Narodil sa Kristus Pán: História a význam Vianoc

V mene Boha Otca, Syna i Ducha Svätého. Sláva Bohu! Ktorý je Kristus Pán.

Vianoce, sviatky, na ktoré sa tešíme najviac, sú neodmysliteľne spojené s narodením Ježiša Krista. Vianočným kruhom začína cirkevný rok - kedy počas cirkevného roka si liturgicky sprítomňujeme celé deje spásy. Začiatkom cirkevného roka je Advent - očakávanie, príprava na druhý príchod Ježiša Krista.

Vianoce - teda veľnoce - veľká - slávna noc, počas ktorej Boh zlomovo zasiahol do časnosti. 25. december je dňom narodenia Ježiša Krista. Noc, ktorá zmenila dejiny - dejiny spásy. Už nie človek - obete, ale Boh vykonal ten jedinečný krok - poslal Syna, aby vykúpil hriešneho človeka, zaplatil za môj hriech a ponúkol vo viere spasenie.

Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. Anjelov spev čujme krásny: narodil sa slávy Kráľ! Radujú sa nebesá, či ti srdce neplesá? v ľudskom tele božská moc zaháňa preč smrti noc. Prichádza k nám Knieža mieru, spravodlivý mocný Kráľ, nesie darom svetlo spásy, premáha tmu, strach i žiaľ.

História Vianoc

Vianoce patria medzi najmladšie sviatky v cirkvi - oproti Veľkonočným a Svätodušným. V prvotnej cirkvi sa sviatok narodenia Ježiša Krista nesvätil. Hlavnými sviatkami bola Veľká noc, teda pamiatka vzkriesenia Ježiša Krista a Svätodušné sviatky - keď Duch Svätý v 50. deň po vzkriesení zostúpil na apoštolov a bol založený 1.

Absencia sviatku, aby bol popri Vykupiteľovej smrti slávený i Jeho začiatok pozemského života, začala sa prejavovať v 2. storočí. A tak najprv bol deň Kristovho narodenia spojený s Epifániou - teda Zjavením Krista Pána mudrcom - 6. januára. Clemens Alexandrijský, ktorý sa ako vôbec prvý zapodieval chronologickými dátami dôkladnejšie, uvádza, že Kristus sa narodil 18. novembra roku 2 ante.

Až v 4. storočí boli Vianoce určené na 25. decembra - v Ríme (biskup Liberius v r. 353), neskôr aj v Carihrade - 379. Naproti tomu v Jeruzaleme sa ešte v roku 550 svätili Vianoce 6. Vianoce, s dňom 25. december sa výročitou slávnosťou - teda rovnou Veľkej noci a Svätodušným sviatkom stali, v západnej cirkvi - (ešte pred rozdelením cirkvi na Východnú a Západnú v r. 1054) - tu myslíme Rím - západnú časť cirkvi, až v 6.

Prečo 25. december?

Podľa rímskeho kalendára a vtedajších výpočtov bol 25. december najkratším dňom v roku, resp. noc z 24. na 25. decembra bola najdlhšou. Teda tento dátum súvisí, i keď dnes už z nie presným zimným slnovratom - znovuzrodením slnka. V starom Ríme 25. decembra sa slávili tzv. Saturnálie - slávnosti všeobecnej radosti, na pamiatku boha Saturna, i v spojení s grécky Kronosom - bohom úrody a času.

Z uvedeného vyplýva, že 25. december, resp. noc z 24. na 25. decembra nebola bezvýznamná. A keď prihliadneme, že rôzne pokusy vypočítať deň Kristove inkarnácie (vtelenia) udávali dátumy, napr.: 18. november, 20. máj, 19., 20. marec, alebo 10. a 6. január, bolo prijateľné zostať pri dátume 25. decembra.

Slávnosti danej doby sa začínali oslavami vlastne už v noci - noc pred dňom sviatku. A tak i večer - 24. december je už oslavou nastávajúceho dňa. Preto my luteráni nemáme polnočnú omšu, ale večerné služby Božie na Štedrý večer - ako prípravné na Narodenie Pána, 25. dec. - 1. Cirkev dala pohanskému sviatku, resp. tomuto dátumu novú náplň. Nemenil sa zaužívaný beh prežívaného veselenia, radosti, obdarúvania, len podstata tejto radosti bola iná, bolo to narodenie Ježiša Krista, Božieho Syna, Spasiteľa.

Vianoce sú sviatky pokoja, radosti, veselosti, obdarovania, ktoré nám dal Boh, dal nám život v Kristu. Ako odpovedáme na Božie konanie?

Zažívame Vianoce so zavretými dverami; chrámov, domov, sŕdc, duší…. Učeníci zamkli dvere zo strachu. Iste ich zamykáme z tohto dôvodu aj my.

Radujte sa, ó kresťania! Refr.: Radosť, radosť nad radosti! Čože Ti dám, môj Ježiši, že mám v Tebe Spasiteľa? Daj kresťanstvu celému pokoj, radosť každému! Radosť, radosť nad radosti!

Vianočné koledy

Vianočné obdobie je neodmysliteľne späté s melódiami, ktoré nás sprevádzajú počas sviatočných dní. Tieto piesne, známe ako koledy, majú fascinujúcu históriu a každá z nich rozpráva svoj jedinečný príbeh. Poďme sa spoločne ponoriť do sveta vianočných melódií a odhaliť ich pôvod a význam.

Už si pospevujete? Sú vianočné koledy, ktoré sa vám zaryjú do hlavy a krútia sa vám v myšlienkach vo dne, v noci. Len čo nastane advent, je ten správny čas začať si púšťať vianočné koledy, vyzdobovať svoju domácnosť a postupne sa pripravovať na Vianoce.

Vianočné koledy nie sú len krásnou hudobnou tradíciou, ale aj zrkadlom kultúry a histórie jednotlivých národov. Či už ide o starodávne náboženské piesne alebo moderné vianočné hity, všetky prispievajú k vytvoreniu tej pravej sviatočnej atmosféry a pripomínajú nám hodnoty, ktoré sú s Vianocami neodmysliteľne späté - lásku, pokoj a radosť.

Korene vianočnej hudby

Tradícia vianočných piesní siaha hlboko do minulosti, ďaleko pred kresťanskú éru. Pôvodne boli spojené s oslavami zimného slnovratu, ktorý sa konal okolo 21. decembra. V starovekom Ríme sa oslavovali tzv. „kalendy“, čo bol sviatok začiatku nového mesiaca. Práve z tohto latinského slova „calendae“ sa vyvinul dnešný výraz „koleda“.

S príchodom kresťanstva sa obsah týchto piesní postupne menil. Začali sa v nich objavovať motívy narodenia Ježiša Krista a oslavy Vianoc. Legenda hovorí, že autorom prvej kresťanskej koledy bol svätý František z Assisi, ktorý žil v 13. storočí. Od tohto obdobia sa koledy začali šíriť po celej Európe, často vďaka potulným študentom, remeselníkom a pútnikom.

Prvé formy kolied sa objavili v starovekom Ríme. Tu sa počas pohanských osláv zimného slnovratu spievali piesne, čo neskôr ovplyvnilo kresťanské tradície. Skutočné vianočné koledy, ako ich poznáme dnes, sa začali rozvíjať v Európe v stredoveku. Významným obdobím pre vývoj kolied bolo 13. storočie, keď svätý František z Assisi zaviedol živé betlehemy a začal podporovať spev náboženských piesní počas Vianoc.

Tieto piesne boli často písané v ľudovom jazyku, aby boli prístupné širokej verejnosti, a začali sa spievať nielen v kostoloch, ale aj na uliciach. V Anglicku v 16. a 17. Počas viktoriánskej éry v 19. storočí boli vytvorené mnohé z najznámejších kolied, ktoré spievame dodnes, ako napríklad „Tichá noc“ (1818).

Dnes sú vianočné koledy neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv v mnohých krajinách. Spievajú sa v kostoloch, na verejných miestach, v domácnostiach a na vianočných trhoch. Mnohé vianočné koledy majú náboženský obsah a oslavujú narodenie Ježiša Krista. Tieto piesne sú prostriedkom, ako si pripomenúť a osláviť duchovný význam Vianoc.

Texty kolied často rozprávajú príbehy, ktoré sú súčasťou kresťanskej tradície, napríklad príbeh o narodení Krista v Betleheme, navštívení pastierov či príchod troch kráľov. Hudba má schopnosť ovplyvňovať naše emócie, a to aj v prípade vianočných kolied. Tieto piesne majú tendenciu vyvolávať pocit tepla, radosti a pohodlia.

Ich melódie a texty často pripomínajú domov, rodinné stretnutia a šťastné chvíle, a tak vytvárajú príjemnú a uvoľnenú atmosféru. Vianočné koledy sú tiež často spojené so spomienkami z detstva a s rodinnými tradíciami. Spievanie kolied je často spoločenská aktivita, ktorá zbližuje ľudí.

Či už sa spievajú v rodinnom kruhu, v kostole, alebo na verejných miestach, vytvárajú pocit jednoty a komunity. Koledníci, ktorí chodia spievať od domu k domu, šíria radosť a dobrú náladu. Počúvanie hudby, a teda aj vianočných kolied, môže mať pozitívny vplyv na našu psychiku. Pomáha znižovať hladinu stresu, navodzuje pokoj a uvoľnenie. Hudba má terapeutický efekt a môže prispieť k zlepšeniu nálady.

Vianočné koledy vyvolávajú pocity šťastia, nádeje a optimizmu a nesmú chýbať na vianočných trhoch, podujatiach alebo pri domácom pečení vianočného pečiva. Pozor, ak začujete koledy v nákupnom centre, verte, že cieľom predajcu je lepšie vás naladiť na vianočné nakupovanie. Vianočné koledy sú súčasťou kultúrneho dedičstva a pomáhajú zachovať tradície spojené s Vianocami. Ich počúvanie a spievanie prispieva k odovzdávaniu týchto tradícií ďalším generáciám.

Zvyk koledovania

Koledovanie bolo kedysi neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv. Skupiny detí a dospelých chodili od domu k domu, spievali piesne a recitovali básne s vianočnou tematikou. Za svoju snahu dostávali odmenu v podobe jedla, nápojov alebo drobných darčekov. Tento zvyk sa v mnohých krajinách zachoval dodnes, hoci v modernej dobe nadobudol skôr symbolický charakter.

Svetoznáme vianočné melódie

Medzi naše najobľúbenejšie slovenské koledy patrí určite Tichá noc. Kto by túto melódiu nepoznal? Hoci slová piesne si musíme každý rok trocha pripomenúť, keď sa na polnočnej omši zhasnú svetlá a dav začne ťahať známu melódiu, okamžite reagujeme aspoň nápevom. A potom tu máme ďalšie vianočné hity, bez ktorých sa počas sviatkov nezaobídeme. Vstávajte, pastieri; Nesiem vám noviny; Do hory, do lesa, valasi; Narodil sa Kristus Pán; Dobrý pastier sa narodil; Poďme, bratia, do Betlema; Búvaj, dieťa krásne...

Radi si zaspievame aj moderné koledy ako Keď tá jasná hviezda; Ježiš sa narodil; Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme vám; Narodil sa Ježiško, Vyrástol nám stromček; Jak si krásne, Jezuliatko. Posledné menované sa často ocitajú v repertoároch v detských vianočných predstaveniach.

Tichá noc

Táto koleda, známa po celom svete, má pozoruhodný príbeh. Vznikla v roku 1818 v malom rakúskom mestečku Oberndorf. Miestny organista Franz Xaver Gruber skomponoval melódiu na text kaplána Josepha Mohra. Zaujímavosťou je, že pôvodne bola napísaná pre gitaru, pretože miestne organy boli pokazené. Dnes je táto pieseň preložená do viac ako 300 jazykov a dialektov.

Text piesne Tichá noc:

Tichá noc, svätá noc!
Všetko spí, všetko sní, sám len svätý bdie dôverný pár, stráži Dieťatko, nebeský dar.
Sladký Ježiško spí, sní, nebesky tíško spí, sní.

Tichá noc, svätá noc!
Anjeli zleteli, najprv pastierom podali zvesť, ktorá svetom dnes dáva sa niesť:
Kristus, Spasiteľ je tu, Tešiteľ sveta je tu!

Narodil sa Kristus Pán

Jedna z najstarších českých kolied, ktorej korene siahajú až do 13. storočia. V českom jazyku sa rozšírila v 16. storočí vďaka bratským spevníkom. Jej jednoduchá, ale chytľavá melódia z nej urobila obľúbenú pieseň v mnohých domácnostiach.

Jingle Bells

Táto pieseň, hoci nie je typickou koledou, sa stala neodmysliteľnou súčasťou vianočného repertoáru. Zaujímavosťou je, že pôvodne bola napísaná pre Deň vďakyvzdania. Jej autor, James Lord Pierpont, ju skomponoval v roku 1857. Pieseň sa preslávila aj tým, že bola prvou melódiou zahranou vo vesmíre - astronauti misie Gemini 6 ju zahrali na ústnej harmonike v decembri 1965.

Vianočné piesne vo svete

Každá krajina má svoje špecifické vianočné piesne, ktoré odrážajú jej kultúru a tradície. Vo Francúzsku je populárna „Petit Papa Noël“, vo Veľkej Británii „Deck the Halls“ a v Taliansku „Tu scendi dalle stelle“. V Latinskej Amerike sa teší obľube „El Burrito de Belén“, zatiaľ čo v Nigérii sa spieva „Betelehemu“ v jazyku joruba.

Slovenské vianočné koledy

Na Slovensku máme bohatú tradíciu vianočných kolied. Pozrime sa na tri najznámejšie a ich pôvod:

Do hory, do lesa, valasi

Táto koleda pochádza z oblasti stredného Slovenska a je spojená s pastierskymi tradíciami. Vznikla pravdepodobne v 18. storočí a odráža život valašských pastierov, ktorí boli medzi prvými, čo sa dozvedeli o narodení Ježiša.

Text piesne Do hory, do lesa, valasi:

Do hory, do lesa, valasi, či horí v tom našom salaši? Radosť veľká sa zjavuje a tento svet potešuje. Kráčajte, bratkovia, k jasličkám, aby ste zjavili všetko nám. Počkajte nás, milí bratkovia, nebeskí lietajú duchovia.

Búvaj dieťa krásne

Táto nežná uspávanka je jednou z najobľúbenejších slovenských kolied. Jej pôvod siaha do 19. storočia a je spojený s ľudovou tradíciou. Text vyjadruje lásku a starostlivosť Panny Márie o malého Ježiška.

Text piesne Búvaj dieťa krásne:

Búvaj, dieťa krásne, uložené v jasle. Búvaj, búvaj, pachoľa, milostivé Jezuľa, budeme ťa kolísať, aby´s mohol dobre spať. Ježišku náš milý, aby sa ti snili veľmi krásne sny, veľmi krásne sny. Drozdy a hrdličky, chystajte pesničky, nech sa Dieťa poteší, na tom našom salaši. spev škovránka, slávika, k tomu pekná muzika. My budeme s vami spievať za jasľami Synu milému, synu milému. Hory, ticho buďte, dieťa nezobuďte. Nech si ono podrieme, na slame a na sene. Aj vy, milé fialky, zaváňajte do diaľky.

Daj Boh šťastia tejto zemi

Táto koleda má korene v ľudovej slovesnosti a vznikla pravdepodobne v 19. storočí. Je to modlitba za blaho krajiny a jej obyvateľov, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou slovenských Vianoc.

Text piesne Daj Boh šťastia tejto zemi:

Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa, z ruže kvietok vzkvitol nám, radujme sa. Z života čistého, z rodu kráľovského Kristus Pán narodil sa. Prorokmi nám hlásaný, veseľme sa, na svet nám je poslaný, radujme sa.

Daj Boh šťastia tejto zemi, všetkým ľuďom v nej. Nech im slnko jasne svieti každý boží deň. Nech ich sused v láske má, nech im priazeň zachová. Daj Boh šťastia celej zemi, všetkým národom. Nech im svetlo hviezdy lásky ožaruje dom. Hladným chleba dobrého, chorým zdravia pevného. Daj Boh šťastia celej zemi všetkým národom. Dopraj, Bože svojmu dielu večné trvanie. Nech sa samo nezahubí, všetci prosíme. Rybám čistej vody daj vtáctvo a zver zachovaj. Dopraj, Bože svojmu dielu večné trvanie.

Vďaka tejto zbierke Pastorel, ktorú Gašpar Drozd zostavil okolo roku 1830, sa zrodilo významné dielo, do ktorého realizácie vstúpili mnohé tvorivé a interpretačné osobnosti slovenskej kultúry a ktorého kultúrny význam pomaly presahuje slovenské hranice a nadobúda medzinárodný rozsah.

Eva Krekovičová vo svojom článku Nie je hymna ako hymna, hymny v procesoch transformácie prelome tisícročia, v rámci jej terénneho výskumu zaznamenala, že táto koleda vystupuje ako stabilná zložka aj na Festivale viachlasného chrámového a ľudového spevu v Telgárte pod Kráľovou hoľou od roku 1995, a takisto zaznieva aj každý rok na tzv. Otváraní Vianoc v hornoliptovskej obci Liptovská Teplička okr. Poprad.

Okrem tohto k jej všeobecnej obľube prispelo na Slovensku aj jej spopularizovanie V. Gruskom a miestnym súborom Hájiček pod vedením E. Trgiňu, ktorý každoročne touto piesňou otvára Dni kolied kresťanov, medializácia prostredníctvom vydania CD v hudobnom spracovaní V. Godára a už v spomínanom interpretačnom stvárnení umelcov P. Dvorského a Pavla Haberu.

Zvyky a tradície

Na Štedrý deň doobeda sme chodievali na cintorín zapáliť sviečku zosnulým. Vianočné stromčeky v domoch sa zdobili bielymi papierikmi obalenými do celofánu, do ktorých sa zabalil opekanec, alebo kocka cukru. Stoly v izbách sa prikryli bielymi obrusmi a pred Štedrou večerou sa na stôl položil pohár s medom, tanier do ktorého sa dal chlieb, jablká, oblátky, cesnak a cibuľa. Na stole v svietniku sa zapálila sviečka.

Pred Štedrou večerou sme sa modlili Otče náš… Zdravas Mária…a predniesli sa slová Požehnaj nám Pane Bože týchto darov Tvojich, ktoré z Tvojej štedrosti prijímať budeme. Skrze Krista, nášho Pána. Amen. V prípade, že v rodine niekto v danom roku zomrel povedalo sa Odpočinutie večné daj mu Pane a svetlo večné nech mu svieti, nech odpočíva v pokoji. Amen.

Na večeru sme prevažne mávali opekance s bryndzou, čajom, alebo meltou. Po večeri ostali taniere na stole a z každého jedla sa odobral kúsok. Tieto kúsky sa postupne hodili do ohňa v špolherte so slovami ohníku, vetríku, dušičkám a vode. Z jedla sa odnieslo aj statku do maštale.

Osobitný význam na Vianoce mala polnočná svätá omša - oltieren. Vo vyzdobenom kostole na chóre vľavo sedeli Zampärci s rozsvietenými lampášmi a karbidkami, ostané lavice zaplnili Špaňodolinci. Staršie ženy mali oblečené čierne sukne, cez hlavy prehodené šavolky, obuté kapce, alebo pletence. Chlapi v tmavých nohaviciach, zimných kabátoch, baraniciach a na nohách obuté kapce, alebo pletence. Deti stáli počas celej omši pred liatrikmi.

V slávnostných uniformách pred oltárom v červených nohaviciach, kožených čižmách, bielych blúzach, ošliadormi, zelenými čiapkami a baníckymi kladivami slúžili bratia Štefan a Ján Šavoltovci od Rótikov, so zástavou svätého Klimenta Ján Vajcík z Krásnej Hory a za nimi ostaní baníci. Pán farár kázal z kancla, ktorý bol umiestnený pri obraze svätého Klimenta. Na oltári boli položené štyri strieborné svietniky, po dva z každej strany. Kalich, monštrancia a cibórium sa používali počas celých vianočných sviatkov. Loď kostola osvetľovali sviečky umiestnené na bočných stĺpoch.

Na organe hrával správca školy Ján Vajcík od Šípošov, Jozef Mistrík od Vajdov a Vojtech Adamec z Bašty, ktorých sprevádzal dievčenský spevokol. Pred polnocou Alojz Trnovský od Fišerov pri orgáne postupne odbil na gongu dvanásť hodín a dcéra Mária svojim krásnym hlasom z tohto miesta zaspievala: Dvanásta hodina odbila už práve, anjeli spievajú preslávne, že sa narodil Spasiteľ, všeho sveta vykupiteľ v Betleme meste [:verte to iste:] Jasná noc pastierov zo sna prebudila spev, hudba v povetrí to bola v Betleme meste [:verte to iste:] Radostnú novinu kresťania premilí zvestujem vesele v tej chvíli v Betleme meste [:verte to iste:]

Neoddeliteľnou súčasťou života mladých ľudí v obci bola skautská organizácia, ktorá tu pôsobila do jesene 1938 a jej členovia pravidelne na záver svätej omše zaspievali pieseň: Na svoju česť Ti sľubujem, Ježišu môj, že všetko Tebe venujem, i život svoj. Len sily ráč mi viacej dať v každej dobe, aby som mohol vytrvať v svojom sľube. Chcem slúžiť vlasti, národu bez prestania, pomáhať chcem svojmu ľudu do skonania Len sily ráč mi viacej dať.. Pre lásku Tebe, blížneho chcem milovať, slabého brata biedneho, ochraňovať. Len sily ráč mi viacej dať…

V rodinách sa každoročne stavali betlehemy prevažne na vyvýšenom mieste v izbe, alebo verande. Na polnočnú omšu prišli betlehemci, ktorí priniesli ručne vyrobený betlehem a pred jasličkami zaspievali pieseň : Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa, z ruže kvietok skvitol nám, radujme sa.[:Z života čistého, z rodu kráľovského, Kristus Pán narodil sa:]..

Ako chlapci sme s betlehemom chodili vinšovať pešo cez Krámec na Zampärk a stadiaľ poza Bockov brodiac sa zasneženým chodníkom až do Richtárovej a potom nazad na Baňu. Vinšovalo sa: Vinšujem ponajprve zdravie, šťastie hojné božské požehnanie nielen na tento rok, ale na veľa rokov, aby sme sa mohli s týmto narodeným Ježiškom radovať a veselú pieseň prespevovať, ktorú anjeli pri jeho narodení spievali, sláva Bohu na výsosti a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.

Spievalo sa : Do hory do lesa valasi, či horí v tom našom salaši, radosť veľká sa zjavuje a tento svet potešuje. Kráčajte, bratkovia k jasličkám aby ste zjavili všetko nám. Počkajte nás, milí bratkovia nebeskí lietajú duchovia. Sláva Bohu! Prespevujú, pokoj ľuďom ohlasujú, vtáčkovia prekrásne spievajú a do Betlehema volajú. Zrodila Panenka Dieťa nám, v jasličkách vložené leží tam. Mesiáša čakaného, Boha na svet vteleného, poďme a vítajme vznešené Dieťatko, ležiace na sene. Ó, Boží Synáčku z výsosti, dajže nám zo svojej milosti, by sme ťa večne chválili, meno Božie velebili. Žehnaj nás, drahý náš Spasiteľ, žiadaný náš ty Emanuel. Dnešný deň sa radujme a veselo spievajme. Ježiškovi malému, v jasliach uloženému. Spi, spi Ježišku, milý, milý Synáčku. Krásna Panna prečistá porodila nám Krista. V jasličky ho vložila, plienkami obložila. Spi, spi Ježišku, milý, milý Synáčku. Matka mu vyspevuje svätý Jozef pestuje. Spi synáčku premilý, ty kvet krásny spanilý. Spi, spi Ježišku, milý, milý Synáčku.

Nech sú nám tieto Vianoce novým medzníkom duchovného života.

tags: #narodil #sa #kristus #pan #veselme #sa