V nasledujúcom článku sa zameriame na priebeh svätej omše a historický kontext cirkevnej organizácie, so zameraním na vývoj farností na Slovensku.
Svätá omša v Olomouci.
Cirkevná Organizácia v Historickom Kontexte
Z čias Veľkej Moravy nie sú známe podrobnosti o cirkevnej organizácii. Za Uhorska, z čias panovania sv. Štefana, bola cirkevná organizácia stabilizovaná.
Hradné Farnosti
V 12. a 13. storočí existovali fary po osadách, ktoré boli podriadené hradnej fare z praktických potrieb. Miestom pohrebiska bola časť pre roľníkov, ktorí museli voziť zosnulých ku hradnému kostolu, kde bol cintorín.
V Turci bolo viacej hradov, ale parochia castrensis sa nedá doložiť. Dokumentárne sú doložené vo Zvolene (sv. Mikuláša) a v Slovenskej Ľupči (kostol sv. Šušolí Sv. Kríž, v Hornej Nitre Prievidza, Bojnice, Oslany, Veľký Klíž.
Bojnický hrad.
Zabezpečenie Duchovného Pastiera
Roľníci dostali v našich krajoch vo výmere 24 katastrálnych jutár pôdy a duchovný pastier mal na výživu duplikovaný majetok, 48 katastrálnych jutár. Pôdu mu obrábali farníci, čo pokrývalo jeho potreby. Takéto fary sú v hornozvolenskej župe napríklad v Ponikách a Hornej Mičinej, Hájnikách, Babinej, Bacúrove, Dolnej Nive, Sáse, Budči, Očovej a Tŕní. V tekovskej župe Jastrabá, Kremnické Bane, Hliník, Žarnovica, Trubín, Vieska. V Turci: Háj, Kláštor pod Znievom, Slovenské Pravno, Svätý Kríž, Turčiansky Ďur, Necpaly, Turčianske Teplice.
Asi takto boli hradné farnosti organizované aj v banských mestách.
* Banícke obce Rudňany a Poráč, bane, banské múzeum, história baníctva.
Zakladanie Nových Farností
Zakladanie nových farností malo dobrý vplyv, hoci sa stretávalo so zemepánom, ako patrónom, a arcibiskupom. Nová farnosť bola vždy na veľké ťažkosti, pretože arcibiskup nerád súhlasil s rozdelením svojej farnosti, lebo tým prišiel o časť svojho dôchodku. Ťažkosť bola aj s dotáciou novej fary.
Nové farnosti vznikali z praktických potrieb, kde to potreba ukazovala. Dlhé boli roky, kedy sa žiadna farnosť nezaložila. Najväčší rozmach zakladania farností nastal za vlády Márie Terézie a Jozefa II. Jozef II. zakladal farnosti v najchudobnejších krajoch horských dolín. Zriaďovali sa miestne kaplánske stanice, akosi na skúšku, napríklad v Čiernom Balogu, na Starých Horách a Tajove. Vo zvolenskom okrese Detvianska Huta a Vígľašská Huta. Na Hornej Nitre Horná Ves, Lazany a Sebedražie. V okrese Žiar nad Hronom Lúčky, Píla, Močiar, Nová Lehota, Prochot. V martinskom okrese Horná Štubňa.
V rokoch 1806-1808 boli kaplánske stanice systemizované na farnosti, aby sa práca v území rozložila tak, aby sa mohla zvládnuť. Jemu ako členovi šľachty nemohli ľahko odmietnuť žiadosti, čo bolo požehnaním, lebo na dlhú dobu nebolo treba zriaďovať nové farnosti. Na konci 19. storočia boli zriadené fary a expozitúry v Podbrezovej, Partizánskom, Bacúchu a Uľanke. Po druhej vojne v Mýte a Príbovciach.
Partizánske.
Banská Bystrica - Príklad Vývoja Farnosti
Banská Bystrica, osada zoskupená okolo kostola sv. Antona v Sásovej, bola rozsiahla občina s nemeckou (saskej) národnosti. Neskôr vzniklo nové sídlisko pri ústí potoka Bystrice do Hrona. Ťažba kovov prebiehala v Starých Horách, Španej Doline a otvorili nové bane v Rudlovej, Sásovej, Kynceľovej. Baníctvo bolo v závislosti na feudáloch, pričom 1/10 pripadala feudálovi a zo striebra 1/8. Hlavné bane boli na Starej Doline, kde sa ťažila meď.
V 13. storočí značná časť baní sa nachádzala v rukách Štefana Schweingertla Junga. V 70. rokoch 15. storočia si Ján Thurzo z Betlanoviec prenajal všetky bane. Neskôr postavili hámor na plech a kotle, a tiež mlyny. Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť obchodovala od Flanderska až po Poľsko. Spoločnosť sa starala o potraviny pre zamestnancov. R. 1608 nariaďoval, aby aj Slováci boli volení do magistrátu.
Na konci 14. storočia mestá vytvorili Zväz hornouhorských banských miest, do ktorého patrili Banská Bystrica, Pukanec, Ľubietová, Nová Baňa a Banská Belá. R. 1500 zhorela značná časť mesta. Bane v 18. storočí zanikli, pretože boli vyčerpané, a tým zanikli aj huty. Remeselníci boli združení do cechov. R. 1725 bola založená súkenka. V 19. st. sa Banská Bystrica stala strediskom slov. intelektuálov. Na význame zase získala za SNP, keď sa stala centrom povstaleckých síl.
Reformácia a Jezuiti
Počas reformácie bola erigovaná fara na Španej Doline, ktorú spravovali misionári. K nej patrili všetky osady až po Donovaly. R. 1779 stal sa farárom exjezuita I. Rauch. Neskôr vznikli samostatné kaplánske stanice, ktoré boli r. 1806 povýšené na fary. Na území jedinej banskobystrickej farnosti do 16. storočia zriadil pri špitáli roku 1303 tri kaplánske stanice.
Kostol Nanebovzatej Panny Márie na Zámku
Kostol má prvky románskeho, gotického i barokového staviteľstva. Rozmery: dĺžka 45,5m, šírka 12m, výška 21 m. Jednoloďový s pristavenými kaplnkami. Svätyňa bola polygonálna, dlhá 14 m. Vzadu je organový chór klenbovej architektúry. V priečelnej strane stojí veža štvorcového pôdorysu. Na prvom a druhom poschodí má združené románske okná. Na profilovanej rímse sedí cibuľovitá helmica s laternou. Z južnej strany je štýlový, gotický portál hlavného oltára. V strede je obraz Nanebovzatej od J. L. Krackera. Vo svätyni predstavuje apoteózu P. Márie. V lodi bol maliar viazaný na deliace pásy klenby.
Kostol Nanebovzatej Panny Márie na Zámku v Banskej Bystrici.
Bočné Kaplnky
Na severnej strane kostola je kaplnka sv. Barbory, spojená s kostolom otvorom v stene. Má cenný gotický oltár z r. 1504. V strede skrine je socha P. Márie, vedľa nej sv. Hieronym a sv. Mikuláš, patróni baníkov. V predele sú figúry štrnástich svätých pomocníkov. Nadstavec je fiálové stĺpovie so scénou kalvárie. Krstiteľnica je dielo majstra Jodoka z r. 1475. Na južnej strane je kaplnka Tela Kristovho. Časť okien zamurovaná pri oprave po veľkom požiari, r. bola odkrytá a tak zvýraznila pôvodný vzhľad.
Kostol románskeho štýlu stál už pred r. 1255. V 14. storočí pristavovali kaplnky. Jedna bola pre Bratstvo Božieho tela.
Kostol sv. Kríža
Stojí vedľa farského kostola zo severnej strany. Južná, priečelná strana je spojená s Matejovým domom. Je dvojloďový bez veže. Svätyňa je nepravidelná. Jezuiti zaujali kostol r. 1671, barokizovali ho zvnútra.