Nanebovstúpenie Pána: Vysvetlenie pre deti

Pánovo Nanebovstúpenie, ktoré sa slávi na štyridsiaty deň po Vzkriesení, je jedným z veľkých sviatkov spoločných všetkým kresťanským cirkvám. Pre všetkých kresťanov je štyridsiaty deň po Veľkej noci významným sviatkom - pripomínajú si totiž Nanebovstúpenie Pána.

V katolíckej cirkvi je to prikázaný sviatok a tiež Deň katolíckych škôl. Vo štvrtok oslávi celý kresťanský svet Slávnosť Nanebovstúpenia Pána. V katolíckej cirkvi je to prikázaný sviatok; na niektorých miestach vo svete sa však jeho slávenie z pastoračných dôvodov môže konať aj v nasledujúcu nedeľu: k tomuto rozhodnutiu pristúpili niektoré biskupské konferencie po tom, čo daný sviatok v rozličných krajinách vypadol spomedzi štátnych.

Dátum a význam

Nanebovstúpenie Pána je sviatok, ktorý slávime štyridsať dní po Veľkej noci a desať dní pred Turícami - Zoslaním Ducha Svätého. Tento prikázaný sviatok slávime 40 dní po Veľkej noci a 10 dní pred Turícami - Zoslaním Ducha Svätého. Veriaci v tento deň počas bohoslužieb spomínajú na udalosť, keď sa Ježiš Kristus na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní posledný raz stretol so svojimi učeníkmi ako ľudská bytosť a pred ich očami vstúpil do neba.

Pán Ježiš sa totiž vo svojom ľudskom tele vrátil do slávy, akú mal po pravici svojho Otca v nebi. Týmto spôsobom pozdvihol ľudskú prirodzenosť k zbožšteniu a zasadol ako Najvyšší Veľkňaz, ktorý pretrpel ľudskú smrť a vstal z mŕtvych, aby zachránil ľudstvo. Slávnosťou Nanebovstúpenia Pána sa končí veľkonočné obdobie a pokračuje obdobie „cez rok“. V piatok po Nanebovstúpení Pána sa začína deviatnik k Duchu Svätému.

Biblický základ

Udalosť nanebovstúpenia sa hlboko zapísala do pamäti prvých učeníkov. Svedectvo o nej nachádzame v evanjeliách a v knihe Skutkov apoštolov. Pán Ježiš štyridsať dní po vzkriesení vyviedol svojich učeníkov na Olivovú horu až k Betánii, a ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba (Lk 24, 50-51).

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.

Pán Ježiš, víťaz nad hriechom a smrťou, nás predišiel do večného príbytku, aby nám dal jasnú nádej, že kde je on naša hlava, prvorodený, aj my jeho údy budeme v tej istej sláve. Ale každý z nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus.

História sviatku

Sviatok Nanebovstúpenia pochádza už z apoštolských čias. O slávení tohto sviatku máme písomné správy už od 4. storočia; svätý Augustín spomína, že v jeho časoch bol všeobecne rozšírený. Takisto o ňom nájdeme zmienku u sv. Jána Chryzostoma alebo sv. Už svätý Augustín (432) spomína vo svojej homílii tento sviatok. Svätá Helena dala postaviť chrám na Olivovej hore na mieste, kde sa Pán vyzdvihol do neba. Ako osobitný sviatok sa začal sláviť v druhej polovici 4. stor. ako o tom svedčí svätý Ján Zlatoústy (407), (predtým sa slávil podľa všeobecného Kristovho veľkonočného tajomstva päťdesiatich dní).

Nanebovstúpenie Pána spomína aj Nicejsko-carihradské vyznanie viery a píše sa o ňom aj v Peregrinatio Aetheriae, pochádzajúcom z 5. storočia.

Oslavy a tradície

V Evanjelickej cirkvi a.v. sa začína týmto sviatkom svätodušný kruh cirkevného roka. Po tomto sviatku nasleduje Nedeľa po Vstúpení a o 10 dní svätodušné sviatky, známe ako Turíce. Veriaci si budú na bohoslužbách pripomínať zavŕšenie diela Ježiša Krista na Zemi a jeho návrat k nebeskému otcovi. V evanjelických kostoloch je pre tento sviatok charakteristické chrámové rúcho bielej farby.

Evanjelista Marek zaznamenáva posledný pokyn vzkrieseného Pána, ktorý adresoval pred svojim nanebovstúpením apoštolom: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16, 15) - alebo ako ho zaznamenal evanjelista Matúš: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28,19-20).

Jeden z dôležitých spôsobov, ktorým sa Cirkev snažila a snaží plniť tento Ježišov misijný príkaz, je aj vyučovanie detí a mládeže. Keďže katolícke školy vidia počiatok i zmysel svojej existencie v misijnom príkaze Kristovom, slávia v tento deň svoj sviatok.

Pre zaujímavosť možno spomenúť, že deň Nanebovstúpenia Pána stále ako štátny sviatok majú napríklad v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, na Islande, v Luxembursku, Nórsku, Holandsku, Švédsku či Švajčiarsku.

V byzantskej tradícii sa v stredu pred sviatkom Nanebovstúpenia slávi Odovzdanie (zakončenie) Paschy, a to tak, že menlivé časti sa berú z Paschy. Tropáre sviatku sú veľmi pekné a teologicky hlboké. Ako to často býva v byzantskej liturgii, predstavujú skutočné syntézy viery Cirkvi.

• Tak prvý tropár večierne zhrňuje vyznanie viery Chalcedónskeho koncilu: „Pán vystúpil na nebesia, aby poslal Utešiteľa do sveta. Nebesia mu pripravili trón a oblaky koč, na ktorom má vystúpiť. Anjeli sa čudujú, keď vidia človeka nad sebou. Človek nad anjelmi. Ten, ktorý je od večnosti v lone Otca.
• Piaty z tropárov večierne spracúva tému kénosis Božieho Slova veľmi pekným a dojímavým poetickým obrazom: „Ty, ktorý si sa pre mňa stal chudobným ako ja.“ Je to Kristus, ktorý svojím vtelením dobrovoľne prijal celú slabosť ľudskej prirodzenosti, aby ju potom plne oslávil vo svojom nanebovstúpení.
• Ešte ďalšie dva tropáre večierne navrhujú novú kristologickú lektúru Žalmu 23. Tento žalm je v nočných bohoslužbách Paschy zviazaný s Kristovým zostúpením do podsvetia, a dnes je naopak zviazaný s Kristovým nanebovstúpením: „Svätý Duch prikazuje všetkým svojim anjelom: Otvorte, kniežatá, svoje brány. Všetky národy, tlieskajte rukami, pretože Kristus vystúpil tam, kde bol predtým. Zatiaľ čo ty, Kriste, si vystupoval z Olivovej hory, nebeské zástupy, ktoré ťa videli, volali na seba navzájom: Kto je tento? A odpovedali: Je silný, mocný, mocný v boji.

V rozličných tropároch nachádzame výrazy dojímavé svojou ľudskosťou, ktoré slúžia na vyjadrenie božskosti Božieho Slova: „Ty, ktorý bez toho, aby si sa odlúčil od otcovského lona, najsladší Ježišu, si žil na zemi ako človek, dnes z Olivovej hory si vystúpil do slávy: a povýšiac súcitne našu padlú prirodzenosť posadil si ju vedľa seba k Otcovi.“ Sú to slová, ktoré nás spájajú so spevom Nárekov Veľkej soboty.

Čo sa týka utierne, pripomíname niektoré tropáre sv. Romana Sladkopevca: „Keď si naplnil plán našej spásy a pozemské si spojil s nebeským, vystúpil si do slávy, Kriste Bože náš, avšak bez toho, aby si sa nejako odlúčil od tých, ktorí ťa milujú. Zostávajúc neodlúčený od nich vyhlasuješ: Ja som s vami a nikto proti vám. Nechajte na zemi, čo je pozemské. Opustite to, čo je prach a popol, a potom príďte. Vzpriamme sa, zdvihnime oči i ducha do výšin, pozdvihnime pohľad a zmysly k nebeským bránam, hoci sme len smrteľní. Predstavme si, že ideme na Olivový vrch a vidíme Spasiteľa, ktorý sa vznáša na oblaku: Odtiaľ vskutku Pán vystúpil na nebesia.

Jasné vysvetlenie tejto skutočnosti našej viery ponúka aj ikona sviatku. Obraz je rozdelený na dve odlišné časti: v hornej časti vidíme Krista na tróne, nehybného vo svojej sláve, ktorého podopierajú dvaja anjeli. V dolnej časti vidíme Božiu Matku, apoštolov a dvoch anjelov v bielych odevoch.

Ikona nanebovstúpenia kontempluje Krista v jeho povýšení, podopretého anjelmi, ale zároveň je tiež ikonou slávneho návratu Krista, ktorý „sa vráti jedného dňa takým istým spôsobom.“ Od nanebovstúpenia až po svoj návrat Kristus predsedá Cirkvi, ako vidíme na ikone. Postoj Márie je vždy postojom modlitby. Nepozerá dohora, ale na Cirkev, aby jej pripomínala nutnosť bdelosti, modlitby - apoštolom i nám všetkým.

Duchovný význam

Svätý Ján Zlatoústy píše: Nedávno sme slávili sviatok Kríža, Umučenia, Zmŕtvychvstania a potom Nanebovstúpenia nášho Pána Ježiša Krista; dnes sme povýšení až k samému vrcholu dobier, prišli sme k metropole sviatkov (Turíc). Dnešný sviatok nám ukazuje cieľ nášho života, nebo. Nenechajme sa uzamknúť do tohto sveta.

Svätý Gregor z Nyssy (338-394) opisuje dnešný sviatok ako víťazstvo ľudskej prirodzenosti. Ježiš, pravý človek, sa vracia do neba v ľudskom tele a anjeli ho nespoznávajú. Prečo? Lebo je odetý do našej úbohej ľudskej prirodzenosti. Jeho šaty sú zafarbené krvou utrpenia, ktoré mu spôsobili ľudia za jeho lásku.

Apoštoli, keď hľadeli do neba, boli napomenutí. Nanebovstúpenie nie je odchodom, ale novou prítomnosťou Boha medzi ľuďmi. Pomodlime sa k Ježišovi, ktorý v nebi sedí po Božej pravici.

Sviatok Nanebovstúpenia Pána je jedným z mojich najobľúbenejších. Po jeho zmŕtvychvstaní aj jedným z najväčších nositeľov nádeje. Vždy, keď čítam pasáž zo Skutkov apoštolov, v ktorej sa spomína, ako sa pred ich očami vzniesol do nebies a oni zahľadení do neba sledovali, ako odchádza, pociťujem radosť a zároveň akýsi smútok… Pretože ak sa na tento skutok pozriem očami viery, radujem sa. Viem, že ak by neodišiel, nemohla by som čakať jeho druhý príchod, tak ako sľúbil. A s tým je spojená aj túžba a nádej.

Jeho odchod z tohto sveta totiž môže klamlivo symbolizovať opustenie, no nie je to tak. Skúša našu vieru, vytrvalosť, dôveru, pevnosť. Podobne ako zmŕtvychvstanie Pána v sebe nesie tento akt akési tajomno. Je jednoduché napísať či povedať, že niekto vstal z mŕtvych. Skúsme to - vcítiť sa do skutočnosti, že nielen duch, ale aj telo nášho Pána opustilo hrob a také skutočne vystúpilo k Bohu. Pripomenutie Ježišovho nanebovstúpenia je pre mňa totiž zároveň pripomenutím prísľubov, na ktoré v Starom zákone máme možnosť natrafiť. A akt potvrdzujúci ich splnenie. Skúsme sa na moment zastaviť a zvážiť, akú vymoženosť máme, že sme svedkovia (áno, svedkovia, pretože nám bola prenechaná po celé generácie správa o Ježišových veľkých činoch) toho, ako Pán plní svoje sľuby a akú lásku nám vyznáva a vyznal.

Nanebovstúpenie Pána nám okrem iného má pripomenúť, že naša púť po tejto zemi jedného dňa skončí a že náš život nezávisí od vecí pozemských, ale tých nebeských. Ukazuje nám, kam naša životná púť vedie. Možno niektorí majú obavy zo smrti, prípadne z toho, čo ich po smrti čaká. No krásne je, že nám to už bolo povedané. Ježiš sám povedal, že nám pripraví miesta v nebi.

Pranostiky

V pranostických termínoch patrí sviatku Nanebovstúpenia Pána značný význam. Ľudí oddávna poteší na sviatok Nanebovstúpenia pekné teplé a jasné počasie. Jedna z najpopulárnejších pranostík ubezpečuje: Ak je teplé a jasné Nanebovstúpenie, sľubuje to vinárom veľké potešenie.

Chladný a daždivý sviatočný deň, naopak, ľudí nikdy veľmi nepotešil. Pranostiky zhodne konštatujú aj ďalekosiahly nepriaznivý vplyv takéhoto dažďa: Ak na Nanebovstúpenie prší, bude po celý rok málo paše a tiež: Na Nanebovstúpenie slota - v jeseni bude veľa blata. To preto, lebo iná známa pranostika varuje: Aká je chvíľa na Nanebovstúpenie, také bude celé podjesenie.

V tomto roku pripadá sviatok Nanebovstúpenia Pána aj na deň, keď Slnko opúšťa znamenie Býka a vstupuje do znamenia Blížencov.

tags: #nanebovstupenie #pana #pre #deti