Článok sa zameriava na udalosti a spomienky spojené s pádmi lietadiel, úmrtiami vojakov a kňazov v slovenskej histórii, ako aj na pietne spomienky na obete týchto tragédií.
Smútočná svätá omša za obete leteckého nešťastia
Zádušná svätá omša za obete štvrtkovej havárie slovenského vojenského lietadla sa uskutočnila v Konkatedrále - Dóme sv. Martina v Bratislave. Hlavným celebrantom bol arcibiskup Ján Sokol, koncelebroval vojenský ordinár biskup František Rábek, apoštolský nuncius v SR Henryk Józef Nowacki a ďalší biskupi.
Zúčastnili sa na nej najvyšší predstavitelia štátu, zástupcovia NATO, vojenských misií, diplomatického zboru a početní veriaci. Apoštolský nuncius Nowacki prečítal sústrastný telegram pápeža Benedikta XVI. adresovaný Ordinariátu OS a OZ SR a všetkým príbuzným obetí.
Ordinár OS a OZ SR František Rábek v homílii uviedol, že celé Slovensko sa ponorilo do smútku nad skonom 42 príslušníkov OS a OZ SR vracajúcich sa z misie v Kosove, medzi ktorými bol aj kňaz Michal Štang. Vyzval prítomných na modlitby za obete a ich blízkych. Pripomenul, že kresťanstvo prináša nádej, že život má pokračovanie.
Na záver svätej omše sa vojenský ordinár poďakoval za prejavy sústrasti. Súčasťou svätej omše boli prosby a modlitby za obete leteckého nešťastia a za ich príbuzných a priateľov, za všeobecné dobro a pokoj vo svete. Zádušná sv. omša bola prenášaná v priamom prenose STV a Slovenským rozhlasom.
Medzi obetnými darmi priniesol predseda spoločnosti Ferdinanda Martinenga osobitný dar vyjadrujúci sústrasť - drôtené pozlátené srdce.
Tragédia v Levočských vrchoch
V januári 1956 pri páde lietadla v Levočských vrchoch nad obcou Torysky zahynulo 22 ľudí. Lietadlo DC-3 spoločnosti Československé aerolínie (ČSA) narazilo pred 55 rokmi, 18. januára 1956, za silného vetra do hory Škapová v Levočských vrchoch pri obci Torysky. Nehodu neprežilo 22 osôb, štyria členovia posádky a 18 cestujúcich, štyria ľudia nešťastie prežili.
Oficiálna verzia hovorila o zrážke s balónom Slobodnej Európy, no podľa iných údajov išlo o dezinformačný krok. Lietadlo na trase Bratislava - Košice pilotoval Vladimír Dráb (40). Pre zlé počasie dostal pokyn na pristátie v Poprade, kde začalo lietadlo riadený zostup.
Problém spôsobil silný vietor, ktorý zaniesol Dakotu asi 38 kilometrov ďalej na východ, nad Levočské vrchy. Vplyvom nulovej viditeľnosti, nedokonalým navigačným zariadením a silou vetra robilo lietadlo zákrutu 3,5 kilometra severnejšie od osi zostupu. V miestach najvyšších hôr Levočských vrchov narazilo lietadlo do zalesneného kopca Škapová (1 231 m n. m.).
Hľadanie trosiek zrúteného stroja sťažovala hustá hmla, sneh a nedostupný hornatý terén. Asi o pol štvrtej ráno sa jedna zo skupín pátrajúcich vojakov na čele s lesníkom Františkom Voščekom (19) priblížila k miestu havárie. Vošček tušiac, že je blízko, vystrelil do vzduchu.
Dobová tlač rozpútala propagandu a o havárii informovala s ideologickým podtextom. Anton Figula a Ing. Vladimír Puchý, ktorí prežili haváriu, protestovali proti "zločinným metódam" západných mocností, ktoré údajne vypúšťali špionážne balóny nad územie štátu.
Spomienka na zostrelené lietadlo s poľskými vojakmi
Pred sedemdesiatimi rokmi zostrelili nad Radaticami pri Prešove Nemci lietadlo s poľskými vojakmi v službách britskej RAF. Zahynuli všetci ôsmi letci. Ich pozostalí dlho nevedeli, kde vlastne skonali, pri pátraní im pomohol očitý svedok, v tom čase jedenásťročný František Onofrej. Pri pamätníku poľským letcom sa konalo spomienkové stretnutie, ktorému predchádzal pietny akt priamo na mieste leteckého nešťastia.
Na mieste nešťastia stojí kríž, na ktorom pribudla pamätná tabuľa posvätená poľským kardinálom Stanislawom Dziwiszom. Bombardér RAF (Royal Air Force) Halifax zasiahol nemecký stíhač Junkers.
Podľa miestnych obyvateľov sedem z ôsmich vojakov haváriu neprežilo, ďalší zomrel o niekoľko dní. Pochovali ho na miestnom cintoríne, neskôr boli všetky ostatky odvezené do Prahy, kde sú letci pochovaní v britskom sektore Olšanských cintorínov.
František Onofrej venoval pátraniu dve desaťročia a podarilo sa mu objasniť, čo sa stalo a skontaktoval sa s poľským historikom Andrzejom Olejkom, ktorý o tom napísal knihu.
Poľskí letci patrili do 301. divízie RAF. Britské kráľovské letectvo počas druhej svetovej vojny oslovilo legionárov z Poľska i Československa, pretože mali dosť strojov, ale málo pilotov.
Katyňská tragédia a Poľsko
Poľsko sa premenilo na slzavé údolie a spoločne preklína Katyň. Do Varšavy mieria stovky kondolenčných listov, pred prezidentským palácom kladú Poliaci kvety a zapaľujú sviečky, aby tak vyjadrili bolesť a ľútosť nad obrovskou tragédiou. Poľsko prišlo o svojho prezidenta, svoju prvú dámu a takmer celé vojenské vedenie.
V lietadle, ktoré viezlo poľskú politickú špičku na spomienkovú slávnosť 70 výročia katyňskej tragédie, zahynulo velenie poľských pozemných, leteckých i námorných síl. Od dôb katyňského masakru v roku 1940 poľská armáda takouto skúškou neprešla. Mŕtvy je námestník ministra obrany Stanislaw Komorowski, zahynuli rímskokatolícky poľný biskup Tadeusz Ploská, pravoslávny ordinár Miron Chodakowski a evanjelický vojenský farár Adam Pilch.
Prvý postkomunistický prezident Poľska Lech Walesa: „Ďalšie nešťastie po Katyni. Tam sa nám snažili sťať hlavu a teraz tam zahynula aj naša elita.“
Počas potláčania posledného poľského odporu sa do ruského zajatia dostalo asi 250 000 Poliakov, ktorí boli deportovaní na územie Sovietskeho zväzu. V októbri zajatcov vypočúvala NKVD a snažila sa ich získať na svoju stranu. Väčšina zajatých však odmietla spoluprácu a prejavila odpor ku komunizmu. Boli klasifikovaní ako nepriatelia ľudu a Ústredný výbor komunistickej strany ZSSR na čele so Stalinom 5. marca 1940 rozhodol o ich poprave zastrelením.
Popravy začali v apríli 1940 likvidáciou tábora v Kozeľsku. Zajatci boli prevezení a popravení v Katyňskom lese. Nasledoval tábor v Starobieľsku. Zajatcov previezli do Charkova, tam ich popravili a pochovali. Zajatci z Ostaškova boli popravení v meste Tver. Vrátane ostatných táborov s civilnými väzňami bolo popravených okolo 25 000 osôb.
Okrem spomínaných udalostí, ozbrojené sily SR aktívne pomáhajú pri mimoriadnych situáciách, ako napríklad pri zosuve lavíny v obci Staré Hory. Príslušníci výcvikovej jednotky vojenských misií zabezpečujú výcvik personálu pre operácie NATO, EÚ a mierové misie OSN. Akadémia ozbrojených síl M. R. Štefánika prijíma kadetov a vojenskí kapláni pôsobia aj v zahraničných operáciách medzinárodného krízového manažmentu.