodnotám života. Tešili ju nové šaty a súčasne ju priťahovala chudoba.

Odo dňa zloženia sľubu čistoty žila akoby dvoma smermi: úspechmi v spoločenskom živote a prebývaním s Bohom prítomnom v jej vnútri. Do osemnásteho roku života pozostáva dievčaťom z mäsa a kostí, milujúcim šaty a cestovanie. Cestuje po Francúzsku, prežíva závrat hlavy v Pyrenejach, o ktorých je presvedčená, že život bez nich už nebude mať pre ňu krásu. Po návrate domov si usporadúva dojmy. Zapisuje do denníka: „Daj mi samotu srdca. Nech s tebou žijem v hlbokej jednote (…)môj život nech bude neustálou modlitbou. „Je večer. Z balkóna môjho rodinného domu hľadím na Karmel… Rozoznieva zvon zvolávajúci na modlitbu. Obetujem Pánovi slzy plynúce po mojich lícach; zjednocujem sa so sestrami modliacimi sa breviár. Alžbeta mala sotva 14 rokov, keď po zložení sľubu čistoty počula v srdci volanie do Karmelu a odpovedala Bohu „áno“. Samozrejme, nemohla vtedy rozhodovať o ničom. Míňali sa dni, mesiace, roky, keď sa dievča konečne rozhodlo vyznať matke svoju túžby a …. Mária Catezová zareagovala ostro. Obmedzila dcére návštevy kostola, pristupovanie k svätému prijímaniu a predovšetkým zakázala navštevovať sestry v Karmeli. Chcela tým spôsobom predísť jej - ako si myslela - prehnanej nábožnosti. Alžbeta sa s bolesťou podrobila rozkazom matky.

Medzi 14. do 18. rokom života sa poddala matkinej vôli a preto sa zabáva a chodí na priateľské stretnutia. Bedlí pozorne nad svojim srdcom, aby sa zbytočne nezaplietlo do nepotrebných citov. Bojuje so svojou citlivosťou, čoraz viac sa modlí, najmä pred priateľskými stretnutiami s mladými dôstojníkmi, ktorým nie je ľahostajná. Dúfa, že Boh ju nezaťaží námahou nad jej sily. Vo svojom denníku poznamenáva: „Vieš dobre, môj Božský Majster, že keď sa zúčastňujem na zábavách, teším sa z môjho sústredenia, ponorenia sa do Tvojej prítomnosti; tak dokonale cítim Teba v sebe“. - „Ó, Láska moja! Tvojou som, iba Tebe patrím, učiň so mnou všetko, čo len chceš“. - „Keďže žijem iba Bohom, vždy v Jeho svätej prítomnosti, pod Jeho do hĺbky duše prenikajúcim pohľadom, aj uprostred sveta Ho možno počuť v tichu srdca, ktoré túži patriť iba Jemu“. - „Duše, ó môj Bože, duše potrebujem, za cenu akýchkoľvek utrpení. Vernosť povolaniu a boj s vlastnou citlivosťou ju dostatočne očistili na prvé mystické milosti. Uvedomila si ich v čase rekolekcií v januári roku 1899. Nechápala ich, preto sa radila so spovedníkom, ten zas usmerňuje jej vôľu na úplný dar seba samej. V denníku poznamenáva: „Čím sa Bohu odvďačím za Jeho dobrotu? Aká ťažká a mozoľná sa po tých extázach a vznešenom nadšení zdá zvyčajná modlitba. (…) Ježišu, Láska moja a Život môj, pomôž mi! Musím rozhodne dôjsť ku tomu, aby som vždy a vo všetkom činila to, čo je opakom mojej vôle. Tebe ju odovzdávam, nech tvorí jednotu s Tebou. Pane, sľubujem Ti, že verne splním rozhodnutie zrieknuť sa vo všetkom seba.

Očakávanie na súhlas matky bolo pre Alžbetu veľkou životnou skúškou. Takticky a trpezlivo bránila právo byť verná svojmu ideálu. Keď po rokoch námah matka konečne sľúbila, že jej dovolí vstúpiť do Karmelu po ukončení 21. roku, hneď nato predstavila dcére výnimočného kandidáta na manželstvo, odmietnutie ktorého by bolo hriechom. Alžbeta rozhodne odriekla. A tak dookola. „Ako veľmi trpím, môj Bože! Túžim však zotrvať v tomto stave tak dlho, ako sa Ti bude páčiť, keďže toto požehnané utrpenie očisťuje moju dušu, ktorú chceš ešte hlbšie zjednotiť do Sebou. Dovoľ mi trpieť viac, ako len veľmi chceš, ale podopieram ma, som taká slabá! Dobre vieš, že milujem iba Teba, iba k Tebe som pripútaná! … Ó, Láska, ako dobre je oddať sa Ti! Medzitým sa impulzy milosti, ktoré Alžbete umožnili hmateteľne prežívať prítomnosť Najsvätejšej Trojice v jej duši, stávali čoraz častejšie a hlbšie. Bola znepokojená a zdôverila sa s tým priorke Karmelu, ktorá - aby ju upokojila - dohovorila jej stretnutie s učeným teológom, o. Gonzalvesom Valléesom. Rozhovor rozhodol o duchovnom profile Alžbety. Teológ-kontemplatik jej vysvetlil, že prostredníctvom milosti v duši skutočne prebýva Najsvätejšia Trojica a preto pri Nej treba zotrvávať vo viere a neustálej adorácii.

Osemnásteho júla Alžbeta ukončila 21. rok a matka dodržala svoj sľub. Druhého augusta 1891 roku priviedla dcéru ku dverám klauzúry, kde ju prijala priorka Karmelu, matka Germana. Prešli najskôr do kláštorného chóru, aby chvíľu adorovali Najsvätejšiu Sviatosť vystavenú v kaplnke. Spoza mreží postulantka uvidela svojich najbližších, s námahou zadržiavajúcich slzy. Sama mala oči suché, uprené do iba jej známych diaľav. Zaplavil ju pokoj a nevysvetliteľné utíšenie. Napíše o tom v liste: „V Bohu mám všetko; nachádzam v ňom tých, ktorých som opustila. Nie sme odlúčení, mreže nás nikdy nerozdelia. Moje srdce navždy zostane nezmenené. Tri dni po jej vstupe spoločenstvo urobilo pamätnú fotografiu pred výjazdom sestier na zakladanie nového kláštora. Sestra, posielajúca fotku do Karmelu v Lisieux, o Alžbete písala, že je trojdňovou postulantkou, ktorú určite bude svätou, lebo k tomu má osobitné schopnosti.

V prvých mesiacoch života v Karmeli Alžbeta pociťovala takmer hmatateľne Božiu lásku. Písala: „Život karmelitánky - to je spoločenstvo s Bohom od rána do večera. Keby On nevypĺňal naše cely a chodby, ako veľmi by boli prázdne. Po štyroch mesiacoch postulátu dostala karmelitánsky habit a meno Alžbeta od Najsvätejšej Trojice. Slávnosť obliečky sa uskutočnila počas jej milovaného sviatku Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, 8. decembra 1901. Sestra Alžbeta začala teda kanonický noviciát, ktorý sa v porovnaní so slnečným postulátom stal pre jej dušu temnou nocou očisťujúceho utrpenia. Jej prílišnou citlivosťou začali otriasať vonkajšie nepokoje a vnútorné búrky. Skúsenosť vnútornej prázdnoty a rozbitia doterajších ideálov sa spojila s novou - doteraz neznámou - mystickou skúsenosťou. Zdalo sa, že Boh ju opustil, kontemplácia sa stala temnou a plnou utrpenia. O. Vallé, ktorého zavolali, ju nemohol pochopiť, ju zasa dráždili jeho poučenia a rady. Predĺžili jej kanonický noviciát kvôli obavám, či sa hodí do tak prísnej rehole. Novicka odhaľuje v tom čase Božiu pokoru; pokoru ukrižovaného Ježiša z lásky k človeku. Ešte vrúcnejšie sa mu oddáva.

Píše: „Príliš sme zahľadení do seba; chceli by sme všetko vedieť a pochopiť a nemáme dostatok dôvery voči Tomu, ktorý nás zahŕňa svojou láskou. Nemôžeme iba stáť pod krížom, aby sme ho kontemplovali; je potrebné sa sústrediť vo svetle viery, povzniesť sa ponad seba a uvedomiť si, že kríž je nástrojom božskej lásky“. Lenže od pochopenia k realizácii je ďaleká cesta. Presvedčená o svojej vlastnej krehkosti a hriešnosti sa mala učiť očakávať na hodinu Božieho zmilovania. Keď sa spoločenstvo - napriek obavám - rozhodlo pripustiť ju k sľubom a určilo jej dátum na 11. januára 1903, Alžbeta prežívala vrchol duchovného utrpenia. Úpenlivo prosila o modlitbu. „Bola som včera u našej Matky. Do kláštora pozvali o. Edmunda Vergna, jezuitu, znalca duchovného života. V duchu viery prijala jeho usmernenia a slová uistenia, že sa nachádza na správnej ceste. Sám Boh utíšil jej vnútornú búrku až deň pred sľubmi. O mesiac neskôr písala: „Konečne je On celý môj a ja celá Jeho; mám iba Jeho a On je pre mňa všetkým. Zostáva mi jedine túžba, aby som Ho milovala, milovala Ho večne, starala sa horlivo o jeho česť, tak ako to má robiť skutočná snúbenica; robila Ho šťastným a radostným, dávala mu v mojej duši príbytok a odpočinok. Nech moja láska spôsobí, aby zabudol na ľudskú, ohavnú zlobu“.

21. Od januára roku 1903 do 9. novembra 1906 sestra Alžbeta od Najsvätejšej Trojice vrastá čoraz hlbšie do úrodnej pôdy Karmelu, aby mohla priniesť plody v podobe jeho charizmy, prejavujúcej sa svätosťou a výnimočným odkazom pre Cirkev a svet. Čo je však jeho obsahom? Alžbeta sa nazýva svätou mlčania a sústredenosti, svätou adorácie Boha prebývajúceho v ľudskej duši; rôznymi spôsobmi sa rozjíma jej modlitba „Môj Bože, Trojica, ktorú zvelebujem“, a duchovnosť formovaná listami sv. Pavla, najmä ňou vybrané heslo-meno „laudem gloriae“ - ku sláve majestátu milosti (Ef 1, 6), ktoré túto duchovnosť formovalo a súčasne koncentrovalo. Aké tajomstvo sa ukrýva v týchto slovách? Boží majestát, ktorý človek zvelebuje, je majestátom odovzdávajúcej sa lásky, ktorá je srdcom trojičného Života. Keď sa Alžbeta obetovala sláve Najsvätejšej Trojice, obetovala sa láske a podľa karmelitánskej tradície ju chce urobiť apoštolskou, čiže láskou slúžiacou Cirkvi a svetu. A ešte: „Túžim pracovať pre Božiu slávu a na to treba, aby som Ním bola preplnená. Vtedy budem vlastniť moc: jeden pohľad, jedna túžba stane sa modlitbou, ktorá sa nedá odhodiť, schopnou vybaviť, zaobstarať, vyprosiť všetko, pretože to bude akoby Boh obetovaný Bohu“.

Silno prežíva svoje duchovné kňazstvo a materstvo voči dušiam, lebo si myslí, že život kňaza a karmelitánky je adventom pripravujúcim v srdciach tú cestu, ktorú Apoštol nazýva „stravujúcim ohňom“. Tým, že sa ho dotýkame, stávame sa plameňmi lásky, objímajúcimi všetky údy Kristovho Tela, čiže Cirkvi. Je taktiež vždycky službou ľuďom. Veľmi rada dáva - nadväzujúc na sv. Pavla -svojmu apoštolátu názov materstvo duší. Tvrdí, že karmelitánka má dvojaké poslanie: byť pannou a matkou; pannou, keďže vo viere zostala zasnúbená Pánovi; matkou, pretože zachraňuje duše, rozmnožujúc počet Otcových adoptovaných detí, Kristových spoludedičov. Alžbeta ako karmelitánka, panna a matka vidí svoje večné poslanie takto: „Z neba budem privádzať duše k vnútornemu sústredeniu tým, že im budem pomáhať zriekať sa seba a utiekať sa k Bohu v najjednoduchšom láskyplnom geste. Jej uvedomovanie si plodnosti lásky pochádzalo predovšetkým z presvedčenia o hodnote služby prostredníctvom kontemplácie, keďže človek zostal obdarovaný milosťou pre spoločnú službu s Božím Synom. Alžbeta v posledných mesiacoch života pri rozjímaní Apokalypsy pochopila, že touto službou je dokonca „sláva Božieho majestátu“ vo večnosti. Služby nestavala proti charizmám. Na čelnom mieste stavala vždy Božiu Lásku, ktorá prostredníctvom rôznych foriem cirkevného života vykonáva svoj kňazský úrad; a celý kresťanský život pokladala za sviatostnú udalosť, plnú milosti a Božej prítomnosti.

Priznávala, že rozjímať Slovo a neustále Ho adorovať, slúžiť Cirkvi a stotožňovať sa s Kristom ju naučila Mária, ktorá pre ňu tvorila vzor milujúcej viery. „Ona! Ach, to sa nedá vypovedať! Tajomstvo, ktoré prechovávala a rozjímala o ňom vo svojom srdci, nevypovie žiaden jazyk, neopíše žiadne pero „. „Od Slova sa učila ako majú trpieť tí, ktorých Otec vybral na obety a rozhodol sa ich povolať k spolupráci na veľkom diele vykúpenia tých, ktorých predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna (Rim 8, 29), ukrižovaného z lásky“. Najčastejšie nazývala Máriu „Bránou Nebies“, keďže skrze ňu viedla cesta do vnútra Najsvätejšej Trojice. Predovšetkým však si obľúbila Tú zo Zvestovania, ktorej obrázok - dostala ho na sľuby - jej dovolili ponechať si. V poďakovaní za dar napísala nasledujúce slová: „V samote našej cely […] často budem hľadieť na tento mne drahý obraz a zjednocovať sa s dušou Márie vo chvíli, keď ju Otec zahaľoval svojím tieňom. Do nej sa vteľovalo Slovo a Duch Svätý na ňu zostupoval, aby vytvoril veľké tajoms...

tags: #najsvatejsia #trojica #omalovanka