Nežná revolúcia v roku 1989 znamenala pre Československo, a teda aj pre Slovensko, prelomový moment. Priniesla slobodu a otvorila cestu k demokracii po desaťročiach totalitného režimu. V tomto procese zohrala významnú úlohu aj cirkev, biskupi a prejavy osobností, ktoré sa zasadzovali o náboženské a občianske slobody.
Námestie SNP v Bratislave počas Nežnej revolúcie
Útlak cirkvi pred Nežnou revolúciou
Počas Barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 v rámci akcie Rehole začali komunisti likvidovať mužské kláštory a neskôr aj ženské rády. Už ako malá školáčka videla a vnímala, čo všetko sa deje po Februári 1948. V sanatóriu pracovali ošetrovateľky - milosrdné sestry sv. Kríža. Nevedeli, kde a kedy ich komunisti odvlečú a preto mali najpotrebnejšie veci pripravené a zbalené v kufríkoch. V jednu noc, prišli milicionári a štátna bezpečnosť, naložili sestričky do autobusov a nikto nevedel, kam ich odviezli.
V roku 1951 prišli za jej otcom agenti štátnej bezpečnosti, aby im podával informácie o MUDr. Eichlerovi. Otec odmietol spoluprácu. Preto bol prepustený ako vedúci lekárne sanatória vo Vyšných Hágoch. V roku 1960 maturovala na Jedenásťročnej strednej škole v Poprade. Riaditeľ školy ešte pred maturitou oznámil, že okresné byro KSS rozhodlo: „Nie ste vhodná, konkrétne mne, pre štúdium na vysokej škole pre váš nerobotnícky, neroľnícky pôvod a náboženské zaťaženie.
Na jar 1974 jej kádrový referent OÚNZ v Poprade oznámil, že závodný výbor KSS rozhodol, že nie je vhodná na druhú atestáciu, pretože je nábožensky zaťažená. Poslali ju do primitívnych vidieckych ambulancií bez pitnej vody. Záhorská si uvedomovala, že ju ŠtB nielen sleduje, ale ich vplyv pociťovala aj na pracovisku. Dostala predvolanie, aby vrátila cestovný pas. Nemohla vycestovať ani do štátov komunistického bloku. V roku 1984 začala registrovať zvýšený tlak nielen na ňu, ale aj jej blízkych v Poprade. ŠtB prišla dokonca vypočúvať aj deti do základnej školy a pýtali sa ich, čo ich tá teta Magda učí.
Sviečková manifestácia
Sviečková manifestácia bola prvým - výlučne ideovým - prejavom odporu slovenskej verejnosti voči komunistickému režimu v strednej Európe. Pri príležitosti jej 27.
Úloha Jána Langoša a ÚPN
Bolo potrebné registrovať zločiny komunizmu páchané na národe a cirkvách. Váži si úsilie Jána Langoša, ktorý sa zasadil o vznik Ústavu pamäti národa. Keď bol v pozícii ministra vnútra ČSFR, mal prístup k materiálom, ktoré v tom čase boli výlučne majetkom Ministerstva vnútra ČSFR. Začalo sa intenzívne pracovať na získaní materiálov týkajúcich sa komunistických represálií, páchaných na Slovensku.
Záhorská požiadala ÚPN 14. júla 2003 o sprístupnenie svojho zväzku ako obete ŠtB s krycím menom ELA. Z ÚPN dostala dňa 19. septembra 2005 kópiu zachovaného zväzku, ktorý obsahoval 344 strán. „Je pre mňa nesmierne náročné čítať stránky môjho zväzku, keďže tam nachádzam mená ľudí z môjho katolíckeho okolia, mená ľudí z kostola, mená ľudí pokrstených v katolíckej cirkvi, ktorí spolupracovali s ŠtB a podávali jej správy o mojom spôsobe života a práci pre Božie kráľovstvo. Takých obetí ŠtB na Slovensku je tisíce a ja veľmi prosím nášho Pána Ježiša Krista o dar odpustenia týmto ľuďom.
Prejavy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku
Pápež Ján Pavol II. navštívil Slovensko dvakrát, v rokoch 1990 a 1995. Jeho príchod bol pre veriacich veľkým povzbudením a prejavom podpory. Počas svojich návštev sa stretol s predstaviteľmi štátu, cirkvi a s veriacimi, ktorým adresoval silné slová povzbudenia a nádeje.
Ján Pavol II. na Slovensku
V Bratislave 30. júna 1990 Ján Pavol II. povedal: "Nebojte sa! "Nebojte sa!" opakujem vám dnes pri svojom príchode k vám. Je nevyhnutné usilovať sa, aby všetci mali prístup k dobrám, ktoré sú potrebné pre čestný a činný život. Každému treba zabezpečiť možnosť trvalej práce, podporovať formy sociálnej solidarity voči najviac postihnutým vrstvám a chrániť základné demokratické práva všetkých občanov. Treba tiež posilňovať demokratické ustanovizne podporovaním účasti všetkých občanov na verejnom živote štátu v správnej výmene názorov a plánov zameraných na zveľadenie spoločného dobra.
V Nitre 30. januára Ján Pavol II. povedal: Aj vy túžite "vidieť Krista" ako Gréci z prečítaného evanjelia. Kristus, Boží Syn a Vykupiteľ človeka, naplno odpovedá najrýdzejším túžbam ľudského srdca. On prišiel, aby sme "mali život v hojnosti" (porov. Jn 10,10). On má "slová večného života" (Jn 6,68). Mnohí z vás sú o tom presvedčení. Mnohí aj osobne draho platili za vernosť Kristovi. Iní azda nemohli bližšie poznať Krista a Cirkev, lebo im v tom prekážali, a dnes si kladú veľa otázok o viere.
Postoj kňazov a veriacich
Ignác Juruš: Ľudia momentálne nepotrebujú kňazov, vystačia si sami. Kým majú dostatok peňazí a zdravia, na Boha, kostol a kňaza si ani nespomenú. K Bohu sa začnú utiekať až vtedy, keď sa im niečo vážnejšie pritrafí v rodine a v ich živote.
V roku 1978 som bol kaplánom vo Vranove nad Topľou. V tom čase vážne ochorel pán farár-dekan, vzali ho do nemocnice v Košiciach, a práve to bola príležitosť, aby mi urobili domovú prehliadku. Dôvod bol, že som údajne svojím vystupovaním maril dozor nad cirkvami. Boli by skrátka radšej, keby som nehovoril pravdu, ale to, čo chceli oni. Trvalo to desať hodín. Zobrali mi vyše 120 kníh, pretože náboženská literatúra bola podľa nich protištátna. Nasledujúcu nedeľu na omši som všetko zverejnil a do týždňa som mal predvolanie od ŠtB (na Moyzesku) na výsluch do Košíc.
Cez jeden odpust v Ruskove ešte v septembri 1989 som veriacim povedal: „Keď bude pekne, zoberiete na čelo sprievodu krížik, vytvoríte procesiu a pôjdete pozdraviť susednú náboženskú obec počas odpustu; kde po ceste sa budete modliť, spievať...“ A ľudia poslúchli. O pár dní, keď som išiel z biskupského úradu na parkovisko k autu, stretol som cestou môjho mladého proticirkevného tajomníka, aby mi hneď vytkol, čo som si to dovolil, že čo to má znamenať, keď vyzývam veriacich, aby išli v procesii po ulici? A ja mu na to hovorím: „To nemyslíte vážne? Ak toto podľa vás ohrozuje socializmus, tak nech ho šľak trafí!“ I trafilo ho.
V ostatných rokoch sme často svedkovia mediálnych útokov na Vatikán. Nie zámer, ale cieľ. Ak použijem vojenskú terminológiu, každý protivník má záujem o generálny štáb. Všetci sa chcú dostať do centra, aby mohli poznať, čo cirkev plánuje a čo zamýšľa robiť. Vatikán bude vždy cieľ útokov a intríg.
Aká nežná revolúcia? Čo to znamená? Samozrejme. Na to, aby vždy zaznelo v prvom rade Božie slovo, aby veriaci vedeli, čoho sa majú držať. Aby spoznali Ježiša Krista čo najdokonalejšie a mohli sa mu čo najviac pripodobniť.
Musíme sa vrátiť, latinsky povedané: ad fontes, teda k prameňu zdravej náuky a ku kresťanským koreňom, ktoré u nás kedysi fungovali.
Chronológia udalostí Nežnej revolúcie
Priebeh Nežnej revolúcie bol dynamickým procesom, ktorý zahŕňal množstvo udalostí a aktivít. Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové momenty:
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 11. marec 1985 | Michail Sergejevič Gorbačov bol zvolený za generálneho tajomníka ÚV KSSZ. |
| 25. marec 1988 | V Bratislave sa uskutočnila Sviečková manifestácia. |
| 17. november 1989 | Bezpečnostné zložky brutálne zasiahli proti demonštrujúcim študentom v Prahe. |
| 19. november 1989 | V Prahe vzniklo Občianske fórum (OF) a v Bratislave Verejnosť proti násiliu (VPN). |
| 22. november 1989 | V Bratislave sa konala prvá masová demonštrácia na Námestí SNP. |