Spamovanie alebo zasielanie nevyžiadanej elektronickej pošty s marketingovým obsahom pozná snáď každý. Niekoho to stále dokáže rozčúliť, niekto to ani neregistruje a iba zlomok ľudí si na základe spamu aj niečo kúpi.
Spam alebo nevyžiadaná elektronická pošta je vo všeobecnosti bežne chápaná ako nevyžiadaná hromadná elektronická komunikácia s ponukou predaja tovaru alebo služby odoslaná podnikateľom potenciálnemu zákazníkovi. Spam však môže byť chápaný aj širšie ako len v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov.
Neoddeliteľnou súčasťou dnešného sveta a jeho obchodných vzťahov je reklama, ktorej vznik je práve spojený s existenciou samotného obchodu. S plagátmi, letákmi a inými informačnými dokumentmi obsahujúcimi reklamu sa stretávame na každom kroku. Ide o nástroj, ktorý umožňuje zvýšiť predaj svojich tovarov alebo dopyt po svojich službách. S rozšírením celosvetovej siete Internet získala reklama ďalší priestor na svoje realizáciu a je súčasťou každej webovej stránky alebo diskusného fóra. Jej rozšírenie je natoľko zreteľné, že v každej elektronickej poštovej schránke môžeme nájsť elektronickú poštu obsahujúcu reklamu. Nevyžiadanú elektronickú poštu označujeme pojmom spam. Ide o elektronickú poštu, ktorú si príjemca vopred nevyžiadal a vo väčšine prípadov obsahuje marketingové a komerčné prvky.
Slovenský právny poriadok pojem spam nedefinuje a ani ho nepoužíva, ale upravuje právne inštitúty s podobným obsahom - nevyžiadaná správa a nevyžiadaná komunikácia a upravuje vzťahy, ktoré úzko súvisia s pojmom spamu - vzťahy týkajúce sa inštitútu reklamy. V rámci judikatúry slovenských súdov zatiaľ neexistuje žiaden prípad, ktorý by sa dotýkal právnej úpravy nevyžiadanej pošty.
Právne predpisy upravujúce spam
Legislatívne vymedzenie spamu v rámci acquis communautaire nachádzame v Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/58/EC z 12.7.2002 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v sektore elektronických komunikácií (Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách). Táto smernica harmonizuje ustanovenia členských štátov požadované na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany základných práv a slobôd a najmä práva na súkromie, z hľadiska spracovávania osobných údajov v elektronickom komunikačnom sektore a zabezpečenia voľného pohybu takých údajov a elektronického komunikačného zariadenia a služieb v spoločenstve. Smernica bola transponovaná do nášho právneho poriadku a jej obsah je inkorporovaný v zákone o elektronických komunikáciách.
Medzi relevantné slovenské zákony patria:
- zákon č. 147/2001 Z.z. o reklame,
- zákon č. 22/2004 Z.z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z.z.,
- zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách.
Najrelevantnejším pojmom k pojmu spam je elektronická pošta, ktorou rozumieme textovú, hlasovú, zvukovú alebo obrazovú správu zaslanú prostredníctvom verejnej siete, ktorú možno uložiť v sieti alebo v koncovom zariadení príjemcu, kým ju príjemca nevyzdvihne.
Podľa zákona o elektronických komunikáciách je na účely priameho marketingu dovolené volanie alebo používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty vrátane služby krátkych správ účastníkovi alebo užívateľovi len s jeho predchádzajúcim súhlasom, pričom tento súhlas musí byť preukázateľný.
V zmysle zákona o elektronických komunikáciách sa príjemcovi elektronickej pošty musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných informácií v čase ich získavania a pri každej doručenej správe ak také použitie predtým neodmietol. V praxi to znamená, že súčasťou každej zasielanej správy musia byť explicitne uvedené údaje, podľa ktorých možno určiť odosielateľa (napr. obchodné meno a sídlo) a spôsob odmietnutia kontaktných informácií.
S pojmom spamu úzko súvisí inštitút komerčnej komunikácie, za ktorú považujeme informácie o tovare, službe, podnikateľovi alebo o osobe, ktorá vykonáva povolanie alebo regulované povolanie podľa osobitného zákona vrátane reklamy, ponuky a predaja tovaru.
Právnym inštitútom úzko spojeným s pojmom spamu je reklama. Podľa platnej právne úpravy sa reklamou rozumie prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá reklamu šíri v rámci svojej podnikateľskej činnosti označujeme za šíriteľa reklamy.
Z hľadiska nevyžiadanej elektronickej komunikácie sú najdôležitejšími ustanoveniami zákona o reklame, ktoré sa dotýkajú problematiky nevyžiadanej pošty, §3, odsek 7 a 8.
Dodržiavanie vyššie uvedených právnych inštitútov zabezpečujú orgány dozoru. Dozor nad dodržiavaním ustanovení zákona o elektronických komunikáciách je v pôsobnosti Telekomunikačného úradu SR. Kontrolu dodržiavania ustanovení zákona o reklame vykonáva niekoľko orgánov, a to orgány úradnej kontroly potravín, Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva. Kontrolu v prípadoch, pri ktorých nevykonávajú kontrolu vyššie uvedené orgány, vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia. Tento štátny orgán vykonáva dohľad aj nad ustanoveniami zákona o elektronickom obchode.
Slovenská obchodná inšpekcia kontrolovanej osobe rozhodnutím zakáže nekalú obchodnú praktiku, ktorá ešte nebola vykonaná, ale jej vykonanie bezprostredne hrozí, a to aj bez dôkazu o škode a bez ohľadu na zavinenie. V prípade nedodržania zákazu zo strany šíriteľa reklamy, inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie uloží šíriteľovi reklamy pokutu do výšky 30 000 eur.
Vo všeobecnosti existujú dva základné prístupy k posielaniu elektronickej pošty marketingového charakteru, a to option-in a option-out. Option-in prístup znamená posielanie elektronickej pošty marketingového charakteru len s predchádzajúcim súhlasom. Na druhej strane option-out prístup znamená zákaz maskovania identity a podmienku, že všetky priame marketingové správy musia obsahovať platnú adresu.
Z obsahu ustanovení vyššie rozobraných zákonov vyplýva, že nevyžiadaná komerčná elektronická pošta alebo reklama je v právnom poriadku Slovenskej republiky zakázaná. Zákonodarca pritom zvolil legislatívny prístup option-in, t.j. posielanie elektronickej pošty marketingového charakteru len s predchádzajúcim súhlasom.
Na tomto mieste je možné si všimnúť nedostatok tejto právnej úpravy, ktorá sa prejavuje v absencii úpravy nevyžiadanej elektronickej pošty, ktorá však nie je komerčnej, ale osobnej povahy. V tomto prípade sa neuplatnia ustanovenia zákona o reklama. Druhým markantnejším prípadom je absencia úpravy nevyžiadanej komerčnej elektronickej pošty, kde odosielateľom je osoba mimo európskej únie, napríklad z USA alebo Číny.
Téma nevyžiadanej komunikácie je s GDPR veľmi úzko prepojená. Je to z toho dôvodu, že ak chce prevádzkovateľ odosielať správy, ktorých obsahom je priamy marketing, musí mať najprv vyriešenú otázku oprávnenosti spracovania kontaktov na dotknutú osobu. Toto upravuje GDPR.
Priamy marketing verzus iné správy
Tento pojem je pre danú problematiku kľúčový. Toto je práve tá definícia, ktorá oddeľuje nevyžiadanú komunikáciu od iného typu správ, napr. tzv. servisných, teda od správ, ktoré je prevádzkovateľ oprávnený, ale často aj povinný posielať, aby informoval dotknuté osoby v rámci svojej činnosti.
Nevyžiadanou poštou preto nie sú informácie o zatvorenej pobočke, o plnení zákonných alebo zmluvných povinností zo strany dotknutej osoby (napr. v prípade bánk, poisťovní, e-shopov pri spracovaní objednávky). Tieto servisné správy sa obvykle odosielajú na základe plnenia zákonnej povinnosti, plnenia zmluvy alebo oprávneného záujmu. Z ich odberu by sa z ich podstaty nemalo dať odhlásiť, a teda nemusia obsahovať tzv.
Priamym marketingom je najčastejšie doručovanie newsletterov, informácií o produktoch (bežná reklama), informácie o benefitoch prevádzkovateľov, ponuka služieb a pod.
Telemarketing a nevyžiadané hovory
Telemarketing je obľúbeným typom direct marketingu, ktorý využívajú mnohé spoločnosti a firmy. Tie vďaka nemu dokážu budovať a udržiavať vzťahy s potenciálnymi alebo už existujúcimi zákazníkmi.
Telemarketing buduje, udržiava a podporuje existujúce či nové vzťahy s klientmi a zákazníkmi prostredníctvom telefónnych hovorov. Zameriava sa pritom na konkrétneho zákazníka, ktorý by mohol mať o produkt alebo službu záujem.
Ak je telemarketing súčasťou vašej marketingovej stratégie, alebo premýšľate, že by ste ho do nej zakomponovali, dávajte si pozor. Vo februári 2022 prišiel do platnosti nový zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorým sa ruší pôvodne platný zákon č. 351/2011 Z. z. Nový zákon v rámci ustanovenia o nevyžiadanej komunikácii (§ 116 ods. 3) ponechal v platnosti všeobecný zákaz vykonávania priameho marketingu bez predchádzajúceho súhlasu potenciálneho zákazníka.
Pre marketingové volania, čiže telemarketing, však platia osobitné pravidlá. Od 1. februára 2022 platí podľa § 166 ods. uviedol svoje telefónne číslo v tzv. Zoznam zakázaných telefónnych čísel, ktorý obsahuje čísla fyzických aj právnických osôb, ktoré vyjadrili nesúhlas s volaním na účely priameho marketingu, sa nazýva Robinsonov zoznam. Ide o elektronický zoznam, ktorý zriadil Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Osoba sa doň môže pomerne jednoducho zaregistrovať a zablokovať všetky alebo len určité marketingové volania. Zoznam úrad aktualizuje dvakrát do mesiaca, a to vždy k 1. a 16. V prípade, že sa osoba rozhodne požiadať o vymazanie osobných údajov zo zoznamu, stačí o to požiadať Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
Novela zákona o elektronických komunikáciách
Dňa 11. apríla 2025 bol v rámci medzirezortného pripomienkového konania zverejnený návrh zákona, ktorým sa má zmeniť zákon o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZEK“). Napriek tomu, že primárnym cieľom novely je reagovať na nové nariadenie EÚ č. 2024/1309 (tzv. akt o gigabajtovej infraštruktúre), návrh zákona súčasne prináša podstatné zmeny v § 116 ZEK (nevyžiadaná komunikácia), ktoré majú byť účinné 12. novembra 2025.
Vo všeobecnosti, novela má zaviesť tieto zmeny:
- Rozširuje definíciu priameho marketingu aj na marketingové formy zisťovania a prieskumov;
- Odstraňuje možnosť „navolávania súhlasov“;
- Odstraňuje konštrukt „odvolania námiekty“;
- Odstraňuje výnimku používať predčíslie +888 pri kontaktovaní fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb na ich zverejnené kontaktné údaje;
- Zavádza dobu 2 rokov od ukončenia zmluvného vzťahu s klientom, počas ktorej je údajne možné použiť výnimku „vlastných podobných tovarov a služieb“.
Tri z týchto piatich zmien boli označené ako nesúladné s GDPR ešte v blogu z roku 2021. Konkrétne body 2., 3. a 4. vyššie. Veľmi náš teší, že ministerstvo dopravy sa s týmito pripomienkami zaoberalo. Dôvodová správa výslovne priznáva, že tieto body boli naozaj problematické z pohľadu GDPR.
Sankcie za spam
Aká je pokuta za odoslanie správy s nevyžiadanou obchodnou ponukou (spam)?
Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb uloží odosielateľovi spamu pokutu od 200 EUR do 5 % z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu - podnikateľa. Za odoslanie spamu podľa definície č. 2 alebo 3 Obchodná inšpekcia jeho odosielateľovi uloží pokutu až do 66 400 EUR.
Okrem finančnej pokuty však hrozia za nevyžiadanú poštu (spam) aj ďalšie postihnutia. Taktiež môžu odosielateľa zaradiť na zdieľanú čiernu listinu aby mu na Slovensku a v Česku žiadny seriózny poskytovateľ tieto služby neposkytol.
Za rozosielanie spamu hrozí aj zrušenie domény a tiež zaradenie na čiernu listinu (s čím súvisí nemožnosť zaregistrovať si inú .sk doménu). Rozosielanie nevyžiadanej pošty (spamu) je zároveň porušením zmluvy o pripojení každého poskytovateľa internetového pripojenia, kvôli čomu hrozí ukončenie zmluvy o pripojení na internet a znovu zaradenie na čiernu listinu (aby nikto iný internetové pripojenie neposkytol).
Spamovanie znamená hazardovanie s menom firmy a môže napáchať ťažko napraviteľné škody.
tags: #nariadenie #o #nevyziadanej #poste