Prvý písomný historický prameň, ktorý nasvedčuje, že pod Kukurou vyrastie raz rozlohou malá, ale dobrým chýrom veľká obec, pochádza z roku 1287. Nebolo to obdobie v tejto časti Spiša práve najpokojnejšie. Po tatárskom vpáde v roku 1241, ktorý spomínajú i spišskí kronikári, začali osídľovať územie Spiša dva rody - Berzeviciovci a Gôrgeyovci. O územie mali záujem ale aj Poliaci. Spor o desiatky v Podolínci a okolí medzi ostrihomským arcibiskupom a krakovským biskupom trval od roku 1235 až do 14. storočia.
Založenie a rozvoj obce
Vznik obcí Nižné a Vyšné Ružbachy sa spája s osobou šoltýsa Henricha z Podolínca. V roku 1287 mu Kunigunda darovala les medzi Podolíncom a Hniezdnym s cieľom vyklčovať ho, osídliť a obrábať pôdu.
Šoltýsi boli tunajší občania, niekedy mešťania - alebo - ako v prípade okolia Podolínca cudzinci, aj Nenemci, ktorých majiteľ územia poveril osídlením istej časti svojho územia. Mali sa zúčastňovať na rozvoji miest, remesiel, obchodu a vôbec zveľadení hospodárskeho života. Usadzujú sa v starých osídlených či spustnutých slovenských osadách, alebo zakladajú nové osady a prinášajú so sebou nemecké právo. Kolonisti týchto dedín však nemali žiadne výsady, boli obyčajnými poddanými. Isté výsady mali iba šoltýsi, teda dediční richtári. Medzi majiteľmi pôdy a šoltýsmi vznikla formálna zmluva, ktorá ukladala novým kolonistom presne stanovené povinnosti, na druhej strane im zaručovala aj mnohé výsady, ktoré nemali obyvatelia starších slovenských dedín, žijúcich na zvykovom práve.
V roku 1303 daroval Henrich svojej sestre Hildegunde majetok Nižné Ružbachy so šoltýskymi výsadami. Vďaka týmto výsadám sa Nižné Ružbachy rýchlo rozrastali, čo viedlo k vzniku Vyšných Ružbách na nemeckom zákupnom práve.
Najstaršia písomná správa o obci existuje v listine Spišskej kapituly z roku 1329, ktorou šoltýs Henrich, manžel Hildegundy, sestry podolínskeho šoltýsa, predáva túto škultéciu s polovicou mlyna, pivovaru, s dvoma slobodnými lánmi a jednou kúriou novému šoltýsovi. Nový šoltýs tak získava jednu šestinu z poplatkov obyvateľstva.
Po založení Vyšných Ružbách sa Nižné Ružbachy dlho nazývali Starými Ružbachami (Antiqua Rauschenbach, 1408). Ďalší doložený predaj tejto škultécie sa uskutočnil v roku 1437.
Farnosť v kontexte historických udalostí
V roku 1412 kráľ Žigmund Luxemburský dal svojmu švagrovi, poľskému kráľovi Vladislavovi II. Jagelovskému do zálohu trinásť spišských miest a tri domíniá, vrátane Podolínca, do ktorého patrila aj obec Vyšné Ružbachy. Zálohované mestá tvorili naďalej súčasť Uhorska, ale svetskú správu nad nimi vykonávala poľská strana. Administrácia obcí bola riadená z hradu Ľubovňa správcami a zadelené do dvoch správnych celkov podľa príslušnosti k hradom, ktoré sa podľa poľského názvoslovia volali kľúče. Vyšné Ružbachy patrili spolu s Nižnými Ružbachami, Lackovou a Forbasmi do Podolínskeho kľúča.
V druhej polovici 16. storočia sa aj tu presadila reformácia, ktorá však vďaka zákroku poľských starostov trvala veľmi krátko a už v máji roku 1609 sa farnosť Nižné Ružbachy, do ktorej patrili aj Vyšné Ružbachy, stala katolíckou, pravdepodobne ako prvá na Spiši.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Nižných Ružbachoch má bohatú históriu. Pôvodne ranogotický kostol stál už v roku 1303. V roku 1615 prešiel renesančnou obnovou a v 18. storočí barokovou prestavbou, ktorá zmenila jeho stredovekú podobu.
V dňoch od 31. augusta do 8. septembra sa vo farnosti Nižné Ružbachy s filiálkou Lacková uskutočnili misie pod vedením P. Michala z Podolínca. Špecifikom tejto farnosti je, že väčšinu obyvateľstva tvoria Gorali hovoriaci svojím dialektom. Na záver misií bol posvätený nový misijný kríž, na ktorom je vyznačený aj rok 1970, kedy tu viedol misie P. Augustín Krajčík.
Kňazi a administrátori farnosti
Farnosť Nižné Ružbachy mala v priebehu histórie mnoho kňazov a administrátorov. Medzi významných patrili:
- 1623 - Czarnkowicz Štefan
- 1633 - Kawecki Bartolomej
- 1638 - Swieskowicz Stanislaw
- 1664 - Rusiecki Ján, prelát
A mnoho ďalších, ktorí sa zaslúžili o duchovný život farnosti. V roku 2012 a 2013 bol administrátorom Jendruch Igor, ThLic., PaedDr.
Zoznam farárov a administrátorov farnosti Nižné Ružbachy:
| Rok | Meno |
|---|---|
| 1623 | Czarnkowicz Štefan |
| 1633 | Kawecki Bartolomej |
| 1638 | Swieskowicz Stanislaw |
| 1664 | Rusiecki Ján |
| 1683 | Mikolaiczki Peter |
| 1683 | Moszinski Pavol |
| 1686 | Lehoczky Baltazár |
| 1700 | Lubozicki František |
| 1724 - 1741 | Glock Michal Žigmund |
| 1744 - 1793 | Jaklinski Ján Cantus |
| 1793 - 1807 | Ludvigh Ján |
| 1809 - 1830 | Lacko Andrej |
| 1831 - 1838 | Kray Pavol |
| 1838 - 1891 | Korponay Eduard |
| 1891 - 1929 | Smolko Inocent |
| 1929 - 1931 | Húšťava Ján (administrátor) |
| 1931 - 1938 | Danko Jozef |
| 1938 - 1966 | Daniel Jozef |
| 1966 - 1987 | Pánči Bernard (správca farnosti) |
| 1987 - 1992 | Filipek Andrej, SJ (správca farnosti) |
| 1992 - 2005 | Saloka Štefan |
| 2005 - 2006 | Vaľko Jozef (administrátor) |
| 2012 - 2013 | Jendruch Igor |
Vývoj názvu obce Nižné Ružbachy
- 1287: Rauschenbach
- Neskôr: Rusenbach, Ruzenbach (1303)
- 1329: Antiqua Rusunbach, Antiqua Rausenbach
- 1786: Nieder-Rauschenbach, Ruszbach
- 1808: Alsó-Ruszbach, Unter-Rauschenbach, Dolní Rusbachy, [Dolní] Drusbachy
- 1863, 1888-1902: Alsórusbach
- 1873-1882: Alsóruzsbach
- 1907-1913: Alsózúgó
- 1920: Nižné Ružbachy, [Nižné] Družbachy
- 1927-: Nižné Ružbachy
Súčasnosť
V súčasnosti je farnosť Nižné Ružbachy živou komunitou, ktorá sa aktívne zapája do duchovného a spoločenského života. Svedčí o tom aj účasť mládeže a detí na misiách a činnosť skautského hnutia. Farnosť naďalej slúži ako dôležité centrum pre miestnych veriacich.