Zeus: Najvyšší grécky boh a jeho charakteristika

Zeus (genitív Dia alebo Zeusa; lat. Iuppiter, gr. Ζεύς) je najvyšší zo starogréckych bohov. Podľa gréckej mytológie bol kráľom bohov, vládcom Olympu, bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Preto aj boli jeho družkami Themis (bohyňa poriadku), Diké (bohyňa spravodlivosti) a Nemesis (bohyňa pomsty).

Socha boha Dia držícího blesk

Zeus je synom Krona a Rheie, bol najmladší zo svojich súrodencov. Narodil sa na Kréte, kde ho schovala jeho matka v jaskyni v pohorí Dikté. Živil sa mliekom kozy Amaltheie a starali sa oňho nymfy. Rimania ho stotožňovali s Jovom, Etruskovia s Tiniom. Po súboji Titánov a Gigantov bol prijatý ako vládca a otec všetkých bohov a ľudí.

Jeho zbraňou bol blesk a vládol na nebi aj na Zemi. Jeho manželkou bola Héra, bohyňa, ktorá ochraňovala vladársky palác. Ich deti boli Arés, Hébé, Eileithya a Héfaistos. Zeus mal ale veľa ďalších detí s bohyňami aj smrteľnými ženami. Uveďme niektoré z mnohých, napr. Všetky svoje deti mal rád a ochraňoval ich, preto sa často stávali predmetom hnevu Héry. Podľa Hésioda je Zeus boh, ktorý stál na čele najmladšej generácie bohov - olympských bohov, ktorí sa zmocnili definitívnej vlády nad svetom po desaťročnom boji so staršou generáciou bohov Titánov, vedených Diovým otcom Kronom.

Zeus bol v gréckej mytológii najvyšší boh, ktorý bol považovaný za pána neba a hromovládcu. Podľa gréckych mýtov bol Zeus synom Krona a Rhei, ktorí boli sami bohmi. Kronos, ktorý bol synom Urana a Gaie, sa stal kráľom Titanov po porážke svojho otca. Kronos bol však varovaný, že bude porazený svojimi vlastnými deťmi a preto po narodení každého z nich ich hneď zjedol. Keď sa narodil Zeus, jeho matka Rhea ho skryla a na miesto malého dieťaťa dala Kronovi k vrchu obalenú kameňom. Po dosiahnutí dospelosti sa Zeus vrátil a porazil svojho otca a Titanov v obrovskom boji, ktorý sa nazýva Titanomaquia. Po víťazstve nad Titanmi sa Zeus stal najvyšším bohom a všetci ostatní bohovia sa mu podriadili. Jeho symbolom bola blesk a hrom, ktorého používal ako zbraň proti nepriateľom a aby ukázal svoju moc. Zeus mal mnoho manželiek a mileniek a jeho deti boli tiež bohovia. Medzi jeho najznámejšie manželky patrí jeho sestra Héra, bohyňa manželstva a rodiny, s ktorou mal mnoho detí vrátane Aresa, boha vojny, a Hebesa, boha mladosti. Medzi jeho milenky patrila aj jeho sestra Deméter, bohyňa plodnosti, ktorá mu dala Persefónu, bohyňu podsvetia.

Pre Grékov bolo modlenie a obetovanie bohom súčasťou každodenného života.

Chrám zasvätený Diovi v starovekom Grécku

Vplyv gréckych bohov na rímsku mytológiu

Rímske náboženstvo sa v priebehu vývoja Ríma (resp. Rímskej ríše) menilo a prispôsobovalo potrebám ľudí. Rimania uctievali nielen bohov (Dei / Dii), ktorí stáli na prvom mieste, ale aj rôznych duchov, ochrancov človeka alebo posvätné predmety či zvieratá. Verili, že ich priazeň si môžu nakloniť stavaním chrámov, modlitbami a bohoslužbami. Sprostredkovateľmi medzi ľuďmi a bohmi sa stali kňazi (pontifikovia - slovo pontifex doslova znamená „staviteľ mosta“ = pons + facere) a kňažky (napr. vestálky - kňažky bohyne Vesty).

Rímski bohovia sú rôzneho pôvodu - latinského, sabinského, etruského (= tzv. domáci, pôvodní), neskôr aj z rôznych podmanených alebo susedných území (= tzv. novousadlí). Najvyšším bohom bol Jupiter (Iuppiter, gr. Zeus) s prívlastkom Optimus Maximus (Najlepší a Najväčší). Bol to boh neba, hromu a blesku.

Keď spoznali gréckych bohov, stotožnili ich so svojimi a pripísali im vlastnosti a mýty gréckych bohov.NAJSTARŠIE BOŽSTVÁ RIMANOVRimania rozlišovali dve kategórie bohov: najstaršie božstvá starého Ríma a mladšie, ktoré sa naučili poznávať od ostatných národov.

Najvyšší domáci bohovia boli:

• Jupiter - boh nebies
• Mars - boh roľníctva a vojny
• Kvírinus - bol to boh pyritov, tak sa totiž volali Rimania v zbrani

Títo bohovia tvorili v najstaršom období Ríma božskú trojicu, čiže zväzok hlavných božstiev mesta.

Medzi ďalšie božstvá patrili:

• Juno - ženské božstvo zodpovedajúce z bohov Jupiterovi - preto bohyňa nebies a najmä nočnej oblohy a mesiaca, neskôr sa stala bohyňou manželstva a osobitne manželského života žien
• Jániss - boh dverí, vchodu a oblúka, neskôr boh počiatku života, dňa, mesiaca a roku
• Vesta - božstvo domáceho kozuba, bolo symbolom posvätnosti a večnosti rodinných citov

Rodinnými božstvami boli aj:

• Renáti - bohovia živobytia
• Lárovia - géniovia rodiny
• Neptún - boh tekutých substrácií, neskôr boh morí, ochranca moreplavcov a plavby, ale ja koní
• Saturn - boh siatin, ktorý chránil semeno, predzvesť blahobytu a bohatstva

Kráľovi Tarquiniovi sa pripisuje, že v gréckom meste Kumy získal zbierky kníh Sibylských a zriadil osobitný kňazský zbor, ktorý čítali a vysvetľovali Sibyline veštby a organizovali aj vykonávali náboženské obrady, ktoré tieto veštby predpisovali.

Sibyline knihy boli gréckeho pôvodu a tak decenvirovia museli žiadať rímsku vládu o prijatie gréckych bohov do Ríma, a tak pribudli:

• Apolón
• Demeter - dom. meno Ceres - bohyňa úrody a roľníctva
• Hermes - Merkúr - boh obchodu
• Askulapius - boh zdravia a lekárstva
• Pluto - grécky boh záhrobia, ale aj bohatstva

Každé z týchto božstiev malo vlastný chrám mimo posvätných hraníc mesta, pretože vo vnútri sa stavali iba chrámy zasvätené domácim božstvám.

Z domáceho kultu sa vyvinul verejný kult - čiže kult bohov ochrancov štátu. D. K. pravdepodobne pripisovaním posvätnej povahy určitým predmetom a úkonom, ktoré úzko súviseli s rodinným životom.

V myšlienkovom svete starovekých Rimanov bolo vždy málo miesta pre záhrobie a jeho problémy, nepomýšľali totiž na to, že na druhom svete boli odmeny alebo tresty ako následky pozemského života nebohého. Duše mŕtvych pokladali za sväté a čisté bytosti. Boli si istí, že duša, keď sa vyslobodí z tela, vezme na seba božskú podobu. Kult mŕtvych mal veľa spoločného s kultom bohov. Verili, že duša nenájde pokoj, kým nie je pohrebný obrad a pohreb. Potom nasledovala pohrebná večera. Po 8 dňoch sa ešte jednou večerou pri hrobe ukončilo obdobie smútku. Neskoršie sa pamiatka mŕtvych oslavovala verejne.

Rímsky rok mal 12 mesiacov a začínal marcom. Obsahoval málo pevných sviatkov. Najobľúbenejšie sviatky boli zasvätené Saturnovi, v tých dňoch pán usporiadal večeru pre otrokov a obsluhoval.

Augustus zaviedol nový prvok - kult cisára, ktorý má dve podoby: vzdávanie božskej úcty žijúcemu cisárovi a apoteóza cisárovi po smrti. Tento kult, spod ktorého nemohol byť nik vyňatý, sa stal príčinou neprekonateľného rozporu medzi rodiacim sa kresťanstvom.

Kresťania boli ochotní počúvať autoritu cisára, nemohli však cisára zbožňovať. Ich odmietanie uznávať kult cisára bolo prvou príčinou prenasledovania z rodu dlhého a vznešeného radu mučeníkov.

Mars (gen. Martis, gr. Ares), pôvodne latinský boh jari, sa neskôr zmenil na boha vojny a praotca Rimanov. Quirinus, takisto boh vojny, vznikol zbožštením prvého kráľa Romula, ktorý bol Martovým synom. Vesta - ochrankyňa rodinného kozuba, neskôr celého mesta a štátu (gr. Juno (Iuno) - pôvodne latinská ochrankyňa žien, stala sa aj ochrankyňou manželstva, bola manželkou Jupitera (gr. Vulkán (Vulcanus) - boh ohňa etruského pôvodu (gr. Neptún (Neptunus) - boh riek a prameňov, neskôr mora (gr. Faun (Faunus) - boh stád a polí (gr. Minerva - bohyňa umenia a remesiel, neskôr múdrosti a ochrankyňa Ríma (gr. Ceres - bohyňa obilia a úrodností polí (gr. Venuša (Venus) - bohyňa jari, neskôr bohyňa lásky a krásy (gr. Diana - bohyňa svetla a života, neskôr mesiaca a lovu (gr. Apolón (Apollo) - boh svetla a slnka, brat Diany (gr. Cupid = Amor (Cupido, Amor) - boh lásky (gr. Merkúr (Mercurius) - boh obchodu, remesiel, posol bohov neskôr boh zlodejov (gr. Bakchus (Bacchus) - boh vína a vinohradníctva (gr. Plutón = Dis Pater (Pluto) - boh podsvetia (gr. Proserpina - Plutónova manželka, vládkyňa podsvetia (gr.

Pravdepodobne za vlády Tarquiniovcov sa zmenila najvyššia trojica ochranných bohov Ríma - stali sa nimi Jupiter, Juno a Minerva. Po rozšírení Rímskej ríše sa do Ríma dostali aj iné cudzokrajné božstvá, napr. Rimania ďalej uctievali Múzy (Musae) - ochrankyne deviatich umení (Euterpe - hudba, Terpsichore - tanec, Clio - história, Urania - astronómia, Calliope - epická poézia, Erato - ľúbostná poézia, Polymnia - náboženská poézia, Thalia - komédia a Melpomene - tragédia), Hóry - bohyne ročných období, Fúrie - bohyne pomsty a Grácie (Gratiae) - tri bohyne krásy a pôvabu. Z Grécka bol prevzatý aj boh lekárstva Aesculapius (gr. Z mýtických hrdinov uctievali predovšetkým Hercula (gr. Podobnej úcty ako božstvám sa dostalo aj prírodným javom, napr. bohyňou jarnej zory bola Aurora, bohyňou dúhy Iris; a personifikáciám niektorých cností a pojmov, napr. Concordia - občianska svornosť, Iustitia - spravodlivosť a právo, Fortuna - šťastná náhoda, šťastena, osud, Libertas - sloboda, Victoria - víťazstvo, Pax - mier. Uctievali sa aj domáci bôžikovia ako sú penáti (Penates) - ochrancovia rodiny, domácnosti a štátu, lárovia (Lares) - ochrancovia domácností (ochranné rodinné božstvá), géniovia (Genii) - ochranní duchovia každého jednotlivca a takisto aj duchovia mŕtvych mánovia (Manes) - duše mŕtvych, ktoré chránili rodinu a lemurovia (Lemures) - mátohy, strašidlá, duchovia zomretých, ktorí škodili. Dalo by sa povedať, že Rimania uctievali skoro všetky javy, zákonitosti a náhody.

V súčasnosti tvoria mená rímskych bohov napríklad názvy planét, hviezd a vesmírnych rakiet.

tags: #najvyssi #qrecky #boh