V severnej časti Pohronskej pahorkatiny, v doline Rohožníckeho potoka na výbežku Štiavnických vrchov, v okrese Zlaté Moravce, sa rozprestiera obec Nemčiňany. Obec Nemčiňany leží na rozhraní severného a južného Slovenska. Teda v geografickej polohe, kde sa darí pestovaniu obilia, kukurici, zemiakom, zelenine, ovociu a hroznu.
Poloha okresu Zlaté Moravce v Nitrianskom kraji
V listine Ondreja II . z roku 1232 sa obec spomína ako "Nenchez“. Obec však bola osídlená už v období praveku, o čom svedčia aj archeologické nálezy. K najvýznamnejším patrí nález z roku 1982, kedy v katastri obce objavil Jozef Bátora z Archeologického ústavu SAV v Nitre torzo sošky, tzv. Nemčiansku venušu, ktorej vek určil na 5600 rokov.
Najstaršie stopy osídlenia s najväčšou pravdepodobnosťou siahajú až do obdobia staršej doby kamennej - paleolitu. Poukazujú na to silexové úštepy a silexová surovina mladopaleotického charakteru nájdená pri juhovýchodnom okraji obci v priestore pieskovej bane. Intenzita osídlenia tu narastá od počiatku neskorej doby kamennej, čo dobre dokumentuje sídlisko ludanickej skupiny zistené západne od obce, na pravej terase potoka Rohožnica a sídlisko bolerázskej skupiny zaregistrované vo východnej časti katastra obce, neďaleko katastrálnej hranice s Mochovcami. V ryhe plynovodu, ktorá prerezala sídliskový objekt, sa podarilo zachrániť okrem keramického materiálu i sekeromlat zhotovený z jelenieho parohu, hlinený praslen a zlomok plochého idolu - plastiky ženy. Z nasledujúcej doby bronzovej je osídlenie doložené dvomi sídliskami z mladšej doby bronzovej. S osídlením v dobe rímskej možno s najväčšou pravdepodobnosťou spájať zvyšky stavieb zistených leteckým prieskumom na poliach západne od obce.
Názov Obce V Priebehu Stáročí
- Ako osada s nemeckým obyvateľstvom existovala už pravdepodobne v priebehu svojho vývoja niesla názvy ako Nempchen (v r. 1258),
- Nimchin (1284),
- Nemchyn (1301),
- Nemchen (1327),
- Nemcžinany (1773),
- Nemčany (1786).
Súčasný názov Nemčiňany získala obec až v r. 1808.
Majitelia Obce a Významné Rody
Obec často striedala majiteľov. Obec vlastnili viaceré zemepánske rody, k významnejším patrili Borsovci z Plášťoviec (obec kúpili v r. 1301, v r. 1331 ju vyplienil Peter, syn Borsov), ďalej Gyurda a Dasco. Počas svojej histórie patrila kláštoru v Hronskom Beňadiku, neskôr Nitrianskemu biskupstvu, ... v 16. storočí bola poplatná Turkom. V r. 1493 Juraj z Plášťoviec predal svoje majetky v obci a v blízskych osadách Palucha a Ravaszaeg svätobeňadickému kláštoru. Najskôr v r. 1521 prešli pod správu Nitrianskeho biskupstva. Nemčiňany patrili i rodu Dobravických (1534), Dóczyovcom (1563), panstvu Malotopoľčianskym. V 17. storočí má obec v dlžbe rodina Kosztolányiovcov. Rod Kosztolányiovcov ukončil v obci stavbu kaštiela v r. 1728. Rodinná hrobka Kosztolányiovcov je na vrchole zalesneného kopca, ktorý si podnes zachoval miestny názov krypta.
Od r. 1559 až do r. 1948 obec patrila pod ostrihomskú kapitulu. Podobne ako ďalšie obce tak i Nemčiňany platili v r. V r. 1647 bol Turkami poškodený miestny kostol sv. Michala archanjela (správcom cirkvi a školy bol Ondrej Prunay). Kostol nebol opravený ani v r. 1657 za správcovania Andreja Tešinskeho. Podľa tureckých daňových súpisov v r. 1663 - 1664 mala obec 72 obývaných domov, platila daň 15 050 tureckých strieborných akčí.
Rímskokatolícky Kostol sv. Michala Archanjela
Významnou stavebnou pamiatkou obce je Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela, nachádzajúci sa v krásnej scenérii prírodného prostredia na kopci nad dedinou. Farský kostol sv. Michala archanjela v Nemčiňanoch je popri Pribinovom kostole v Nitre, kostole sv. Michala archanjela na vŕšku v Dražovciach, filiálnom kostole sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom, či kláštornom kostole sv. Benedikta, opáta v Hronskom Beňadiku, jedným z najstarších v širokom okolí.
Kostol svätého Michala Archanjela v Dražovciach
V obci je rímskokatolícky kostol (pôvodne románsky kostol) sv. Michala Archanjela z I. polovici 13. storočia , ktorý stojí dodnes / už viac krát prestavovaný a dostavovaný/materská škola. Kostol nebol opravený ani v r. 1657 za správcovania Andreja Tešinskeho. Od konca 16. stor. obec patrila ostrihomskej kapitule.
V obci, na hlavnej ceste, sa nachádza aj pamätník na počesť vojnových obetí s mottom: RODÁCI NAŠI, POTOMKOVIA NAŠI,VLOŽTE SI NÁS DO SŔDC A PAMÄTI,LEBO NAŠA KRV TEPE VO VAŠICH ŽILÁCH,KEĎ OPUSTENÍ LEŽÍME V CUDZEJ ZEMI.
Život v Obci Počas Minulého Storočia
Ak zájdeme do začiatku minulého storočia vidíme, že život v obci nebol vždy taký ľahký. V obci žili väčšinou roľníci. Takí väčší a úspešnejší boli : Babockí, Kesegoví, Botkoví a Kostolánioví. Ostatní len tak skromne žili a živorili. Obec zasiahli dve svetové vojny. V prvej svetovej vojne bolo veľa padlých občanov obce, v druhej padol len jeden občan. ( Fotografie sú v múzeu) Dá sa povedať, že občania sú prevažne kresťania, ale v obci žije aj niekoľko Svedkov Jehovových. Za obdobie minulého storočia sa tu vystriedalo niekoľko kňazov. Známy bol Boleček, ktorý viedol pomerne bujarý život a na to aj doplatil. Ďalší boli Valach ( vybudoval novú faru), Bulka, Ondrušek a iní. Starostov sa vystriedalo niekoľko. Od Kesega cez Krajčiho, Kéryho, Rovana, Bahyla až po súčasného Očovského.
Kolektivizácia a Založenie JRD
Po druhej svetovej vojne sa obec začala meniť po stránke materiálnej aj demografickej. V päťdesiatich rokoch sa zavádza elektrina, v okolí sa buduje závod Calex a závody SM Kirova. To spôsobuje odchod robotníkov do fabrík a tak obec sa stáva roľnícko - robotnícka. Zakladá sa jedno z prvých roľníckych družstiev na Slovensku. Písal sa rok 1948. Tejto téme sa budeme venovať teraz podrobnejšie. Prvé snahy o kolektivizáciu sa prejavili práve tu v Nemčiňanoch a tak obec po založení družstva žila dlhé desaťročia životom roľníkov - družstevníkov. Ako vzniklo toto družstvo: Príhodné podmienky boli v tom, že pozemky býv. majiteľov boli znárodnené a ich zamestnanci boli z hora zorganizovaní, aby si založili roľnícke družstvo. Pre KSČ to bola príležitosť vytvoriť niečo, čo by bolo príkladom pre ostatných roľníkov. Materiálne boli títo družstevníci z hora podporovaní.
Malé družstvo hospodárilo v pôvodných budovách a kanceláriu mali v kaštieli po Kostolániovcoch. Tiež mali v užívaní Bodkovú kúriu a pivnicu so sýpkou, tiež po Kostolániovcoch. Taktiež dostali do užívania pekný park( fotografie v múzeu), ktorý nedokázali obnoviť, ale naopak ho zdevastovali. Hlavnou odmenou za prácu bola naturálna odmena ako: obilie, zemiaky, kukurica, mlieko a hrozno. Družstvo sa hneď od svojich začiatkov venovalo pestovaniu tabaku. V tomto čase boli používané na sušenie tabaku veľmi premyslene skonštruované tabakové sušiarne ( boli postavené v roku 1942 tri sušiarne) každá z nich mala kapacitu 15 ha.
Súčasnosť Obce
V obci je budova školy, škôlky, obecného úradu, pošty a kultúrny dom. V obci sa nachádzajú aj rôzne športové zariadenia. V obci boli vybudované sociálne siete ako: vodovod, plynofikácia, kanalizácia a telefóne spojenie, ktoré je v obci už niekoľko rokov. Podmienky pre občanov ako vidieť sú veľmi dobré, je už len na nich ako ich využijú!
K zaujímavým prírodným útvarom patrí piesková baňa, ktorá sa nachádza pri vstupe do obce smerom od Mochoviec. Turistov a rybárov zaujme umelá vodná nádrž (priehrada) a jeden z prameňov pritekajúceho potoka zvaný Kráľová studnička. Milovníkov dobrého vína poteší každoročná oblastná výstava vín, ktorá sa koná už viac ako dve desaťročia. Hubári môžu navštíviť okolité hory a športovci ihrisko.