V kresťanskej teológii sa často stretávame s konceptmi súdenia a rúhania sa Duchu Svätému. Tieto témy sú komplexné a vyžadujú si hlbšie pochopenie biblických textov a kontextu.
Na úvod je dôležité si uvedomiť, že pri diskutovaní o týchto témach je potrebné vyhnúť sa jednoslovným témam a urážlivým komentárom. Cieľom by malo byť hľadanie pravdy a vzájomné obohatenie, nie vyvolávanie konfliktov.
ČO PRESNE JE Neodpustiteľný hriech? Rúhanie proti Duchu Svätému VYSVEDENÉ!
Súdenie v Biblii
Nemajú teda kresťania súdiť vôbec? Tu je to fantasticky dobre vysvetlené. Kto hľadá pravdu, tak si to prečíta, kto sa pravdy bojí, tak to čítať nebude.
Je v poriadku súdiť niekoho náboženskú vieru, veď to isté robil aj Ježiš aj apoštoli. Takisto si myslím, že je správne súdiť niekoho vlastnosti, veď to isté robil aj Ježiš aj apoštoli, Ježiš priamo súdil a odsudzoval vlastnosti Farizejov a ich pokrytectvo.
A teda to, čo nemá byť súdené, je to, že ak niekto urobí zlý skutok, nemali by sme toho človeka odsúdiť a potrestať ho. Preto aj Ježiš keď k nemu priviezli ženu prichytenú pri cudzoložstve, ktorá si na základe Mojžišovho zákona zaslúžila ukamenovanie, Ježiš ušetril jej život, on ju nesúdil, neodsúdil.
Ak chceme niekoho "nesúdiť", musíme sa držať Ježišovej rady a netrestať zločincov. Čiže ani podvodníkov, ani zlodejov, ale skôr by sme nad nimi mali nájsť zľutovanie a dohovoriť im, tak ako to urobil Ježiš pri žene cudzoložnici. Evanjelium podľa Jána 8:10-11 hovorí: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil? Ona odpovedala: Nik, Pane. A Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už viac nehreš.“
Ježiš s apoštolmi nesúdili farizejov osobne, ale súdili ich podľa ich slov. Tak isto aj my môžeme súdiť vlastnosti ľudí na základe ich slov.
Na základe slov a skutkov, ktoré ti ľudia vykonajú, vieme zhodnotiť ich vlastnosti. A nemali by sme upozorňovať na zlé vlastnosti? Ako sa potom hriešnik napraví, keď mu nikto nepoukáže na jeho zlé vlastnosti? Ako ich zlepší, keď mu nikto neukáže, že jeho vlastnosti sú zlé? Taký hriešnik potom zomrie a zomrie spolu so zlými vlastnosťami a nespasí sa kvôli tomu.
Kedy sa skryté úmysly srdca odhalia? V zreteľne hriešnom správaní človeka. Preto ani Pavol nemusel byť telesne prítomný a napriek tomu vyniesol súd nad mužom, ktorý páchal sexuálnu nemravnosť (1. Korintským 5:3). Otvorene vyzval korintských kresťanov, aby sa k nemu pridali (1. Korintským 5:4-5, 12-13).
Keď zhrešíme, majú naši bratia a sestry povinnosť súdiť nás. Nesmú nás odsudzovať, ale musia nás z lásky volať do pokánia. Takýto súd je milosťou a prejavom Božej dobroty (Rimanom 2:4).
Rúhanie sa Duchu Svätému
Medzi najzávažnejšie hriechy patrí rúhanie sa Duchu Svätému. Matúš 12,31 hovorí: "Preto vám hovorím, že každý hriech a každé rúhanie bude odpustené ľuďom, ale rúhanie sa proti Duchu nebude odpustené ľuďom."
Čo to znamená?
Rúhanie proti Duchu Svätému je odmietanie a neverenie v Božiu milosť, odmietanie vyspovedať sa a odmietanie, že budú hriechy odpustené. De facto sa Duchu Svätému rúhajú - všetci protestanti, sektári, aj samovykladači Biblie.
Podľa katechizmu Božie milosrdenstvo nemá hraníc. Ale kto vedome a dobrovoľne odmieta prijať ľútosťou Božie milosrdenstvo, odmieta odpustenie svojich hriechov a spásu, ktorú mu ponúka Duch Svätý.
Duchu Svätému sa môže rúhať iba človek, ktorý bol svedkom Kristových zázrakov a jeho pôsobenia, a hovoril o tom, že je to z diabla (Mk 3:30). Toto rúhanie sa vzťahuje na niekoho, kto obviňuje Ježiša Krista, že je posadnutí démonmi namiesto toho, že je vyplnený Duchom. Sú aj iné spôsoby ako sa môž rúhať proti Duchu Svätému, ale toto bolo „TO“ rúhanie, za ktoré nieto odpustenia.
Rúhanie sa proti Duchu Svätému sa nemôže zopakovať dnes. Ježiš Kristus nie je na zemi, ale sedí po pravici Božej. Nikto viacej nemôže byť svedkom, že Ježiš Kristus robí divy a potom pripíše moc Satanovi a nie Duchu.
Ak na mne pracoval Duch Svätý (lebo tam, kde On pôsobí zázraky aj pracuje na ľudských srdciach), a ja by som to odmietol z prehlásením ,že je to zlé, dopustil by som sa tohoto rúhania. Sám by som to neziastil, pretože ten kto sa rúhal Duchu je už navždy zatvrdený a nechce Ježiša ani pokánie robiť.
Keď falošný prorok vykoná zázrak, omámi to tvoju myseľ, ale tvoj duch nie je nutkaný k uctievaniu Krista. Zázraky od Boha ťa vždy zrazia na kolená, do sĺz buď pokánia, alebo šťastia v Kristovi.
Ak človek činí pokánie, už sa nemôže rúhať DSV. To by to pokánie najprv musel odmietnuť ako niečo zlé (diabolské) a ž teprev potom by sa mohol rúhať DSV. Ak by to spravil, pokánie už nikdy nebude chcieť robiť, pretože pokánie je takisto pôsobenie DSV.
Nie je zač. Rado sa stalo. Ja som to tiež kedysi riešil, keď som mal podozrenie, že som spáchal tento hriech. Úpenlivo som v modlitbách a pôstoch volal k Bohu po horách a kopcoch, aby mi to vysvetlil, alebo ma radšej zabil, ak už nie je šanca. -Dostal som túto odpoveď, ktorú som ti sem odovzdal. Potom som bol na jednej konferencii, kde mi skrze proroka Boh povedal všetko čo som sa ku nemu modlil a uistil ma, že je všetko vporiadku.
Apoštol Pavol v Prvom liste Korinťanom 16:13-14 hovorí: „Bdejte, stojte pevne vo viere, vzmužte sa a buďte silní! Všetko nech sa medzi vami deje v láske!“
Dôležité je pristupovať k týmto témam s pokorou a láskou, vyhýbať sa súdeniu a hľadať jednotu v Kristovi.
