Nanebovstúpenie Krista alebo Nanebovstúpenie Pána je posledné zjavenie sa Krista apoštolom po svojom zmŕtvychvstaní, kedy bol vyzdvihnutý v oblaku do neba. Nanebovstúpenie Krista sa udialo štyridsať dní po jeho zmŕtvychvstaní, keď bol s apoštolmi na Olivovom vrchu (Sk 1, 9 - 12).
Bulharská ikona Nanebovstúpenia Pána zo 16. storočia.
Kondak, 6. hlas:
Splnil si svoje poslanie na zemi - zjednotil si ľudí s nebešťanmi, Kriste. - Slávne si vystúpil na nebesá. - Ale nás si neopustil. - Ostal si s nami, či ťa milujeme, ako si sľúbil: - "Ja som s vami!"
NANEBOVSTÚPENIE PÁNA
Farnosť Sabinov
Som gréckokatolícky kňaz. Patrím do prešovskej archieparchie a som poverený vladykom Jánom Babjakom pomocnou duchovnou službou v gréckokatolíckej farnosti Sabinov. Šarišské Michaľany sú filiálkou tejto farnosti. Keďže bývam v Šarišských Michaľanoch, podstatnú časť svojej služby vykonávam tu. Slúžim denne sv. liturgie v kaplnke Povýšenia sv. Kríža a podľa možnosti pomáham pri publikovaní udalosti v živote nášho spoločenstva.
Obec cirkevne v rámci východného obradu patrí pod jurisdikciu gréckokatolíckej farnosti Sabinov. V tom čase správcom farnosti bol vdp. Mudr. Jozef Sukovský CSsR. Spolu sme začali uvažovať o zriadení filiálneho spoločenstva.
Začiatok gréckokatolíckej cirkvi v obci možno považovať rok 1990, keď 24. februára 1990 bola prvá primičná sv. liturgia, ktorú slúžil ja, tajne vysvätený gréckokatolícky kňaz, rodák obce. V tom čase bol správcom rímskokatolíckej farnosti vdp. Juraj Takáč. S jeho povolením som začal slúžiť sv. liturgie v kostole každý utorok od mája do konca augusta 1990. Veriaci obidvoch obradov boli očarení krásou sv. liturgií, čoho dôkazom bola hojná účasť na nich.
Spoločenstvo potrebuje bohoslužobný chrám. Dobrým objektom bola baroková kaplnka sv. Kríža, ktorá je súčasťou renesančného kaštieľa. Kaplnka bola v tomto čase pripravovaná ako obradová miestnosť pre spoločenské úkony (ako sobáše, jubileá, privítanie novorodencov atď.) dovtedajšími orgánmi okresu Prešov a obce. Keďže v druhej polovici roka 1990 i o. Vďaka snahe ThDr.
Kaplnku okolo roku 1736 dal pristaviť ku kaštieľu gróf Tomáš Szirmay v barokovom slohu. Zachovali sa v nej pozoruhodné nástenné maľby. Najzaujímavejšia spomedzi nich je freska ukrižovanej ženy od neznámeho autora. Podobný motív je údajne známy len z Francúzska. Sú dve stropné maľby. Maľba nad oltárom predstavuje Nanebovstúpenie Pána. Maliar tam asi namaľoval seba a tak je 13 apoštolov.
Po úprave interiéru (pôvodne bola upravená ako sobášna sieň) sa dňa 12. decembra 1993 konala posviacka kaplnky. Posvätil ju vtedajší prešovský sídelný biskup Mons. Ján Hirka. Od tejto doby sa v kaplnke konali pravidelné bohoslužby vo východnom obrade. Bohoslužby navštevovali veriaci obidvoch obradov. Bolo treba s nimi nacvičiť modlitby a spevy obradu v slovenskom jazyku.
Veľkú zásluhu má na tom o. Vojtech Boháč, ktorý pôsobil ako správca farnosti Sabinov v rokoch 1991-1999. Svojou trpezlivou a neúnavnou prácou dosiahol, že v pomerne krátkom čase bohoslužby mali potrebnú úroveň. Dobre do toho zapadol aj p. Po o. Boháčovi nastúpil za správcu farnosti Sabinov ThDr. Po o. Šturákovi bol farrárom a okresným protopresbyterom (dekanom) ThLic. Jaroslav Matoľák. Toho času je farárom a protopresbyterom o. Mgr.
Hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa
Hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa, ktorý dnes v kostole dominuje, nie je originálny, preto si stručne priblížime jeho osud. Pôvodný oltár stál na tom istom mieste ako dnešný. Pochádza z rokov 1510-1516 a bol vyhotovený v gotickom slohu. Niektorí datujú tri hlavné sochy do roku 1490.
V roku 1895, za vtedajšieho farára Petra Hartsára (1891-1923), sa začala rozsiahla vnútorná oprava celého kostola. Kostol vtedy vymaľovali, boli vyrobené a do okien osadené nové farebné vitráže. Urobila sa aj nová strecha na kostole. Pri maľovaní kostola objavili staré, zrejme gotické fresky na stenách, no vraj sa už nedali obnoviť.
Stav hlavného oltára a dvoch bočných oltárov (oltár sv. Anny a Zvestovania) boli tak spráchnivené, že ich oprava bola nevyhnutná. Oprava priamo v Sabinove údajne nebola možná, preto bol na žiadosť pamiatkového úradu tento gotický skvost s povolením biskupa Konštantína Schustera (1877-1887) v roku 1896 prevezený do Budapešti, hlavného mesta vtedajšieho Uhorska, kde ale skonštatovali, že sa zreštaurovať už nedajú. Ministerstvo kultu ich umiestnilo do múzea, no súčasne sa zaviazalo, že namiesto starých oltárov dá na vlastné náklady vyrobiť a postaviť nové.
V roku 1899 bol postavený nový hlavný oltár, no starému sa ani zďaleka nevyrovnal. Ďalšie dva bočné oltáre dalo spomenuté ministerstvo postaviť v roku 1906. V roku 1918 došlo k rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie, a tak sa sabinovský oltár už asi navždy ocitol na území cudzieho štátu.
tags: #nanebovstupenie #pana #sabinov #farnost