Nepokrstené dieťa: Krst a jeho podmienky

Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krst je sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove. Po svojom zmŕtvychvstaní Ježiš zveruje apoštolom misijné poslanie s cieľom krstiť: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19 - 20).

Podmienky krstu pre deti

Dieťa do 7 rokov

Ak máte ešte nepokrstené dieťa do 7 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba prísť na faru a doniesť kópiu rodného listu. Krsty sa vysluhujú každú poslednú nedeľu v mesiaci po svätej omši, ktorá začína o 10.30. Poučenie ku krstu sa koná v piatok pred nedeľou, kedy sa krstí, o 18.00 na farskom úrade v priestoroch farskej knižnice. Obaja rodičia sú povinní sa týchto poučení zúčastniť. Je možné poučenia absolvovať ešte pred narodením dieťatka. Účasť krstných rodičov na poučeniach je dobrovoľná. Pre dieťa je potrebné zabezpečiť bielu košieľku (možnosť vyšiť meno, dátum krstu...).

Krst l Boží príbeh

Dieťa od 7 do 14 rokov

Pokiaľ máte nepokrstené dieťa vo veku od 7 do 14 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť na fare kňazom alebo v škole katechétom. Treba to ohlásiť v priebehu septembra na fare, kvôli dohode o príprave. Sviatosť krstu a prvé sväté prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci svätej omše. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza po svätej omši. Príprava je v rámci hodín náboženstva v škole a v rámci farskej katechézy - začína sa začiatkom školského roka.

Dospelí

Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa prihlásiť na fare, kde sa dozviete bližšie informácie. Príprava na krst dospelých začína každý rok v septembri. Ak sa chcete dať pokrstiť, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Svätú sobotu) večer v Katedrále v Banskej Bystrici diecéznym biskupom. Zároveň vám vyslúži sviatosť birmovania a prvé sväté prijímanie.

Výber krstných rodičov

Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Avšak táto povinnosť - mať krstného - nie je absolútna. V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa, treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. V prípade, že krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky na krstného, a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného.

Keď vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Vy rodičia, ste pre svoje dieťa prvými učiteľmi, kňazmi a pastiermi ich duší. Vy ste v prvom rade zodpovední za výchovu vášho dieťaťa.

Teologické aspekty a osud nepokrstených detí

Mnohých rodičov sa bolestne dotýka smrť detí, ktoré nestihli dať pokrstiť. Ako to je s ich osudom vzhľadom na večný život? A čo tisícky nevinných usmrtených nenarodených životov? Patrí im miesto v nebi? V roku 2007 vyšiel vatikánsky dokument s názvom Nádej na spásu pre deti, ktoré zomreli bez krstu.

Na jednej strane je to nevyhnutnosť krstu, lebo nikto nemôže dosiahnuť spásu sám. Táto potreba krstnej očisty vyplýva z univerzálnosti hriechu - Adamov hriech zasiahol všetkých ľudí. Preto bola potrebná vykupiteľská smrť a zmŕtvychvstanie nového Adama - Ježiša Krista, Božieho Syna. Cirkev teda na základe Svätého písma verí, že „jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek Kristus Ježiš“ (1 Tim 2, 5) a že „v nikom inom niet spásy“ (Sk 4, 12). Na druhej strane je tu však Božia vôľa spasiť každého človeka: „Boh chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1 Tim 2, 4).

Nemáme totiž v zjavení nič explicitné, čo by hovorilo konkrétne o osude nepokrstených detí. Teológia teda musí postupovať implicitne - vychádzať z toho, čo vieme, aj keď sa to zdá niekedy protirečivé, a postupne krok za krokom objavovať nové poznanie.

Môžu teda rodičia a blízki dúfať v spásu svojich nepokrstených detí? Môžu, ba aj majú. Veď nádej je aj božská čnosť, ktorá presahuje ľudské nádeje. Základom tejto nádeje je predovšetkým to, čo môžeme s istotou povedať: Boh miluje ľudí, aj všetko, čo stvoril; Boh nikomu neupiera prostriedky potrebné na spásu; Boh od nás nežiada nemožné; v každom okamihu a za každých okolností Boh poskytuje ľudstvu prostriedok spásy.

V dnešných podmienkach kultúrneho relativizmu a náboženského pluralizmu sa počet nepokrstených detí povážlivo zvyšuje. V tejto situácii sa javí potreba zamyslieť sa nad možnosťou spásy pre tieto deti ešte naliehavejšou. Cirkev si je vedomá, že spása je dosiahnuteľná jedine v Kristovi prostredníctvom Ducha Svätého.

Štúdiá dospeli k záveru, že existujú teologické a liturgické dôvody odôvodňujúce nádej, že deti zosnulé bez krstu môžu byť spasené a uvedené do večnej blaženosti, hoci ohľadne tejto otázky nejestvuje explicitné učenie v Zjavení. Źiadna z úvah, ktoré text predkladá na odôvodnenie nového prístupu k tejto otázke, nemôže byť použitá na popretie nutnosti krstu, alebo na odďaľovanie jeho vyslúženia.

tags: #nepokrstena #matka #dietata #a #krst