História a súčasnosť Gréckokatolíckeho Chrámu Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach

Košický kraj sa rozkladá v juhovýchodnej časti Slovenska a je tvorený dvoma veľkými útvarmi - Východoslovenskou nížinou a horským systémom Spišsko-gemerský kras. V kraji sú zastúpené štyri historické regióny: Abov, Gemer, Spiš a Zemplín. Ako štvrtý najväčší kraj má rozlohu 6 754,33 km2 a k 1. januáru 2021 mal 782 216 obyvateľov, čo ho robí druhým najväčším krajom na Slovensku. Takmer 55 percent z nich žije v jeho 17 mestách.

Náboženský a duchovný vývoj od reformácie prebiehal v podmienkach konfrontácie Katolíckej cirkvi latinského i byzantsko-slovanského obradu a dvoch dominantných protestantských konfesií.

Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza, Rožňavská diecéza a Košická arcidiecéza. Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.

Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta. Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. V kraji sa nachádza päť seniorátov s desiatkami cirkevných zborov a s takmer polovicou kalvínskych kostolov na Slovensku.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu, Gemerského, Košického, Šarišsko-zemplínskeho a Tatranského seniorátu. Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.

Kraj má pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta), kalvíni (4,82 percenta), luteráni (3,76 percenta) a pravoslávni (1,91 percenta). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).

Veľmi pozoruhodné je, že len v šiestich zo 440 obcí Košického kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám. V členení podľa okresov ide o tieto obce:

• Košice-okolie (4): Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Trsťany, Vtáčkovce,
• Michalovce (2): Budince, Krásnovce.

Počet i podiel kostolov podľa denominácie:

• rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta),
• gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta),
• kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta),
• evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta),
• pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta).

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:

• 12. storočie: 4
• 13. storočie: 61
• 14. storočie: 43
• 15. storočie: 21
• 16. storočie: 10
• 17. storočie: 18
• 18. storočie: 139
• 19. storočie: 182
• 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96)
• 21. storočie: 67

Na území kraja je niekoľko pútnických miest. Podliehajú právomoci diecézneho alebo eparchiálneho biskupa:

• rímskokatolíckej Košickej arcidiecézy: Kostol Sedembolestnej Panny Márie na Kalvárii v Košiciach, Kostol narodenia Panny Márie v Malej Vieske, Kostol Ružencovej Panny Márie v Obišovciach,
• rímskokatolíckej Rožňavskej diecézy: Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Úhornej, Kostol Panny Márie Karmelskej v Bôrke, Kostol svätej Anny v Rudníku,
• rímskokatolíckej Spišskej diecézy: Kaplnka svätého Joachima a Anny v Kluknave, Diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva v Smižanoch,
• gréckokatolíckej Košickej eparchie: Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove, katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach, Bazilika minor zoslania Svätého Ducha v Michalovciach, Chrám svätých Cyrila a Metoda v Sečovciach, Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Slovinkách, Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Trebišove, Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča vo Veľkých Kapušanoch,
• pravoslávnej Michalovsko-košickej eparchie: Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky v Nižnej Rybnici.

Kostoly na Zozname svetového dedičstva UNESCO:

• rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Žehre,
• gréckokatolícky Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša, arcibiskupa Myr Lykejského v Ruskej Bystrej.

Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Pre jeho rozsiahlosť z neho uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde ich má z celkového počtu 43 štatút národnej kultúrnej pamiatky 20:

• rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava v Košickej Novej Vsi, mestskej časti Košíc (13. storočie),
• rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla v Barci, mestskej časti Košíc (13. storočie/1917),
• rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa v Šebastovciach, mestskej časti Košíc (13. storočie/1996),
• rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (14. storočie),
• rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie v Šaci, mestskej časti Košíc (14. storočie),
• rímskokatolícka Katedrála svätej Alžbety (1380 - 1508),
• rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela (1663),
• rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého (18. storočie),
• rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie (1737 - 1957),
• rímskokatolícky Kostol svätých Petra a Pavla v Kavečanoch, mestskej časti Košíc (1783),
• rímskokatolícky Kostol svätého Bartolomeja v Myslave, mestskej časti Košíc (1792),
• Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Barci, mestskej časti Košíc (1795),
• rímskokatolícky Kostol svätého Vavrinca v Lorinčíku, mestskej časti Košíc (1813),
• Evanjelický kostol (1816),
• rímskokatolícky Kostol svätého Michal Archanjela v Poľove, mestskej časti Košíc (1820),
• rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Ťahanovciach, mestskej časti Košíc (1850),
• gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky (1886),
• rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda v Krásnej, mestskej časti Košíc (1935),
• rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa (1940),
• rímskokatolícky Kostol Kráľovnej pokoja na Juhu, mestskej časti Košíc (1940).

Zaujímavosti o chrámoch v Košickom kraji

Katedrála svätej Alžbety je z pohľadu zastavanej plochy (1 796 m²) štvrtým najväčším kostolom našej vlasti. Košický kraj je krajom s najväčším počtom budov, ktoré boli prestavané na kostol či chrám; pri 23 z nich ide o 11 gréckokatolíckych chrámov.

Najstaršími kostolmi (12. storočie) sú tri kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi (Borša, Svinica, Zemplín) a jeden rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Trebišove. Najmladším chrámom (september 2024) je gréckokatolícky Chrám Kristovho vzkriesenia v Košiciach-Podhradovej, prestavaný za dva roky z chátrajúceho výmenníka tepla.

Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: gréckokatolícky Chrám všetkých svätých v Moldave nad Bodvou, pravoslávny Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Krompachoch, pravoslávny Chrám svätého Bazila Ostrožského v Beňatine, rímskokatolícky Kostol Panny Márie Fatimskej v Bidovciach a rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Nižnej Kamenici.

S premonštrátskym rádom, ktorý sa riadi Regulou svätého Augustína a na území dnešného Slovenska pôsobí od 12. storočia, sa v kraji spájajú tri objekty: kláštory v Jasove a Lelese a rehoľný dom v Košiciach, všetky s nádhernými kostolmi. V Košiciach pôsobia, i keď len 30 rokov, aj augustiniáni, jeden z najstarších mníšskych rádov.

Najstaršou známou stavbou na území mestskej časti Košice-Juh bol mestský špitál s kostolíkom sv. Ducha na Južnej triede, postavený pravdepodobne v polovici 13. storočia. Barokový kostol, ktorý dnes tvorí centrum areálu, postavili v rokoch 1730 - 1733. Obraz hlavného oltára kostolíka s námetom zoslania sv. Ducha je od J. Mathausera a pochádza z roku 1894. Unikátom je freska pri vchode, znázorňujúca kostol a mestské hradby. Komplex v súčasnosti slúži ako Dom pokojnej staroby A. F.

Vikariát gréckokatolíkov bol v Košiciach zriadený v roku 1787, ale pre problémy so získaním sídla i vlastného kostola na vykonávanie liturgií ho v roku 1806 premiestnili do Prešova. Košickí gréckokatolíci, ktorých v tom čase nebolo ani 250, patrili do farnosti v Zdobe a na vykonávanie bohoslužieb využívali spočiatku kostol sv. Michala, neskôr aj Dóm, premonštrátsky a františkánsky kostol. Pri zdobianskej fare bolo zriadené miesto kaplána pre košických gréckokatolíkov, kaplán priamo v Košiciach bol až od roku 1851, kedy v meste žilo 559 gréckokatolíkov.

Výstavba samostatnej farskej budovy sa začala v roku 1852 na pozemku zakúpenom od kamenára Andreja Kriszta na Vonkajšej Strednej promenáde (dnes Moyzesova č. 40). Plány prízemnej budovy zhotovil košický staviteľ Gottfried Jeney ml. a do roku 1854 bola stavba dokončená, aj keď dlho ostala zvonku neomietnutá. Za budovou fary a južne od nej bola rozsiahla farská záhrada, na časti ktorej zásluhou správcu novozriadenej fary (1871) Mateja Bräuera pristaval murársky majster Štefan Laczko v roku 1874 rozsiahlejší dvorný trakt, kde boli aj byty pre sakristiána, kantora a ďalších nájomníkov.

Na potrebu postavenia vlastného kostola gréckokatolíkov prvý upozornil farár Július Visloczky na zhromaždení veriacich 12. júna 1881. Gréckokatolícka farská rada ustanovila stavebnú komisiu, na čele ktorej bol sudca krajského súdu Žigmund Ruszinkó. Jej úlohou bolo zabezpečiť potrebný stavebný materiál, pokračovať v zbierke na výstavbu medzi veriacimi a vyhlásiť konkurz na vyhotovenie plánov a uskutočnenie stavby. Z troch návrhov bol po pripomienkovaní v stavebnej komisii prijatý projekt a rozpočet stavby, ktoré vypracoval staviteľ Viliam Kolacsek. Ten bol so svojím spoločníkom Ľudovítom Schmiedtom poverený aj výstavbou kostola, ktorého základný kameň na pozemku darovanom mestom bol položený 25. apríla 1882.

V tom čase v košickej farnosti a jej 17 filiálnych obciach žilo 2 243 gréckokatolíkov. Kostol stavali na premočenom podloží, kde bola kedysi vodná priekopa mestského opevnenia, a preto z neho museli najprv odčerpať spodnú vodu a potom vybudovať základy hlboké až 6 metrov a široké 2 metre. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa stavba predlžovala až do roku 1886. Do leta 1886 bol kostol postavený a zariadený, napriek tomu biskup nechcel povoliť jeho užívanie, kým nebudú omietnuté aj jeho vonkajšie múry. To sa vykonalo do konca roku a 26. decembra 1886 sa uskutočnila slávnostná posviacka chrámu zasväteného Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Celebroval ju prešovský kanonik Ignác Sztempák za účasti početnej cirkevnej i svetskej honorácie a množstva veriacich, z ktorých iba jedna desatina sa vošla dovnútra kostola.

Gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky (1886) je národnou kultúrnou pamiatkou.

Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.

Pútnické miesta gréckokatolíckej Košickej eparchie: Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove, katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach, Bazilika minor zoslania Svätého Ducha v Michalovciach, Chrám svätých Cyrila a Metoda v Sečovciach, Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Slovinkách, Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Trebišove, Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča vo Veľkých Kapušanoch.

Konfesionálna Charakteristika Košického Kraja: Kraj má pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta), kalvíni (4,82 percenta), luteráni (3,76 percenta) a pravoslávni (1,91 percenta). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

Ekumenické Spoločenstvo v Košiciach vzniklo r. 1994 dobrovoľne, neformálne. Sú to tieto subjekty: Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Evanjelická cirkev a.v., Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresť. cirkev a Rímskokatolícka cirkev. Stretávania sú pravidelné. Miestom stretnutí býva Teologická fakulta v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku. V budove TF KU je aj sídlo Ekumenického spoločenstva na území mesta Košice.

Každoročne konáme niekoľko významných bohoslužieb a aktivít. Sú to Ekumenická bohoslužba koncom januára, Pašiový sprievod na Veľký piatok a ďakovná bohoslužba slova za úrodu v jeseni. Mesto Košice už tradične pripravuje Festival sakrálneho umenia, do ktorého aktívne vstupujeme koordinovanými bohoslužbami v rámci každej cirkvi. V mesiaci júni Ekuména Košice sa zúčastňuje na spomienke na výročie počiatku deportácií židov z mesta na Židovskom cintoríne.

Na návrh Komisie cirkví schválili poslanci Mestského zastupiteľstva a primátor mesta cenu mesta Košíc, ktorá bola odovzdaná spoločenstvu dňa 7.

Konfesionálna štruktúra Košického kraja

Nasledujúca tabuľka zobrazuje konfesionálnu štruktúru obyvateľstva v Košickom kraji:

Gréckokatolícky Chrám povýšenia Svätého kríža v Čiernej nad Tisou.

Starý a nový gréckokatolícky Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky na sídlisku Nad jazerom v Košiciach.

Vráťme sa však ku kostolom. V Košiciach ich máme desiatky, ďalšie štyri sú ešte rozostavané. Medzi nimi je aj pravoslávny chrám na ulici Československej armády. Jeden z nich už síce slúži veriacim, ale zvonku je ešte stále obohnaný plotom. Pravoslávny chrám na ulici Československej armády v Košiciach. Budovali ho dlhých 16 rokov od kúpy pozemku. Momentálne sa stavajú garáže a pastoračné centrum. Veľké posvätenie Katedrálneho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky a sv. Jána Milostivého bolo 28. septembra 2013. Predpokladaný termín dokončenia druhej etapy stavby je 31. december 2020. Pravoslávny chrám na ulici Československej armády funguje už päť rokov.

Napriek klesajúcemu počtu veriacich v Európe, kostoly v Košiciach sa naďalej stavajú. Počet veriacich v Košiciach klesol z 178 877 v roku 2001 na 35-tisíc v roku 2011, čo je posledné štatistické zisťovanie o počte veriacich. Z roka na rok tu žije aj menej obyvateľov, čo má vplyv taktiež na úbytok veriacich. Zatiaľ čo v roku 2001 nás bolo niečo viac ako 242-tisíc, v roku 2011 už iba 240 433 a podľa štatistického úradu vlani 239 141.

Košice majú bohatú históriu a množstvo významných kostolov, medzi ktoré patria:

• Dóm svätej Alžbety (Hlavná ul.)
• Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánske nám.)
• Kaplnka svätého Michala (Hlavná ul.)
• Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky (Hlavná ul.)
• Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky (Hlavná ul.)
• Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky (Mäsiarska ul.)
• Kostol svätého Ducha (Južná tr.)
• Kalvínsky kostol (Hrnčiarska ul.)
• Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Kalvária)
• Evanjelický kostol (Mlynská ul.)
• Ortodoxná synagóga (Puškinova ul.)
• Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Moyzesova ul.)
• Kostol Božského Srdca Ježišovho (Komenského ul.)
• Kostol Krista kráľa (Moysesova ul.)
• Kostol Kráľovnej pokoja (Ul. Milosrdenstva)
• Kostol svätých košických mučeníkov (Nad jazerom)
• Kostol svätého Ondreja (Podhradová)
• Kostol svätého Gorazda a spoločníkov (Terasa)
• Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti (Furča)
• Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla (Terasa)
• Kostol Svätej Rodiny (Furča)
• Kostol Božieho Milosrdenstva (KVP)

Pravoslávna cirkev na Slovensku, ku ktorej sa v súčasnosti hlási okolo 50 000 obyvateľov našej republiky, odvodzuje svoj pôvod od byzantskej misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, teda od roku 863.

Aj dnes pokračujeme v historickej prehliadke Moyzesovej ulice. Na križovaní bývalej Rákócziho okružnej (dnes Moyzesova) s Pivovarskou ulicou (dnes Poštová), kde v súčasnosti stoja rohové činžiaky, boli dva domy už v 40. rokoch 19. storočia (na pohľadnici z roku 1899). Prízemný na severnom nároží tvoril komplex troch navzájom prepojených stavieb s nádvorím. V roku 1887 došlo k ich prestavbe, keď tu zriadil hostinec Václav Kremla. Vchod do hostinca aj jeho dlhšia fasáda boli zo strany dnešnej Poštovej ulice. Budovu na južnom nároží postavil v roku 1841 zámočník Karol Wandracsek. Dlhšia fasáda domu smerovala v smere západ - východ do Poštovej ulice, pozdĺž dnešnej Moyzesovej ulice sa tiahlo dlhé murované oplotenie rozsiahleho dvora…

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 - 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice - pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

História Gréckokatolíckeho Chrámu Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach.

tags: #narodenie #presvstej #bohorodicky #kostol