História prikázaných sviatkov siaha do raných kresťanských čias, keď sa veriaci začali pravidelne stretávať na liturgických sláveniach, aby si uctili nielen Pánov deň - nedeľu, ale aj významné udalosti ako Narodenie Pána či Zmŕtvychvstanie.
Dodržiavanie prikázaných sviatkov nie je len otázkou povinnosti, ale predovšetkým príležitosťou na prehĺbenie viery, modlitbu a účasť na Eucharistii. Priblížime si zoznam prikázaných sviatkov, ako aj ďalších významných sviatkov v roku.
Význam modlitby v kresťanstve
Z celej kresťanskej bohoslužby okrem blahodatného alebo sakramentalného elementu vyvierajú ešte dva hlavné elementy, a to didaktický a latreutický. DIDAKTICKÝ, alebo poučný, výchovný element spočíva vo vyjadrovaní, zachovávaní a propagovaní viery a kresťanského života; LATREUTICKÝ sa prejavuje vo vonkajšom manifestovaní tejto viery, vo vnútornom uctievaní Boha, a BLAHODATNÝ element spočíva v uskutočňovaní vykupiteľského diela v človeku, ktoré zavŕšil Isus Christos, v prijímaní Jeho blahodatných darov, v posvätení človeka a v jeho zjednotení s Bohom.
Kázeň je hlavným znakom zvlášť pre didaktický element; naproti tomu modlitba so spevom, ktorý nie je nič iné než modlitba prevedená do poézie a hudby, je hlavným znakom latreutického a blahodatného elementu, pretože nielen svätá liturgia a všetko, čo s ňou súvisí, ako obrady, ktoré predchádzajú svätej liturgii, ale aj sväté tajiny a sviatostiny /molitvoslovia/, teda cirkevné svätenia a žehnania, musia tu byť zahrnuté a končia modlitbou.
Vzhľadom k tomu modlitba i spev sú jadrom a hlavným úkonom bohoslužby, a sú podstatnými časťami, z ktorých je celá bohoslužba zostavená. Preto Isus Christos i apoštoli odporúčali modlitbu slovom i príkladom, budujúc na nej zasľúbenie, z ktorého vyrastá veľké presvedčenie.
„Ale prichádza hodina, ba je už tu, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v duchu a pravde. Veď aj Otec si hľadá takýchto ctiteľov. Boh je Duch, a tí, čo sa Mu klaňajú, musia sa klaňať v duchu a pravde“ /Jn 4,23-24/. A potom: „Proste a dá sa vám. Hľadajte a nájdete. Klopte a otvorí sa vám. Lebo každý, kto prosí, dostáva; kto hľadá, nachádza; a tomu, kto klope, sa otvorí“ /Mt 7,7/. „Bedlite a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce odhodlaný, ale telo slabé“ /Mt 26,41/.
A svätý apoštol Pavel hovorí: „Buďte vytrvanliví v modlitbe! Bedlite pri nej a vďaky vzdávajte!“ /Kl 4,2/, a na inom mieste: „Neprestajne sa modlite! Za všetko vzdávajte vďaky, lebo to je vôľa Božia v Christu Isusovi pre vás“ /1Sol 5,16/. A svätý apoštol Jakub hovorí: „Trpí niekto z vás? Nech sa modlí! Je niekto dobrej mysle? Nech spieva žalmy...“ /Jk 5,13/.
S ohľadom na veľkú dôležitosť modlitby, na povinnosť kresťanov, aby sa modlili podľa slov Spasiteľa a apoštolov, s ohľadom na plamenný entuziazmus a úprimnú zbožnosť, ktorou boli naplnení kresťania prvých storočí, je už od samého počiatku kresťanstva pestovaná modlitba s veľkou starostlivosťou, vykonávajúc na celkový kresťanský život veľký vplyv. Modlitbou sa začínajú a posväcujú nielen hlavné časti dňa, ale aj najobyčajnejšie príbehy života, ktoré majú nejaký vplyv na duchovné alebo materiálne dobro človeka.
Tertulián v tejto súvislosti hovorí: „Nesluší sa kresťanom, aby bez modlitby prijímali akýkoľvek pokrm, alebo sa umývali, pretože pokrm a posila ducha musí predchádzať pokrmu a posile tela, nebeské musí predchádzať pozemskému“ /Lib. de oratione c. 25, Migne, Patr. lat., t. 1. p. 1301/.
Kresťania považujú skoro celý ľudský život za jednu jedinú modlitbu, pretože celý život kresťana má byť preniknutý obetavým duchom v ohľade náboženskom, a prianím, aby sa zjednotil s Bohom a Jemu ďakoval za udelenie milosti a darov /Por. Origenis, Libellus de oratione c. 2. et c. 7, Migne, Patr. gr., t. 11. p. 416; Clementis Alexandrini, Stromatum Lib. 7. c. 6. et 7, Migne, Patr. gr., t. 9. p. 440, a Cypriani, Liber de oratione dominica c. 4, Migne, Patr. lat., t. 4. p. 538/.
Keď teda modlitba má také miesto v obyčajnom ľudskom živote všeobecne, o koľko viacej musí byť vyššie počas bohoslužby, vo svojom vlastnom prostredí. Bez sprievodnej modlitby nie je nielen ani jedného úkonu v bohoslužbe, ale od počiatku je modlitba stále v spojení so svätými tajinami a nekrvavou obeťou.
Je nielen hlavnou časťou a kulminačným bodom, ale jadrom a podstatou bohoslužby. Modlitba bola a doposiaľ je v bohoslužbe sprievodným, objasňujúcim a oživujúcim prvkom jednotlivých častí bohoslužby, jej hlavným obsahom a hlavným znakom.
Všeobecná charakteristika modlitieb pravoslávnej Cirkvi
Keď teda vezmeme do úvahy cirkevné modlitby, ako sa nachádzajú v rôznych cirkevných obradoch, vidíme, že majú isté vlastnosti. Tieto modlitby sú skutočne kresťanské a vznikli z kresťanskej viery, z hĺbky kresťanského života, sú plné srdečnosti, plné ideí a sily. Vanie z nich mocný duch prvotnej kresťanskej Cirkvi, živá viera, hlboký oduševnený cit, vyložený jednoducho, avšak so silou a dôstojnosťou. Vyznačuje sa oduševnenou obrazotvornosťou, bohatstvom obrazov vzatých zo života a plynnou rečou.
A čo sa týka obsahu modlitieb, je tento veľmi bohatý, a vzťahuje sa na všetko to, čo podľa kresťanského dogmatického a morálneho učenia môže a musí byť predmetom kresťanskej modlitby.
Modlitby pravoslávnej Cirkvi, ktoré máme v bohoslužobných knihách a v rôznych obradoch, sú výrazom všetkých citov, ktoré vyplývajú zo vzťahu kresťana k Bohu, sú chválou a oslavovaním Najvyššieho, vďakou za nebeské a pozemské dobrá, a obzvlášť za dar vykúpenia, prosbou za duchovné a materiálne dobrá, večné i dočasné, všeobecné i zvláštne potreby celku i jednotlivca.
Cirkev sa obzvlášť modlí za...
Ikona Nanebovstúpenia Pána
Prikázané sviatky
Medzi prikázané sviatky patria:
- Narodenie Pána
- Zmŕtvychvstanie
- Nanebovstúpenie Pána
- Ďalšie významné sviatky
Nanebovstúpenie: Čo urobil Ježiš? - Pochopenie Kristovho diela s RC Sproulom
tags: #nanebovstupenie #pana #malovanka