Biblia je najčítanejšia a najpredávanejšia kniha sveta. Poznáme ju aj ako knihu kníh. Je základnou knihou kresťanstva, z ktorej sa dozvedáme o stvorení sveta, Bohu a jeho pláne s človekom, ako aj o Ježišovi Kristovi, ktorý nás vykúpil svojou smrťou, aby sme mohli mať podiel na nebeskom kráľovstve. Štúdium Biblie je veľmi dôležité pre každého kresťana, pretože práve vďaka Biblii spoznávame Boha a stávame sa mu bližšími.
Biblia sa skladá zo Starého zákona a Nového zákona. Starý zákon obsahuje 46 kníh, v ktorých sa dozvedáme viac o dejinách Bohom vyvoleného národa a ich očakávaní Spasiteľa, a Nový zákon obsahuje 27 kníh, v ktorých sa dozvedáme viac o Ježišovi Kristovi, Mesiášovi a Božom Synovi.
Názov a Obsah Novej Zmluvy
Obsah druhej časti Biblie, ktorá sa bežne označuje názvom „Nový zákon“ alebo „Nová zmluva“, je pokračovaním, uskutočnením a zavŕšením Božieho zjavenia a Božieho plánu spásy, o ktorom nás poučujú spisy Starého zákona, čiže Starej zmluvy. Boh, ktorý „mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi otcom skrze prorokov, v týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi“ (Hebr 1, 1-2).
„On celou svojou prítomnosťou a zjavom, svojimi slovami a skutkami, znameniami a zázrakmi, no najmä smrťou a slávnym zmŕtvychvstaním a napokon zoslaním Ducha pravdy napĺňa a završuje zjavenie a potvrdzuje ho Božím svedectvom, že je totiž medzi nami Boh a chce nás vyslobodiť z tmy hriechu a smrti a vzkriesiť k večnému životu“ (Dei Verbum, č. 4). „Kristus založil Božie kráľovstvo na zemi, skutkami a slovami zjavil svojho Otca i seba samého a svojou smrťou, vzkriesením a slávnym nanebovstúpením, ako aj zoslaním Ducha Svätého dovŕšil svoje dielo (...). Spisy Nového zákona sú trvácim a božským svedectvom o týchto veciach“ (Dei Verbum, č.
V Novom zákone sú hlavným svedectvom o živote a učení Ježiša Krista evanjeliá, ktoré verne podávajú to, čo Ježiš počas svojho pozemského života konal a učil na večnú spásu ľudí a čo jeho učeníci počuli a videli. Evanjelisti vychádzali zo svedectva apoštolov a podľa zamerania jednotlivých evanjelií zachytili príslušný tradovaný materiál písomne. Nový zákon okrem štyroch evanjelií obsahuje Skutky apoštolov, listy apoštola Pavla, Katolícke listy a Knihu zjavenia.
„Tieto spisy podľa múdreho Božieho ustanovenia potvrdzujú všetko, čo sa týka Krista Pána, čím ďalej tým jasnejšie vysvetľujú jeho pravé učenie, ohlasujú spasiteľné účinky Kristovho božského diela, opisujú počiatky Cirkvi a jej obdivuhodné šírenie a predpovedajú jej slávne zavŕšenie“ (Dei Verbum, č.
Nový zákon začína štyrmi evanjeliami. Slovo evanjelium znamená „dobrá správa“ - evanjeliá zachytávajú dobrú správu o tom, kto bol Ježiš a prečo prišiel na Zem. Ústrednou postavou Nového zákona je Ježiš. Je zaujímavé, že v jeho osobe sa naplnilo asi 300 veľmi špecifických predpovedí, ktoré starozákonní proroci zapísali stovky rokov pred jeho narodením.
Prvé štyri knihy Nového zákona (evanjeliá) rozprávajú o jeho narodení, pôsobení, utrpení, smrti a vzkriesení. Práve tento zázrak navždy mení svet. Ďalšie časti tvoria rôzne listy a záznamy od Ježišových nasledovníkov, ktoré poskytujú rady pre praktický život viery a varovania o budúcnosti.
Hlavným posolstvom Biblie je Božia láska k ľudstvu a plán spásy prostredníctvom Ježiša Krista. Boh zasahuje do dejín, aby zachránil ľudí od hriechu a obnovil vzťah medzi sebou a človekom.
Prehľad kníh Nového zákona:
- Evanjeliá: Matúš, Marek, Lukáš, Ján
- Dejepisné knihy: Skutky apoštolov
- Vyučujúce listy: Rimanom, 1. Korinťanom, 2. Korinťanom, Galaťanom, Efezanom, Filipanom, Kolosanom, 1. Solúnčanom, 2. Solúnčanom, 1. Timotejovi, 2. Timotejovi, Títovi, Filemonovi, Hebrejom (Židom), Jakub, 1. Petrov, 2. Petrov, 1. Jánov, 2. Jánov, 3. Jánov, Júdov
- Prorocká kniha: Zjavenie
Jazyk Nového Zákona
Novozákonné spisy, ako písomné svedectvá ohlasovania evanjelia a života v prvotnej Cirkvi, boli napísané v hovorovej gréčtine, nazývanej koiné. Bola to forma gréčtiny, ktorá sa od 4. stor. pred Kr. do 7. stor. po Kr. používala ústne i písomne ako bežná dorozumievacia reč v krajinách okolo Stredozemného mora a na Blízkom východe.
Novozákonná reč koiné je však silne ovplyvnená semitskými jazykmi (hebrejčinou a aramejčinou). To preto, že autori Nového zákona používali do gréčtiny preložený Starý zákon, tzv. Septuagintu, v ktorej je mnoho semitizmov, čiže typických gramatických zvratov a výrazov, prevzatých zo semitských rečí. Okrem toho treba vziať do úvahy, že prví hlásatelia novozákonného posolstva, počnúc samým Ježišom, boli aramejsky hovoriaci Židia. To isté platí aj o autoroch novozákonných spisov. Preto na vyjadrenie a formulovanie kresťanského posolstva museli tvoriť nové pojmy i nové grécke termíny (porov. napr.
Evanjelista Lukáš píše peknou literárnou gréčtinou, ale rád napodobňuje reč Septuaginty a používa materiál pochádzajúci z tradície, ktorý je poznačený semitským vplyvom (porov. napr. Lk hl. 1-2). Marek píše nenáročnou ľudovou gréčtinou s príznakmi vplyvu aramejčiny a latinčiny. Matúšovo evanjelium je aj napriek častým hebraizmom napísané dobrou gréčtinou. Ján píše normálnou gréčtinou, ale pôsobivým slávnostným štýlom s výraznými semitskými odtienkami. Pavol má svoj osobný štýl, používa dobrú gréčtinu a niekedy využíva aj jej rečové finesy (porov. 1 Kor 13; Rim 8, 31-39). Pastoračné listy a zvlášť Jakubov list a Prvý Petrov list sa vyznačujú čistou a krásnou gréčtinou. Najkrajšou gréčtinou z literárneho hľadiska je napísaný List Hebrejom.
Text Nového Zákona
Originály, čiže pôvodiny novozákonných spisov, tzv. autografy, sa asi v polovici 2. stor. stratili, a tak z početných dodnes zachovaných starých rukopisov ani jeden nepodáva úplne presné znenie originálu. Podľa údajov z r. 1985 je zachovaných 88 rukopisov, tzv. kódexov, napísaných na papyruse; na pergamene je napísaných 274 majuskulových a 2795 minuskulových kódexov a okolo 2200 lekcionárov. Najčastejšie odpisovali evanjeliá a Pavlove listy, veľmi zriedka Knihu zjavenia. Asi päťdesiat rukopisov obsahuje celý Nový zákon.
Staré preklady Nového Zákona
So šírením kresťanstva v rozličných krajinách vtedajšieho sveta sa začalo s prekladaním Nového zákona do jazykov príslušných národov. Tieto preklady sú vo väčšine prípadov začiatkom ich národnej kultúry a ich prvými literárnymi dielami. Pre biblické vedy majú veľký význam najmä preklady urobené na základe rukopisov gréckeho textu Nového zákona.
Z latinských prekladov treba zvlášť spomenúť preklad Vetus latina (lat. = starolatinský) z 3. stor., často označovaný názvom Itala, a najmä Hieronymov preklad z konca 4. stor., ktorý je známy pod menom Vulgáta [lat. Vulgata = „všeobecne rozšírený (preklad)“]. Sýrske preklady sa začínajú Taciánovým zjednoteným textom štyroch evanjelií, nazvaným Diatessaron (gréc. = „(evanjelium) zo štyroch“) z konca 2. stor., ktorý preložil sám autor. Potom vznikli Vetus Syra [lat. = „starosýrsky (preklad)“] zo 4. stor., Pešitta (sýr. = „spoločná“, „všeobecná“; odtiaľ aj jej iný názov: Sýrska Vulgáta) z 5. stor. a ďalšie tri sýrske preklady. V koptčine (ktorou sa hovorilo v Egypte na začiatku kresťanského letopočtu) vzniklo už v 3. a 4. stor. viacero prekladov do jej rozličných nárečí. Etiópske preklady pochádzajú z 5.-6. stor., arménske z 5. stor., gruzínske z 5.-7. stor., gótske už zo 4. stor.
Slovenské Preklady Biblie
Existuje niekoľko prekladov Biblie do slovenčiny. Ak s Bibliou len začínaš, najlepšie je zvoliť si jednoduchý preklad, napríklad Nádej pre každého. Tento preklad Nového zákona používa moderný jazyk a jej texty boli upravené tak, aby im bolo ľahšie rozumieť.
Jej opakom je Roháčkov preklad, ktorý je preložený takmer doslovne, avšak moderný čitateľ už ťažšie rozumie jeho archaickému jazyku. Dobrou strednou cestou môže byť napr. Slovenský ekumenický preklad schválený všetkými veľkými cirkvami na Slovensku. Ak chceš rôzne preklady porovnávať vedľa seba, stiahni si aplikáciu Biblia od YouVersion a daj si jednotlivé slovenské preklady vedľa seba.
Mnoho ľudí považuje Bibliu za nudnú. Tento argument môže byť oprávnený, hlavne ak má človek nereálne očakávania. Biblia je zbierka náboženských, historických a poetických textov, ktoré sú považované za sväté a inšpirované Bohom. Preto ju niektorí veriaci zvyknú nazývať aj Svätým Písmom.
Niektorí tvrdia, že Biblia je plná protirečení. Pri pozornom skúmaní však zistíš, že na knihu takéhoto rozsahu sa v nej i tých zdanlivých rozporov nájde neobyčajne málo. Vždy treba zohľadniť žáner textu a zámer autora. Jej pisatelia sa nesnažili napísať vedeckú príručku.