Výskum daru patrí do spektra záujmu mnohých vedeckých disciplín. Takmer vo všetkých klasických etnologických prácach sa stretávame so zmienkami o dare. V úvodnej časti sa budeme venovať vedeckému záujmu o problematiku daru.
Hlavným cieľom tohto príspevku je upriamiť pozornosť na koncept daru a jeho význam v tradičnej kultúre. Nasledovne sa zameriame na okolnosti vzniku tohto fenoménu, jeho prvotné formy a genézu, ako i význam v tradičných spoločenstvách. Jeho počiatky budeme sledovať predovšetkým vo vzťahu k trom prvkom: ekonomickej výmene produktov, vzťahu k majetku, k obetiam a obetovaniu. Vysvetlíme tiež základné princípy fungovania daru a jeho výmeny, ktorými sú najmä dobrovoľnosť, reciprocita a povinnosť opätovať dar v rovnakej hodnote.
Vedecký Záujem o Problematiku Daru
Dar v nich pôvodne vystupoval skôr ako súčasť širšej problematiky, nie ako samostatná téma. Takýto charakter majú napríklad monografie, ktoré sa venujú otázke slovanskej kultúry. Teoretické otázky výmeny darov rozpracovali až funkcionalisti, ktorí ho považovali za integrálny výsledok vnútornej symetrie všetkých spoločenských transakcií, bez ktorých by žiadna prvotná spoločnosť neexistovala. Výmenu darov sledovali v súvislosti s religióznymi ceremóniami, materiálnymi aj mytologickými väzbami.
K prelomu vo vede dochádza v roku 1924, kedy vyšla práca francúzskeho sociológa a etnológa Marcela Maussa (synovca a žiaka zakladateľa francúzskej sociológie E. Durkhaima) „Essai sur le don, forme et raison de l´échange dans la société archaȉques“ (Esej o dare, podobe a dôvodoch jeho výmeny v archaických spoločnostiach).
Inštitúcia daru v týchto spoločenstvách zohráva dôležitú úlohu, pretože je súčasne výrazom religiozity, práva, morálky a ekonomiky. Dar získal označenie „totálneho sociálneho faktu“ v centre sociálneho poriadku. Táto publikácia, ktorá je najrozsiahlejším pojednaním o dare u prírodných a archaických spoločenstiev, vyvolala obrovský ohlas v širokých vedeckých kruhoch - etnografických, historických, sociologických i lingvistických, získala reputáciu jednej z najlepších sociálno-filozofických prác 20. storočia.
Maussova historická rekonštrukcia daru bola silno ovplyvnená romantizmom, ktorý je viditeľný najmä v jeho sociálno-reformátorskom zameraní práce. Kniha okamžite stimulovala k hlbším analýzam problému daru a darovania a odvtedy vzniklo k téme daru množstvo odborných prác. Otázke daru a jeho výmeny, ekonomickému, rituálnemu a symbolickému významu sa venovali napríklad F. Perroux (1963), P. Drucker (1967), K. E. Boulding (1978), H. Befu (1986) alebo C. Camerer (1988).
V rozsiahlej monografii francúzski autori J. T. Godbout a A. Caillé „L´esprit du don“ (1992), (Duch daru) rozpracovávajú napríklad vzťah daru a medziľudských vzťahov, daru a darovaniu medzi cudzincami, alebo daru a jeho väzieb na trh. Etnologický prístup k skúmaniu daru bol výrazne prepracovaný aj poľskými, českými a slovenskými vedcami. Analytickejší prístup k problematike daru objavujeme v práci J. Komorovského „Tradičná svadba u Slovanov“ (1976), v ktorej autor venuje analýze tohto fenoménu celú kapitolu.
Genéza Daru a Jeho Význam
Genéza daru súvisí so životom v archaických kultúrach. Jeho počiatky môžeme hľadať v ekonomických podmienkach týchto spoločenstiev a ich vzťahu k majetku a obetám. Ekonomické relácie medzi jednotlivcami aj skupinami sa u prírodných národov rozvíjali na základe výmeny. Výmena nadbytočných produktov za chýbajúce zaisťovala materiálne zabezpečenie a jeho vyváženosť. Kontakty sa realizovali kvôli výmene darov, ktorú môžeme v dnešnom slova zmysle vnímať ako ekonomickú transakciu.
Ak napríklad kmeň navštívil cudzinec, bol privítaný hostinou a darmi, ktoré musel opätovať darmi rovnakej hodnoty. Podobne aj obchod, ktorý bol cieľavedome rozvíjaný obchodníkmi a cestovateľmi, mal formu obradnej výmeny darov. Genézu daru je možné priamo odvodiť od vzťahu jednotlivcov k majetku. Prírodný človek nepovažoval veci za svoje vlastníctvo, všetko patrilo prírode a bohom.
Veril, že ak chce využívať predmety vo svojom okolí, musí ich odkúpiť od majiteľov, zaplatiť za ich duše poplatok, ktorý zruší doterajšie vlastníctvo. Kým sa odvážil odpíliť „jeho“ strom, obrobiť „jeho“ pôdu, musel zaplatiť. Kmeňovú pospolitosť udržiavala vysoko rozvinutá morálka, založená na princípoch štedrosti a solidárnosti. Ľudia verili, že „boh daruje šťastie pre tých, ktorí sú štedrí, zruinuje lakomcov“.
Napríklad u kmeňa Daba v severnom Kamerune bola skúposť muža zosmiešňovaná a dôvodom, aby ho manželka opustila. Majetok nemal zmysel sám v sebe, bol iba prostriedkom. V etnologických prácach často nachádzame zmienky o nečistote majetku. U Tsimshianov a Tlingitov poznajú výraz „zabiť majetok“.
Základnými zásadami obdarovania sú dobrovoľnosť a vzájomnosť, čiže reciprocita, ktoré sú regulátormi činnosti vo všetkých sférach života ľudí. Vzájomnosť je len strešným pojmom pre tri čiastočné pravidlá - dávanie, prijímanie a odplácanie. Dávanie bolo nerozlučne späté s prijímaním daru. Prepojenosť slova „dať“ a slova „prijať“ potvrdzuje aj lingvistika podobnosťou týchto výrazov. V indoeurópskych slovách boli vyjadrené tým istým slovom a ich podobnosť sa zachovala vo výrazoch „požičať“ a „požičať si“.
Archaické národy uskutočňovali výmenou darov obchod, ale neuvedomovali si ho. Pojmy predaja a kúpy, ktoré sú dnes presne odlíšené, tiež splývali do jedného slova. Jav bol zaznamenaný u domorodých kmeňov Toaripi a Namac z Novej Guiney. Nerozlišovali ideu predaja a kúpy napriek tomu, že ich uskutočňovali. Podobné koncepty nachádzame aj u starých Slovanov, kde sú pojmy kúpa a predaj obsiahnuté v jedinom slove „meniť“ alebo v slove „kúpiť“, „kupja“ a „kupec“. Všetky tieto pojmy spočiatku zahrňovali obe transakcie.
Dar v prvotných predstavách znamenal neobyčajnú vec, bol živou bytosťou s vlastnou dušou. Maori, Tahiťania alebo Tongania nazývali vlastníctvo, presnejšie všetko to, čo mohlo byť vymieňané, výrazom „tonga“. Mohli nimi byť talizmany, poklady, idoly a niekedy aj tradície, kulty a magické rituály. Všetky mali svojho ducha „hau“. Znamenalo to, že ak darujeme nejakú vec a obdarovaný vám ju opätuje, alebo vám vráti niečo iné, vráti vám vlastne „hau“ vášho „tonga“.
Podľa nich odmietnuť dať, prijať, nedbať na pozvanie, sú ekvivalentom vyhlásenia vojny. Dary slúžia ľuďom aj bohom k zabezpečeniu mieru. V obdarovaní existuje určitý druh rivality a boja, v ktorom vyhráva ten, ktorý dá viac. Zreteľné je to napríklad v systémoch „potlach“ a „kula“.
Príklady Recipročných Systémov
Základom „kuly“ je výmena darov „vaygu´a“, ktorá obsahuje zložky“ „mwali“ (náramky) a „soulava“ (náhrdelníky). Podľa B. Malinowského (1920: 97) sú „vaygu´a“ oživované cirkulačnými pohybmi - „mwali“ sa pravidelne presúvajú zo západu na východ a „soulava“ z východu na západ. Takisto aj organizovať „potlach“, ktorý predstavuje obradnú výmenu darov, je vecou prestíže. U severoamerických Indiánov stratiť prestíž, znamená stratiť dušu. Kwakiutlovia nazývajú náčelníka, ktorý odmietol darovať „potlach“, „zhnitá tvár“.
Podľa M. Maussa sa dodnes zachovala jedna z foriem prvotného obdarovania, ktorá je podobná „potlachu“ - stávka. Stávka si ponechala jeho základné atribúty, ako je rivalita, boj o česť a slávu. Podobnosti nachádzame aj v samotnej cirkulácii majetku, ku ktorej v stávke dochádza. V predstavách prírodného človeka mala daná alebo predaná vec svoju dušu, ktorá nasledovala svojho starého majiteľa. Tento zväzok bolo treba pri predaji rozdeliť klopaním na predanú vec alebo šľahaním biča.
Obeta ako Forma Daru
Ďalšou z podôb daru je obeta. Obeta znamená uzatvorenie posvätnej dohody s nadprirodzenou bytosťou, bohom, mŕtvym predkom, totemovým zvieraťom alebo inou personifikovanou bytosťou prostredníctvom daru. Obeta je manifestáciou vzťahu spoločenstva s touto bytosťou. Etymológia slova „obeť“ sa odvodzuje od slova „obvieštiti“, čo znamená „sľúbiť“. Pochádza tiež zo slova „žartva“, zo slovanského „girtvei“, ktoré znamená „žrať“.
Ako význam slova naznačuje, hlavnou úlohou obetovania bolo nadviazať kontakt, vyjadriť vďaku, prosbu alebo chválu. Obety sú súčasťou všetkých foriem prvotných aj súčasných náboženstiev. Spolu s pretrvávajúcimi prvotnými predstavami sa dodnes zachovalo obetovanie mŕtvym, démonom, animistickým bytostiam, ktoré existujú paralelne popri vyšších polyteistických a monoteistických božstvách.
Obety mali rôzne podoby, ale v zásade to boli veci, ktoré človek potreboval, považoval ich za vzácne, alebo nejakým spôsobom výnimočné. Prvotné obety mali formu potravy. Ako hovorí E. B. Tylor (1897: 420), „barbarské obety nie sú iba formálne pocty, sú z väčšej časti potravou, sú stravované božstvom.“ Obetovanie malo svoje presné pravidlá a porušenie obetného rituálu znamenalo narušenie vzťahu s bohom a jeho hnev. Obetovanie vyjadruje snahu o nadviazanie vzťahu s touto bytosťou a vždy malo charakter „dám“ aby si „dal“.
Klasifikácia Daru
V tradíciách prírodných, archaických i moderných kultúr nachádzame dar vo viacerých podobách. V nasledovnej časti sa preto pokúsime utriediť a klasifikovať jeho formy, pričom budeme vychádzať z typológie K. Krupkovej (1998) a K. Jakubíkovej (2007: 12-13).
Klasifikácia darov podľa rôznych hľadísk:
- Podľa charakteru vzťahu medzi darcom a obdarovaným:
- a) rovnocenný
- b) nerovnocenný - napr. dar dieťaťu, poddanému, služobníkovi
- Podľa periodicity:
- a) dary opakované - pravidelne pri výročných príležitostiach (napr. Vianoce, narodeniny)
- b) dary jednorazové - napr. svadba, pohreb
- Podľa funkcie:
- a) dary praktické (materiálne)
- b) dary symbolické
- Podľa hodnoty:
- a) dary s vysokou hodnotou
- b) dary s nízkou hodnotou
- Podľa miesta odovzdania:
- a) dary odovzdané verejne
- b) dary odovzdané súkromne
Dar a Obdarovanie na Príklade Obce Kanianka
V tejto časti sa budeme venovať vnímaniu daru a obdarovania, názorom na prijímanie, opätovanie daru, formám daru, samotným aktom obdarovania a jeho aktérom i zmenám príležitostí k obdarovaniu. Z výpovedí respondentov vyplýva, že dar považujú stále za významný prvok, ktorý ovplyvňuje ich vzťahy s inými ľuďmi, niekedy sa dokonca stáva kritériom trvácnosti a hĺbky vzťahov.
Dary mali byť podľa respondentov vždy prijímané najmä z úcty voči darcovi, ktorý by sa mohol uraziť, „neprijať by jednoducho nebolo dobré, nepatrí sa to“. Iné je to s nákladnými a drahými darmi, ktoré obdarovaný nie je schopný opätovať. Väčšina respondentov sa zhoduje v tom, že dar je potrebné vrátiť kvôli pocitu zadĺženosti voči darcovi alebo pre potešenie z darovania.
Dôležitú úlohu zohráva v tejto súvislosti aj strach pred verejnou mienkou a ohováraním. Verejná mienka ovplyvňuje aj názory na hodnotu opätovaného daru - informátori sa preto snažili aspoň približne vyrovnať hodnotu prijatého daru, no uvádzajú, že obmedzením sú ich vlastné finančné možnosti. Pri opätovaní nepociťovali povinnosť hodnotu daru prevýšiť, význam pre nich mala aj jeho neodmerateľná, symbolická hodnota. Dary boli respondentmi väčšinou opätované pri rovnakých príležitostiach, ako boli prijímané.
Praktické dary charakterizuje ich utilitárna, úžitková hodnota. Symbolickými sú naopak dary, ktorých úžitková hodnota nie je dominantná, alebo úplne absentuje. Na pomedzí oboch typov darov stoja komfortné dary, ktoré môžu mať úžitkovú aj symbolickú hodnotu, ale vyznačujú sa vysokou kvalitou, značkou, luxusnosťou a im zodpovedajúcou finančnou hodnotou.
Obchodný Duch a Šport
V kontexte športu sa často hovorí o "obchodnom duchu". Ide o schopnosť športovcov, tímov a organizácií využiť úspech na komerčné účely. Príkladom môže byť predaj suvenírov, sponzorské zmluvy alebo marketingové aktivity spojené s úspešnými športovcami.
Príklad z Vodáckeho Športu
V kontexte vodáckeho športu sa spomínajú mená ako Riszdorferovci, Martikán, Kaliská a Hochschornerovci. Ich úspechy by mali byť spropagované tak, aby sa zvýšila popularita tohto športu. Je potrebné, aby sa aj mladí pretekári videli, že tvrdý tréning sa oplatí a že môžu byť za svoju drinu adekvátne ohodnotení. Podpora mládeže a propagácia športu by mali byť prioritou.
Aj keď je pravda, že populárne športy majú neporovnateľnú podporu médií, je dôležité, aby sa aj menej populárne športy snažili o propagáciu. V prvom rade treba chcieť, vedieť a i konať, a nie kecať, brať a poukazovať na iných. Možno by sa mali začať robiť preteky tam kde su ludia vo velkych mestach a nie niekde na rybniku za dedinou obrazne povedane. Koho chcete pritiahnut na majstrovstva slovenska ked su vo zvolene ??? Alebo novaky - no pekne, ze im frci lodenica a maju dobrych pretekarov, ale kto len ze tam pride pozerat sa na konoistiku ? Kolko pretekov je v bratislave ? A ake ? Ani sa necudujem, ze ludia netusia co je to kanoistika ked vidia na zlatych jazdit nejake lode do kolecka okolo bojok niekedy na jesen ked uz tam ani nikto nie je.
| Športovec/Tím | Úspechy | Potenciál pre Propagáciu |
|---|---|---|
| Riszdorferovci | Viaceré úspechy vo vodnom športe | Propagácia vodného športu, sponzorské zmluvy |
| Martikán, Kaliská, Hochschornerovci | Úspechy vo vodnom slalome | Účasť na domácich podujatiach, osobná propagácia |
| Mladí pretekári | Budúci reprezentanti | Podpora mládeže, motivácia |
V dnešnom svete treba vedieť i úspech "speňažiť", ale na to treba asi viac ako sa tváriť, že lepšie sa to nedá! Ale dá - len treba mať systém a koncepciu nastavenú tak, aby nielen médiá, sponzori ale i samotní účastníci pretekov vedeli na čom sú. V prvom rade treba chcieť, vedieť a i konať, a nie kecať, brať a poukazovať na iných.