Katolícka cirkev v Spojených štátoch amerických čelí veľkému problému. Zatiaľ čo priemerná farnosť sa rozrástla, počet kňazov sa znížil. Je zrejmé, že toto vedie k veľkým problémom v pastorácii. Tvárou v tvár týmto výzvam našla severoamerická diecéza Fresno kreatívne riešenia. Jej odpoveď: výstavba mimoriadne veľkého kostola. Čím väčší, tým lepší, tak zrejme znie motto nového prístupu. Reč je o jednom kostole, ktorý spája štyri farnosti do jednej „megafarnosti“.
Aj biskup diecézy Fresno Mons. Joseph Brennan v reportáži americkej televíznej stanice CBS hovoril o „katolíckom megakostole“, čím pravdepodobne narážal na už známe protestantské a nekonfesionálne megakostoly, ako je napríklad Chrystal Cathedral, ktorá bola postavená v roku 1980 a od roku 2019 je katolíckou Christ Cathedral.
Napriek tomu Kostol svätého Karola Boromejského je najväčším katolíckym farským kostolom v Severnej Amerike. Stál približne 24 miliónov dolárov, má 3 200 miest a rozkladá sa na ploche takmer jedného hektára. Počas troch nedeľných bohoslužieb zaplní lavice viac ako 8 000 veriacich.
„Keby Ježiš prišiel do tohto megakostola, pravdepodobne by povedal: Toto som nemal na mysli, ale robte to ďalej. Počet katolíkov v jeho diecéze počas jej založenia v roku 1967 bol okolo 307 000, ale neustále stúpa: v roku 2012 bolo v diecéze 1 074 944 katolíkov z približne 2,4 milióna obyvateľov. Diecéza má približne 86 farností, niekoľko charitatívnych organizácií, štyri školy, malé noviny, rekolekčné centrum a niekoľko cintorínov.
Hovorca diecézy Chandler Marquez pre katholisch.de uviedol, že takéto zlučovanie farností je pre Katolícku cirkev v Severnej Amerike realitou vzhľadom na nedostatok kňazov a pokles počtu veriacich. Podľa údajov Pew Research Center 13 % obyvateľov USA sú bývalí katolíci. Patria k protestantom alebo k nenáboženským skupinám.
„Zlúčenie štyroch farností a jednej misie do jednej farnosti pre diecézu znamená, že môžeme oveľa lepšie využívať naše zdroje,“ povedal Marquez. Iné diecézy v Severnej Amerike už úspešne uplatňovali tento model v oblasti katolíckej vzdelávacej práce so svojimi inštitúciami. Nakoniec si diecéza položila otázku, prečo by sa takýto model nemohol aplikovať aj pri bohoslužobných miestach.
Tento nový typ kostola by teda mohol slúžiť ako prototyp, aby sa uspokojili potreby veriacich v čase, keď je nedostatok kňazov. Cieľom novej koncepcie je „odbremeniť kňazov od práce a stresu, aby si mohli oddýchnuť“. Podľa hovorcu diecézy to znamená, že „môžu byť lepšími pastiermi pre veriacich“.
Biskupovi je však jasné, že každý rok potrebuje viac ako 25 nových kňazov. Hlavný kňaz kostola svätého Karola Boromejského Alex Chavez je však optimistický, pokiaľ ide o nový kostol a novú koncepciu. Jeho dvaja noví kňazskí kolegovia, ktorí boli nedávno vysvätení v diecéze Fresno, majú rovnaký názor - napriek negatívnym skúsenostiam. Jeden z novovysvätených, Joseph Klinge, v reportáži CBS povedal, že škandál okolo zneužívania poškodil povesť kléru a cirkvi. „Už ma nazvali pedofilom len preto, že som sa chcel stať kňazom,“ povedal Klinge.
Dovtedy bude diecéza a farnosť kráčať cestou veľkého kostola. Chavez považuje tento typ kostola za prototyp pre budúcnosť - aspoň na katolíckej strane. Pre iné cirkvi, napríklad pre cirkvi bez konfesijnej príslušnosti, ktoré sú na vzostupe od 60. rokov 20. storočia, ako je napríklad na začiatku spomínaná cirkev v Lakewoode, nie sú takéto veľké kostoly ničím novým. To isté platí aj pre Krištáľovú katedrálu, ktorú dala postaviť Reformovaná cirkev v Amerike v roku 1980.
Kedysi to bola cirkevná budova Crystal Cathedral Ministries, zboru, ktorý v roku 1955 založil televízny evanjelizátor Robert H. Schuller vtedy tento komplex nazval „22 Hektorové nákupné centrum pre Boha“, stavba, ktorá, prísne vzaté, nebola kryštálovou budovou (pozostáva z viac ako 10 000 obdĺžnikových sklenených tabúľ) a ani klasickou katedrálou. V rokoch 1971 až 2013 sa odtiaľ každý týždeň vysielala slávna televízna bohoslužba „Hodina moci“, ktorú sledovalo približne 30 miliónov ľudí vo viac ako 200 krajinách sveta.
Od roku 2019 je kostol, premenovaný na Kristova katedrála, katedrálou diecézy a zároveň centrom pre 1,6 milióna katolíkov a podobne ako nová budova kostola katolíckej farnosti svätého Karola Boromejského ponúka približne 3 000 miest pre veriacich a priestor pre 1 000 hudobníkov a spevákov.
Zatiaľ nie je možné s istotou povedať, či sa nový koncept v juhokalifornskej farnosti svätého Karola Boromejského osvedčí.
Je ťažké poprieť, že cirkevná architektúra má niekoľko veľmi pôsobivých príkladov, bez ohľadu na náboženskú príslušnosť. Mnoho cirkví upadá do myšlienkového procesu „čím väčšie, tým lepšie“, najmä medzi tými, ktorí sú katolíckeho presvedčenia.
Na prvom mieste je Bazilika svätého Petra vo Vatikáne. Nie je to príliš prekvapujúce, pretože je to najdôležitejší kostol v rímskokatolíckej viere. Pôvodnú katedrálu dal postaviť cisár Konštantín v roku 320 nášho letopočtu.
Tento kostol je ďalším založeným na počesť Panny Márie. Príbeh hovorí, že skupina rybárov vytiahla dva samostatné kusy sochy Márie. Vzali ho a umiestnili do svätyne. Súčasný kostol bol postavený na mieste, kde stála pôvodná svätyňa. Toto miesto svetového dedičstva UNESCO je tretím najväčším kostolom a najväčšou katedrálou na svete.
Bola postavená na pamiatku bohatstva a moci mesta Sevilla a bola postavená na mieste mešity Almohad. Toto je najväčšia anglikánska katedrála na svete a je domovom najväčšieho farebného skla v USA a 5. najväčšieho na svete.
Tento katolícky kostol má 135 veží, z ktorých každá je zakončená sochami významných osobností talianskej histórie, spolu s jednou z Panny Márie vo výške 108,8 metra. Bazilika Panny Márie Pokoja z Yamoussoukro alebo Panny Márie Mierovej na Pobreží Slonoviny oslávila 25. narodeniny, v septembri 1990 ju slávnostne posvätil pápež Ján Pavol II. Podľa Guinessovej knihy rekordov je s vonkajšou rozlohou 30 000 m² najväčším kostolom sveta, prekonal aj Baziliku svätého Petra v Ríme. Vnútorný priestor afrického chrámu však nie je až taký obrovský, so 7 989 m² sa umiestnil až na 17.
Bazilika Panny Márie Mierovej v Yamoussoukro
Tu je rebríček najväčších chrámov, niektoré stále nie sú dokončené. Názov bohostánku je odvodený od údajného zjavenia Márie apoštolovi Jakubovi a jej výzvy, aby sa postavil chrám s jej podobizňou na stĺpe (pilar). Na strope chrámu sa vynímajú napríklad maľby jedného z najslávnejších španielskych maliarov, miestneho rodáka Francisca Goyu.
Postavili ho v 4. storočí nad domnelým hrobom apoštola Pavla, ktorý sa nachádzal za mestskými hradbami, z čoho je aj odvodené jeho meno. V roku 1823 však stavbu zničil požiar, a tak ju postavili nanovo, čo najvernejšie podľa pôvodnej. Pôvodný architektonický návrh mierne pozmenili, tak, aby sa priestor dal využiť aj na kongresy, stretnutia, hudobné koncerty a menšie divadelné predstavenia.
Katedrálny kostol Ježiša Krista v Liverpoole patrí anglikánskej cirkvi a vďaka svojej úctyhodnej dĺžke 189 metrov, vrátane mariánskej kaplnky, je najdlhšou katedrálou na svete. Zvony chrámu visia vo výške 66 metrov nad zemou a pýšia sa prívlastkom najväčších na svete. V bazilike sa nachádza najväčší súbor organov v Poľsku a na zvonici kostola visí najväčší zvon, aký naši severní susedia majú.
Gotická katedrála je svetoznámym turistickým miestom. Stavali ju od roku 1386 a posledné detaily doladili až v druhej polovici 20. storočia. Je druhým najväčším talianskym chrámom a zároveň druhou najväčšou gotickou katedrálou sveta. Chrám je typický množstvom vežičiek a veží, nachádza sa ich tam až 135. Na jednej z nich je umiestnená socha Madony, ktorá je symbolom mesta. Z tejto veže sa za jasného dňa dá vraj dovidieť až na Matterhorn.
Chrám episkopálnej diecézy New Yorku navrhli v roku 1888 a výstavba sa začala o štyri roky neskôr. Začali ju stavať v roku 1955 pod vedením Benedita Calixta a dokončili v roku 1980. Štruktúra je v novorománskom slohu a má podobu gréckeho kríža. Renesančno-baroková vatikánska stavba je navštevovanejšou svätyňou na svete. Dnešná bazilika stojí na mieste predchádzajúcej neskoroantickej sakrálnej stavby, ktorú dal postaviť prvý kresťanský cisár Konštantín I.
Výsledný efekt je dielom štyroch géniov svojej doby - renesančného architekta Donata Bramanteho, Michelangela Buonarrotiho, ktorý navrhol detaily stavby; tie zavŕšil ranobarokový umelec Carlo Maderno svojím riešením monumentálneho priečelia; a sochára a architekta Giana Lorenza Berniniho, ktorý pridal sochy v interiéri aj exteriéri, vytvoril baldachýn nad hrobom sv. Kupola je architektonický prvok, ktorý dokáže aj po stáročiach uchvátiť. Dotvárajú panorámy miest, v mnohých prípadoch sú aj určitým kultúrnym symbolom a v súčasnosti predstavujú veľké lákadlo pre mnohých turistov.
Najvýznamnejšie kupoly sveta
Našu virtuálnu prehliadku najvýznamnejších kupol sveta môžeme začať v matke všetkých miest, v Ríme. Panteón je veľmi zachovalou stavbou, ktorá dodnes symbolizuje moc antického Ríma. Tento chrám je charakteristický svojou obrovskou klenbou s hmotnosťou vyše 5 000 ton, ktorá je najvyššou nevystuženou klenbou na svete. Kupola Panteónu je vyhotovená z betónu a v jej strede sa nachádza tzv. veľké oko s priemerom až 9 metrov.
Interiér Panteónu v Ríme
Bazilika sv. Prakticky neprehliadnuteľná kupola Baziliky sv. Petra je miestom, ktoré každoročne priláka milióny turistov. Táto impozantná kupola patrí bezpochyby medzi najväčšie na svete, je postavená na štyroch päťhranných pilieroch a preklenuje stredovú časť chrámu s hrobom sv. Petra. V Taliansku ešte zostaňme. Jednou z dominánt Florencie je totiž bezpochyby Dóm Santa Maria del Fiore, ktorého kupolu navrhol architekt Filippo Brunelleschi.
Táto stavba dodnes fascinuje architektov po celom svete, ide o kupolu s ôsmimi bokmi. Významnú kopulu nájdeme aj u našich severných susedov. Dominantou Vroclavu je Hala Stulecia, ktorá sa vyznačuje kupolovitou konštrukciou zo železobetónu. Po svojom dokončení v roku 1913 sa so svojím rozpätím 69 m stala najväčšou na svete. Stavba slúžila na usporadúvanie výstav a tiež kultúrnych a športových podujatí.
História Katedrály svätého Pavla je poznačená veľkým londýnskym požiarom z roku 1666, ktorý ju prakticky celú zničil. Na základe toho bola postavená nanovo a v omnoho impozantnejšom štýle. Stavba hlavnej katedrály je celkom zjavne inšpirovaná Bazilikou sv. Petra v Ríme. Platí to aj o veľkolepej kupole s vnútorným priemerom 34 m. Kapitol Spojených štátov - Washington D. Budova Kapitolu vo Washingtone D. C. je dôverne známou budovou a hneď po Bielom dome je považovaná za politicky najdôležitejšiu stavbu v krajine.
Zasadá v nej zákonodarný Kongres Spojených štátov amerických a dokončená bola v roku 1863. Hagia Sofia v Istanbule patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby na svete. Zďaleka to však nie je jej jediné špecifikum. Bývalý byzantský kresťanský chrám sa mohol dlhé roky pochváliť aj najväčšou kupolou sveta. Zo samotného vrcholu rebríčka ju však zosadila už spomínaná kupola Baziliky sv. S priemerom až 31,7 metrov a výškou 55,6 metrov ide bezpochyby o impozantnú kopulu, na ktorú si pohľad vychutnáte nielen zvonku, ale predovšetkým zvnútra.
Interiér Hagie Sofie v Istanbule
Starobylá kráľovská mešita Sheikh Lotfollah Mosque v meste Isfahán je skutočnou perlou iránskej architektúry. Dokončená bola pôvodne v roku 1619, pričom o 300 rokov neskôr sa dočkala významnej rekonštrukcie. Vďaka nej si aj dnes môžeme vychutnať pohľad na kopulu s priemerom 13 metrov, ktorá je zdobená drobnými dlaždičkami rôznych farieb. Mauzóleum Gur Emir nachádzajúce sa v uzbeckom meste Samarkand je vyhľadávaným miestom nielen pre tých, ktorí sa rozhodli vydať po Hodvábnej ceste.
Táto veľkolepá pamiatka je krásnym vyjadrením architektúry typickej pre túto oblasť v 15. storočí. Našou poslednou zastávkou na výlete za najvýznamnejšími kupolami sveta bude Berlín. Práve tu sa nachádza budova Ríšskeho snemu, ktorý sa aj vďaka svojej kupole stal jedným zo symbolov hlavného mesta Nemecka. Kupola Ríšskeho snemu má moderný dizajn a je celá presklená. Toto riešenie má zásadný význam pre presvetlenie celej budovy, zníženie jej energetických nárokov a je dokonca symbolom toho, že ľud má možnosť dozerať na vládnucu vrstvu.
Jednou z najikonickejších stavieb na svete je nepochybne Tádž Mahal v indickej Ágre. Táto biela mramorová hrobka bola postavená v 17. storočí ako symbol večnej lásky. Kupola Tádž Mahalu je majstrovským dielom mughalskej architektúry. Svojím priemerom 17,7 metra a výškou 24 metrov je najväčšou dominantou celej stavby. Jej jemný, oblý tvar symbolizuje harmóniu a duchovnosť, čo ešte zvýrazňuje jej odraz v okolitých vodných plochách.
V Iráne, v starobylom meste Isfahán, sa nachádza ďalšia významná pamiatka islamskej architektúry - Mešita Piatkovej modlitby. Táto mešita pochádza z 8. storočia a bola v priebehu storočí mnohokrát prestavaná, pričom jej veľkolepá kupola je neoddeliteľnou súčasťou celej štruktúry. S priemerom 20,5 metra je jednou z najväčších kupol v Iráne. Štadión Mercedes-Benz v Atlante, USA, je jedným z najmodernejších štadiónov na svete a jeho ikonickou súčasťou je pohyblivá kupola, ktorá umožňuje otvorenie alebo uzavretie strechy.
Kupola, inšpirovaná tvarom kamélie, pozostáva z ôsmich posuvných panelov, ktoré sa dokážu úplne otvoriť za menej než 10 minút. Tento štadión je domovom tímu NFL Atlanta Falcons a futbalového klubu Atlanta United. Medzi ďalšie ikony Istanbulu patrí Modrá mešita (Sultán Ahmedova mešita), ktorá bola postavená v 17. storočí počas vlády sultána Ahmeda I. Kupola tejto impozantnej mešity je jednou z najväčších v islamskej architektúre s priemerom 23,5 metra a výškou 43 metrov. Zvláštnosťou tejto kupoly je, že je podporovaná šiestimi minaretmi, čo bolo v tej dobe nevídané.
Katedrála svätej Márie v španielskej Seville, známa aj ako Sevillská katedrála, je najväčšou gotickou katedrálou na svete a je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO. Jej kupola, ktorá dominuje nad celou stavbou, má priemer 15 metrov a svojou výškou pridáva na impozantnosti tejto mohutnej stavbe.
📍Zoznam 10 najvyšších stavieb na svete 📍💡Názov, krajina a výška 💡ARCHITEKTÚRA
Milánsky dóm je najväčším kostolom v Taliansku a zároveň je piatym najväčším katolíckym kostolom na svete. Vďaka znamenitej architektúre a bohatej histórii je Milánsky dóm najobľúbenejším kostolom v Taliansku. Spája sa s ním niekoľko prvenstiev a patrí medzi najzaujímavejšie katedrály na celom svete. Milánsky dóm sa nachádza na mieste, kde v minulosti stál pôvodný jednoduchý kostol. Ten postavili v 5. storočí a dlho bol kultúrnym a obchodným centrom v meste.
V druhej polovici 11. storočia ho však postihol rozsiahli požiar, po ktorom takmer celá budova ľahla popolom. Podarilo sa uchovať len malú časť z nej, ktorá je teraz súčasťou prehliadky dómu. Súčasnú katedrálu tam začali stavať v roku 1386, keď arcibiskup vydal nariadenie, podľa ktorého mali vybudovať nový a majestátnejší mestský svätostánok. Náročná stavba pozostávala z niekoľkých vežičiek a množstva dekoratívnych ozdôb. Kvôli tomu trvali práce na nej desiatky rokov. Stavba bola dokončená až v 19. storočí a posledné drobné úpravy sa robili ešte aj v 20. storočí.
Tak ako mnoho iných európskych pamiatok, aj Milánsky dóm prežil počas 2. svetovej vojny ťažké časy. Vtedy mesto čelilo niekoľkým bombardovaniam, ktoré zasiahli aj všetky jeho dôležité budovy. No zatiaľ čo La Scala utrpela veľké škody, v prípade katedrály boli potrebné len malé úpravy, ktoré sa im podarilo po skončení bojov veľmi rýchlo dokončiť. Odvtedy až do roku 2009 museli robiť len drobné úpravy fasády, ale potom zistili na streche prvé vážnejšie poškodenia. Malé vežičky sa časom zničili vplyvom poveternostných podmienok, ale aj znečistenia ovzdušia.
Keďže v rozpočte sa im nezvyšovalo veľa peňazí, rozhodli sa pre zaujímavý krok. Milovníkom histórie a kultúry ich ponúkli na adopciu. Keď sa postavíte pred majestátny dóm, budete musieť chvíľku iba stáť a obdivovať jeho dokonalú krásu. Katedrála patrí k tým najväčším na svete. Jej rozloha je tak veľká, že sa rozprestiera na ploche jednej menšej mestskej štvrte. Počas omše sa do nej naraz zmestí viac ako 40 000 ľudí.
Fasáda Milánskeho dómu
Vzácny dóm so sebou prináša niekoľko ďalších úctyhodných údajov. Veľká stavba si vyžaduje obrovský hudobný nástroj, ktorý by rozozvučal jej priestory. Vďaka tomu sa v interiéri nachádza najväčší organ v krajine. Do kostola ho inštalovali v roku 1938. Roky používania a vysoká vlhkosť si vyžiadali svoju daň. Organ je aktuálne v zlom stave a hrozí, že sa ho už nepodarí zachrániť. Na jeho renováciu by potrebovali až milión eur, preto sa rozhodli založiť zbierku, z ktorej výťažok putuje na postupnú obnovu vzácneho nástroja.
Ďalšou výnimočnosťou sú sochy, keďže v Milánskom dóme sa ich nachádza spomedzi ostatných kostolov najviac na svete. Pri pohľade na hlavný oltár zdvihnite pohľad smerom ku kupole, kde bude svietiť jasná červená žiarovka. Milánsky dóm patrí medzi vzácne kostoly na svete, kde sa nachádza časť relikvií z ukrižovania Ježiša Krista. Presne pri tomto svetielku je ukrytý jeden z klincov, ktorý bol použitý pri jeho pribití na kríž. S tým súvisí aj jeden z najznámejších milánskych kresťanských sviatkov. Každý rok v sobotu, ktorá je najbližšie k 14.
Jedným z najzaujímavejších bodov prehliadky je návšteva strechy katedrály. Tam si môžete obzrieť jednotlivé vežičky, uvidíte viacero chrličov, ale aj slávnu zlatú Madonnu, ktorá chránila celé mesto. Až do šesťdesiatych rokov minulého storočia bola najvyšším bodom v Miláne. Odtiaľto máte taktiež najkrajší pohľad na historické centrum. Ten má iba jedinú chybu, že nemôžete vidieť samotnú katedrálu. Ak si chcete vychutnať výhľad na celé námestie so samotným dómom, zájdite do Highline Galleria, ktorá ponúka tiež prechádzky po ich streche.