Väčšina tradičných katolíkov vie, že medaila svätého Benedikta je nesmierne účinná proti démonickým silám a zlu a že medaila je kvôli svojej sile veľmi obľúbená aj u exorcistov. Podľa historických informácií sa medaila svätého Benedikta používala proti démonickým silám od nepamäti, zo 17. storočia však pochádzajú dochované informácie o nesmiernej duchovnej sile a ochrane.
Najstaršia podoba medaily sv. Benedikta zdroj: wikimedia commoms
Vysvetlenie medaily svätého Benedikta (s o. Bonifácom Hicksom)
Časť zaujímavých informácií pochádza aj z pera benediktínskeho opáta a Božieho služobníka, Prospera Guérangera, OSB. Benediktínsky opát Guéranger, tvorca najznámejšej podoby medaily sv. Benedikta. Opát Prosper Guéranger, OSB, známy vo frankofónnych krajinách ako Dom Guéranger (1805 - 1875) bol obnovovateľom katolíckej Tradície vo Francúzsku zdecimovanej terorom jakobínskeho besnenia.
Dom Guéranger (1805 - 1875) zdroj: wikimedia commons
Pod jeho vedením bol znovu obnovený benediktínsky rád vo Francúzsku, ktorý jakobíni zakázali. Dom Guéranger bol iniciátorom obnovy rímskej liturgie vo Francúzsku a tiež zostavil francúzsky „Liturgický rok“ s dôrazom na známych francúzskych svätcov, táto kniha sa stala mocným impulzom pre obnovu liturgického hnutia vo Francúzsku.
Už ako mladý mních počúval svedectvá starších spolubratov, ktorí sa zachránili pred mučením, prenasledovaním a násilnou smrťou zo strany antiklerikálnych francúzskych revolucionárov práve vďaka ochrane medaily svätého Benedikta. To v ňom prehĺbilo záujem o históriu medaily, a to, čo našiel v historických archívoch, ho naplnilo vnútornou radosťou a prekvapením.
Už od stredoveku boli bežne známe historické legendy o tom, ako sa diabol pokúšal zahubiť svätého Benedikta, patróna celej kresťanskej Európy. Samotný svätý Benedikt spomínal, ako ho už v mladosti, počas pustovníckeho života diabol pokúšal hriešnymi a zmyselnými obrazmi, čo vyriešil svätý Benedikt tým, že sa hodil nahý do tŕnia a diablove pokušenia sa okamžite stratili.
Giovanni Bellini, obraz sv. Benedikta z Nursie zdroj: wikimedia commons
Diabol sa potom pokúsil zabiť sv. Benedikta niekoľkokrát. Vo Vicovare, kde bol opátom sa ho pokúsili zavraždiť pomocou jedu, ktorý vsypali do pohára s vínom. Keď však sv. Benedikt pohár prežehnal znakom kríža, ten sa rozpadol a otrávené víno sa vylialo na zem. Takisto diabol cez nastrčenú ruku vraha nechal otráviť chlieb, ktorý chcel sv. Benedikt zjesť, no z nebies sa zniesol havran, otrávený chlieb vzal z taniera a odniesol nevedno kam.
Veľmi zaujímavé informácie našiel opát Guéranger v súvislosti s bavorským benediktínskym kláštorom v Mettene pri Nattrembergu. Na konci tridsaťročnej vojny, kedy vyčerpaná Európa stratila v dôsledku vojen, morových nákaz a hladu približne polovicu svojho obyvateľstva, uväznili úrady mesta skupinu čarodejníc, ktoré holdovali nekromancii, konali čierne omše a hubili ľudí pomocou čiernej mágie. Ako sa počas vyšetrovania ukázalo, čierna mágia bola bezmocná voči benediktínskemu kláštoru v Mettene, ktorý bol chránený benediktínskou medailou.
Čarodejnice a okultisti pri výsluchoch uvádzali, že vnímali kláštor v Mettene ako priestor chránený Bohom a Krížom. Nemýlili sa, na stenách kláštora boli nakreslené vyobrazenia svätého Benedikta a Svätého Kríža s písmenami, ktoré sa dnes nachádzajú na medaile sv. Benedikta.
Na stenách boli aj vyobrazenia svätého Benedikta v mníšskej kutni a v pravej ruke dral palicu, ktorej horný koniec bol sformovaný v tvare kríža. Samotná podoba medaily bola plne schválená v 19. storočí aj za prispenia opáta Guérangera.
Podoba medaily sv. Benedikta
Existuje niekoľko variantov medailí sv. Benedikta. Azda najznámejšia a dnes najpoužívanejšia verzia medaily pochádza z roku 1880, ktorá bola vydaná na počesť 1400. výročia narodenia sv. Benedikta a na podobe ktorej sa podieľal aj opát Guéranger. Podoba medaily je známa zo starších predlôh, verzia z 19. storočia len zjednotila predchádzajúcu, voľnejšiu prax, do pevne stanovenej podoby.
Na medaile sa na jednej strane nachádza sv. Benedikt držiaci vo svojej ľavej ruke regulu rehole, ako jej autor a v pravej ruke drží kríž. Na tejto strane sa nachádza aj vyobrazenie havrana, ktorý odniesol podľa vyššie spomenutej legendy otrávený chlieb, určený nepriateľmi pre sv. Benedikta a tiež je tu vyobrazený pohár, v ktorom sa nachádzalo otrávené víno.
Na medaile sa nachádzali slová: „Eius in obitu nostro praesentia muniamur“ (Nech nás posilní Jeho prítomnosť v hodine našej smrti). Na rubovej strane medaily sa nachádza kríž, ktorý má na zvislej lište iniciály C S S M L, predstavujúce „Crux Sacra Sit Mihi Lux“ (Nech je Svätý kríž mojím svetlom).
Na horizontálnej lište sa nachádzajú iniciály N D S M D, ktoré znamenajú: „Non-Draco Sit Mihi Dux“ (Nie drak - diabol je mojím vodcom). Kríž rozdeľuje priestor na rubovej strane medaily do štyroch menších častí, v každej z nich sa nachádza jedno zo štvorice písmen C S P B, čo znamená „Crux Sancti Patris Benedicti“ (kríž svätého otca Benedikta).
Okolo okraja medaily sa nachádzajú aj ďalšie nápisy: PAX (mier - heslo benediktínov) a kristogram IHS „Iesus Hominum Salvator“ (Ježiš Spasiteľ ľudí). Na okraji medaily sa nachádzajú aj iniciály V R S N S M V, ktoré znamenajú: „Vade Retro Satana, Nonquam Suade Mihi Vana“ (Odstúp odo mňa satan, nezvádzaj ma k márnostiam).
Potom nasledujú iniciály S M Q L I V B, ktoré znamenajú: „Sunt Mala Quae Libas, Ipse Venena Bibas“ (Zlé sú veci, ktoré ponúkaš, vypi svoj vlastný jed). Ľudová slovesnosť tento výrok aj zrýmovala: Tvoje sľuby sú len klam, ten svoj jed si vypi sám.
K rozšíreniu používania a úcty k medaile prišlo v 17. storočí vďaka sv. Vincentovi de Paul, ktorý založil rehoľu Dcér kresťanskej lásky a istý čas sa tieto medaily razili výlučne pre ich potreby. Sestry ich nosili na ružencoch, kde sa zvyknú používať aj dnes ako spojovník začínajúci a ukončujúci celú sériu desiatkov.
Medaila sv. Benedikta poskytuje ochranu pred zlom, spoločne s modlitbou a sviatosťami pomáha prekonať ťažké časy v živote človeka. Za svoj vzorný život dostal svätý Benedikt od Boha množstvo zvláštnych darov: vedel liečiť chorých, vykonávať exorcizmus, mal prorocký dar a pod.
Modlitba k sv. Benediktovi
Slávny svätý Benedikt, vznešený príklad čností, čistá nádoba Božej milosti, pokorne kľačím pred tebou. Prihováram sa tvojmu srdcu plnému lásky, aby si orodoval za mňa pred Božím trónom. K tebe prichádzam vo všetkých nebezpečenstvách môjho každodenného života.
Chráň ma pred nepriateľmi a pomáhaj mi vo všetkom ťa nasledovať. Nech ma vždy sprevádza tvoje požehnanie, aby som sa tak vyhol každej príležitosti na hriech. Tvoje srdce bolo vždy naplnené láskou, súcitom a milosrdenstvom voči tým, ktorí boli pokúšaní a sužovaní, vypros mi teda, svätý Benedikt, milosti, priazeň a to, čo v tejto chvíli potrebujem. Ty si nikdy neodmietol tých, ktorí ťa prosili o pomoc.
Preto k tebe prichádzam dnes aj ja a verím, že vypočuješ moju prosbu a vyprosíš mi od Ježiša potrebné milosti. O to ťa prosím na väčšiu Božiu slávu a moju spásu. Pomôž mi, svätý Benedikt, žiť a umierať ako verný Boží Syn, vždy odovzdaný do Božej vôle a raz dosiahnuť večnú radosť v Nebi.
Príbeh vzácnej mince z Kremnice
Minca, ktorú vyrazili v kremnickej mincovni pred 99 rokmi a ktorá bola súčasťou zbierky rodiny Ritterovcov, ide do dražby. Numizmatická spoločnosť očakáva, že hodnota PÄŤHALIERA Z ROKU 1924 prekročí niekoľko desaťtisíc eur, pretože je to najvzácnejšia a najzáhadnejšia československá obehová minca.
Zaujímavý je príbeh rodiny, ktorá ju desaťročia uchovávala. Pani Klára Chlapovičová (83) má modrú krv. Je potomkom aristokratickej rodiny, jej matka barónka Vilma Bittó pochádzala z bratislavskej aristokratickej rodiny, otec bol vplyvný obchodník a vážený kremnický mešťan. Na kremnickom námestí v susedstve Kostola svätého Františka z Assisi mali obchodné priestory, v ktorých už za čias monarchie podnikali. Ich rodinné sídlo sa doteraz nachádza priamo pod kremnickým hradom.
Starý otec pani Chlapovičovej Leopold Ritter (1854 - 1934) už koncom 19. storočia vo svojom rodinnom sídle na kremnickom námestí pod hradom pravidelne organizoval stretnutia vplyvných obchodníkov a uznávaných autorít. V tom období Kremnica menila svoj vzhľad, v 80. rokoch 19. storočia v dôsledku banskej činnosti pod mestom došlo k deštrukcii niektorých pamiatok. Pre statické poruchy museli asanovať Kostol Panny Márie Snežnej na námestí (1880), o dve poschodia bola znížená radnica na mestskom hrade aj hradby (1887). Z dopravných dôvodov odstránili časť mestských hradieb a zbúrali Hornú a Bystrickú bránu. Sídlo Ritterovcov zostalo našťastie neporušené. Častou témou stretnutí, ktoré organizoval jej starý otec, bolo okrem spoločenského diania zberateľstvo.
V roku 1897 sa manželom Ritterovcom narodil syn Július. Geopolitické zmeny priniesli rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československej republiky. Syn vplyvného obchodníka v roku 1926 posilnil postavenie rodu sobášom s mladou bratislavskou barónkou Vilmou Bittó a po usídlení v rodnom meste začal pracovať v kremnickej mestskej sporiteľni.
Po roku 1918 sa značne poslovenčilo, Slováci tvorili 70 percent obyvateľov. Július Ritter sa po svadbe a príchode do Kremnice v roku 1926 zamestnal v jednej z pobočiek najstaršej banky na Slovensku. Tam v rokoch 1926 až 1927 zázrakom zachytil päťhalier s rokom razby 1924. Prezieravo predpokladal, že minca, akú dovtedy nevidel, je výnimočná. Nebola náhoda, že spoznal vzácnosť tejto mince - jeho otec Leopold ho roky zasväcoval do tajov zberateľstva.
Zaujímavosťou je, že v tom čase by ste si za túto mincu nízkej nominálnej hodnoty nekúpili zápalky ani rožok. Chlieb stál v tomto čase tri koruny 40 halierov, rožok štvrť koruny, mlieko 1,90 československej koruny. Kilogram bravčového či hovädzieho mäsa sa pohyboval od štrnásť do osemnásť korún. Keďže začiatkom 30. rokov minulého storočia robotník v priemysle zarobil približne 600 korún, mesačná mzda mu nestačila ani na kúpu pánskeho obleku, ten mal hodnotu približne 700 korún.
Ceny tovarov v roku 1924
| Tovar | Cena |
|---|---|
| Chlieb | 3,40 Kčs |
| Rožok | 0,25 Kčs |
| Mlieko | 1,90 Kčs |
| Bravčové/hovädzie mäso (1 kg) | 14-18 Kčs |
| Pánsky oblek | 700 Kčs |
Len dvadsať dní pred vypuknutím druhej svetovej vojny, 12. augusta 1939, sa Júliusovi a Vilme narodila dcéra Klára, ktorá bola ich jediným potomkom. Nemci obsadili mesto 6. októbra 1944. V závere vojny nemecké vojská podpálili historické jadro fosforom. Po ťažkých bojoch bolo mesto v tretí aprílový deň 1945 oslobodené.
Práve v mincovni sa po maturite zamestnala pani Klára. V roku 1956 do podniku nastúpil ako metalurg jej budúci manžel Ing. Gejza Chlapovič. Neskôr sa vypracoval na technického námestníka podnikového riaditeľa tohto najstaršieho nepretržite fungujúceho podniku na svete. „Takže som sa s manželom spoznala v práci, v ktorej som pracovala celý svoj produktívny vek a ktorú som mala len na skok, na druhej strane námestia. Zahľadeli sme sa do seba a dva roky po jeho príchode do Kremnice, v roku 1958, sme mali svadbu. Vzácnu mincu päťhalier z roku 1924, ktorá bola súčasťou otcovej zbierky, po našom sobáši získal môj manžel,“ spomína pani Chlapovičová.
Päťhalier z roku 1924 je najvzácnejšia a zároveň najzáhadnejšia československá obehová minca. Už príprava razby mince je zahalená rúškom tajomstva. Na rok 1924 totiž nebola plánovaná žiadna razba päťhaliera. Napriek tomu sa na zberateľskom trhu objavuje niekoľko exemplárov s rokom 1924.
Existuje niekoľko teórií jeho vzniku. Prvá je, že kremnická mincovňa vyrobila razidlá z vlastnej iniciatívy. V roku 1923 bola mincovňa veľmi vyťažená. Okrem československých mincí razila mince pre iné štáty a zároveň prijímala iné zákazky. Aby bol podnik schopný promptne reagovať na prípadnú urgentnú požiadavku na razbu päťhaliera, mincovňa mohla iniciatívne vyrobiť razidlá s rokom 1924.
Druhá teória hovorí, že razidlo v roku 1924 vzniklo omylom. Motívy dvojhalierových a päťhalierových mincí boli v tom čase identické a zároveň sa priemery týchto mincí odlišovali len o jeden milimeter. Mohlo teda dôjsť k omylu, pri ktorom rytec mincovni namiesto averzu pre dvojhalier s rokom 1924 vytvoril averz päťhaliera.
V 80. rokoch minulého storočia sa objavili ďalšie kusy päťhaliera z roku 1924, takzvané papalášske, ktoré boli údajne razené ako darček pre prominentných členov delegácie mincovne. Tieto mince však majú na mostových oblúkoch na reverze a levovi na averze známky poškodeného razidla, ktoré je dodnes súčasťou depozitára Mincovne Kremnica.
Určitý čas bola majetkom zbierky českého zberateľa a numizmatika Jaroslava Kokolusa. Dnes sa nachádza v zbierke zberateľa a zámožného podnikateľa zo Žiaru nad Hronom a opäť putuje do aukcie, kde bude hľadať nového majiteľa. Päťhalier, ktorý vyrazili v kremnickej mincovni pred 99 rokmi, bude v apríli licitovať slovenská numizmatická spoločnosť Macho & Chlapovič. Extrémne vzácny exemplár päťhaliera z roku 1924 s priemerom len šestnásť milimetrov je v aukcii zaradený pod číslom 382 a spoločnosť prezrádza, že ide o najvzácnejšiu československú obehovú mincu.