Kostol sv. Alžbety v Novej Bani: Historický klenot a svedok minulosti

Nová Baňa, mesto s bohatou banskou históriou, sa pýši mnohými kultúrnymi pamiatkami a prírodnými krásami. Medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby patrí Kostol sv. Alžbety, ktorý spolu so špitálom z roku 1391 patrí k najstarším architektonickým pamiatkam mesta.

Najstaršie stopy osídlenia tejto lokality vedú k neskorej dobe kamennej, na čo poukazujú archeologické nálezy kamenných sekeromlatov z "Mlynárovho vrchu". Známy ojedinelý nález bronzového sekeromlatu z "Janíkových zemí" je zo strednej doby bronzovej (okolo roku 1 500 pred n.l.). Dokladom obchodných kontaktov tejto oblasti v dobe rímskej sú nálezy mincí, datovaných do 2. a 3. stor. n.l. Súčasťou reťaze výšinných opevnených hradísk, chrániacich cestu Pohroním v nepokojnom poveľkomoravskom období a v intenciách vznikajúceho uhorského štátu je "Zámčisko" neďaleko Novej Bane.

História a vznik kostola

Kostolík dal postaviť ako súčasť špitála pre starých a nevládnych baníkov komorský gróf Henzmanus Izenrinkel. Vysvätený bol 15. júna 1391. Už od 14. storočia prišli hľadať zlatú rudu kňazi - benediktíni zo susedného svätobeňadického opátstva. V Novej Bani na vrchu Stangelier bola v polovici 13. storočia postavená kaplnka, okolo ktorej vznikol katolícky cintorín. Začiatkom 14. storočia bol postavený kostol Svätej Alžbety (tzv. špitálsky kostol). Od roku 1392 tu stál prvý novobanský špitál takisto zasvätený Sv. Alžbete.

V 16. a 17. storočí mal kostolík dosť pohnuté osudy, keď istý čas slúžil dokonca ako mešita pre Turkov, ktorí ovládli mesto a okolie. Takisto viackrát počas obdobia reformácie zmenil vlastníkov a katolíckym sa stal definitívne až v roku 1706. Stavebné zásahy v týchto časoch pripravili stavbu o väčšinu gotických detailov.

Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod miestnu farnosť. Je v pomerne dobrom stave. Bohoslužby sa konajú v utorok o 15.00 hod., v stredu o 7.00 hod. a v sobotu o 18.00 hod. Kostolík stojí na južnom okraji historického centra mesta hneď pri hlavnej ceste vo voľne prístupnom areáli.

Nová Baňa v priebehu storočí

Najväčší rozmach baníctva a stredovekého mesta je zaznamenaný v 2. polovici 14. storočia, kedy sa Nová Baňa zaradila medzi sedem hornouhorských banských miest. V roku 1345 získala postavenie slobodného kráľovského a banského mesta a postupne dostala i výsady: právo trhu, právo meča, míľové právo. Z hľadiska správnej organizácie sú dôkazom vlastnej samosprávy listiny z rokov 1345, 1346 a 1347. Členovia mestskej rady sú doložení v mandáte Ľudovíta I. z 8. septembra 1345. Metačná listina, v ktorej sú vyznačené chotárne hranice mesta, pochádza z roku 1355.

Po krátkej epoche rozkvetu, zažíva však mesto, vtiahnuté do víru vnútorných nepokojov v Uhorsku a protitureckých vojen jednu ranu osudu za druhou - zničenie mesta Turkami v roku 1664, stavovské povstania a morovú epidémiu, ktoré mesto v 17. storočí takmer vyľudnili. Ťažkým dňom bol aj 17. máj 1664, kedy do Novej Bane vtrhlo turecké vojsko. Zajatia odvliekli 60 ľudí.

Problémy spodnej vody v baniach negatívne pôsobili i na ďalší rozvoj baníctva. Zatopené banské diela mal zachrániť atmosférický ohňový stroj, zostrojený v roku 1722 anglickým konštruktérom Isaacom Potterom. V roku 1723 tu vzniká účastinná spoločnosť na ťažbu zlata. Striedajúc úspechy s neúspechmi pokračovali ťažiari v ťažbe do roku 1887, kedy boli tunajšie bane pre nerentabilnosť zatvorené.

Už od 14. storočia ťažiari z Pukanca hľadali zlatonosné žily. Zo vzrastu počtu mlynov na drvenie rudy možno usudzovať, že boli veľmi výnosné, čo napomohlo pretvoreniu pôvodnej osady na aglomeráciu mestského typu.

Stavebné pamiatky a zaujímavosti Novej Bane

Starobylú minulosť mesta dodnes pripomínajú stavebné pamiatky. V centre mesta stojí taktiež pôvodne gotický farský Kostol Narodenia Panny Márie z druhej polovice 14. storočia. Devätnáste storočie zanechalo mestu klasicistický kostol sv. Kríža na Kalvárii (1826), neskoroklasicistické súsošie najsv. Trojice (1847) a neogotickú pútnickú kaplnku Panny Márie v Kohútove (1863).

Okrem spomínaných pamätihodností sa v Novej Bani a jej okolí nachádza množstvo ďalších zaujímavostí:

• Radnica
• Banícky špitál
• Trojičný stĺp
• Kalvária a Kostol sv. Kríža
• Kohútovo
• Zvonička
• Turistická rozhľadňa Háj
• Banícka kaplnka
• Banícky domček na Vŕškoch
• Banícky vozík - hunt
• Štôlňa Trojkráľová
• Hronská dedičná štôlňa
• Kostol Ružencovej Panny Márie v Starej Hute
• Kostolík sv. Márie Goretti na Bukovine
• Zámčisko
• Starohutiansky vodopád
• Prírodná rezervácia Bujakov vrch
• Štamproch, Háj, Havrania skala a Červená skala
• Sedlová skala
• Vráblikova skala

V neďalekej Starej Hute vznikla v roku 1630 jedna z najstarších uhorských sklární. Modernejší priemysel sa začal rozvíjať až v roku 1907, vybudovaním sklárne v Novej Bani.

Dolné Hámre

Osídlenie v oblasti Dolných Hámrov je podľa archeologických nálezov veľmi staré. Už v predslovanskom období sa tu povrchovo ťažili rudy. Slovanské obyvateľstvo neskôr túto povrchovú ťažbu kovov prevzalo.

Kostol sv. Alžbety v Dolných Hámroch stojí v parčíku uprostred obce na vyvýšenom mieste. Svätyňa je obdĺžniková, zaklenutá zrkadlovou klenbou. Víťazný oblúk oddeľuje loď s betónovou kazetovou povalou. V priečelnej fasáde stojí veža s dvoma zvonmi. Vedľa svätyne je oratórium.

Kostol bol postavený v rokoch 1892 - 1895 v novorománskom štýle. Predtým tu stál drevený kostol, ktorý bol v roku 1778 exsekrovaný a sprofanovaný. V roku 1778 postavili na náklad bane v Richnave novú kaplnku, ktorá stojí aj dnes.

V Dolných Hámroch sa nachádza aj továreň na kovové výrobky a továreň „Preglejka“ na spracovanie tvrdého dreva.

Prehľad Farárov

tags: #nova #bana #kostol #sv #alzbety