Názov obce je doložený z roku 1409 ako Dobroka, z roku 1560 ako Dobroka, z roku 1786 ako Dubrawka; po maďarsky Dubróka, Dobróka. Dnešný názov obce je Dúbravka, odvodený od slova dub. Tento symbol je zobrazený aj v obecnom erbe.
Obec bola administratívne začlenená pod Zemplínsku župu; pred rokom 1960 pod okres Michalovce, kraj Prešov, po roku 1960 pod okres Michalovce, kraj Východoslovenský. Obec sa spomína v roku 1409. Patrila rodine Buttkayovcov, od roku 1774 Szirmayovcom, od 19. storočia Lobkovitzovcom. V roku 1715 mala 7 obývaných a 19 opustených domácností, v roku 1787 mala 57 domov a 404 obyvateľov, v roku 1828 mala 96 domov a 707 obyvateľov.
Vtedajší občania našej obce sa zapojili dokonca aj do roľníckeho povstania v roku 1831. Obyvatelia sa väčšinou zaoberali poľnohospodárstvom, ale za I. svetovej vojny sa mnohí zamestnali v Dynamitke.
Vývoj náboženského života v Dúbravke
S historicky religióznou homogenitou územia bola obec a jej farnosť dlhé roky vnímaná ako spoločná identita. Moderná doba priniesla zmeny v zložení obyvateľstva a jeho konfesionality. Po výstavbe moderného sídliska v 70. rokoch 20. storočia sa z malej obce stala mestská časť Bratislavy s rozmanitým zložením obyvateľov.
Podľa údajov Štatistického úradu SR v Dúbravke k 31.12.2020 žilo 36 206 obyvateľov, z ktorých sa 38,24% hlásilo k rímskokatolíckemu vierovyznaniu, 4,15% k evanjelickému a.v. a 44,2% bolo bez náboženského vyznania. Na rímskokatolíckych bohoslužbách sa v nedeľu zúčastňuje približne 2 500 obyvateľov, čo predstavuje cca 18% z tých, ktorí sa pri sčítaní ľudu v 2021 prihlásili k rímskokatolíckemu vierovyznaniu.
Význam kostola v živote obce
Kostol možno definovať ako sakrálnu stavbu, ktorá slúži na výkon bohoslužieb, ale aj ako Boží dom a bránu do neba. Z historického hľadiska bol kostol, najmä ten farský, bránou nielen do neba, ale aj bránou spoločenstva obyvateľov obce. Vo farskom kostole bola umiestnená krstiteľnica, kde sa novonarodené deti včleňovali do spoločenstva cirkvi a obce. V kostole prijímali obyvatelia všetky sviatosti a slávili sa tu aj pohrebné obrady.
Čiže bránou kostola veriaci človek prvý raz verejne vstupoval do spoločenstva farnosti i obce a touto bránou ho i posledný raz opúšťal, keď jeho telesné pozostatky boli po pohrebenej omši prenesené a uložené na cintoríne za kostolom.
Vo farnosti Dúbravka sú viaceré bohoslužobné priestory. Štyri z nich sú samostatnými stavbami, z toho tri historické a jedna moderná. Dva sú kaplnkami, ktoré boli posvätené v posledných rokoch a sú účelovo umiestnené v objektoch sociálnej starostlivosti.
Obec je sídlom gréckokatolíckej farnosti, ktorej patrí chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky. V obci sa nachádza aj novovybudovaný rímsko-katolícky kostol Božieho Tela vysvätený v roku 1993.
Kostoly a kaplnky v Dúbravke
Medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby v Dúbravke patria:
- Kostol sv. Kozmu a Damiána: Architektonický symbol Dúbravky, ktorý sa vypína nad obcou už takmer tristo rokov. Bol postavený okolo roku 1720 ako filiálny kostol devínskej farnosti na mieste pôvodného Kostola sv. Kozmu a Damiána. Farnosť v Dúbravke bola erigovaná roku 1807 a odvtedy sa viedli aj farské matriky.
- Kostol Ducha Svätého: Moderný kostol s kruhovým pôdorysom a netradične riešenou strechou. Základný kameň kostola posvätil v roku 1995 pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v Šaštíne. Kostol bol požehnaný 26. októbra 2002.
- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie: Rannorenesančná kaplnka z konca 16. storočia, postavená na starých, pravdepodobne gotických základoch.
Okrem pamiatok odhalených archeológmi na Veľkej Lúke je architektonickým symbolom Dúbravky Kostol sv. Kozmu a Damiána, ktorý sa ako jedna z najstarších dominánt obce už takmer tristo rokov vypína nad Dúbravkou. Stavebne je pomerne zaujímavý a vzácny, pretože má eliptický pôdorys architektonicky je príbuzný s bratislavským chrámom sv. Trojice. Kostol Zmŕtvychvstania bol postavený okolo roku 1720 ako filiálny kostol devínskej farnosti na mieste pôvodného Kostola sv. Kozmu a Damiána, ktorí zostali spolupatrónmi chrámu. Podľa záznamu vizitácie devínskej farnosti z roku 1731 bol interiér dúbravského kostola vymaľovaný roku 1722. Farnosť v Dúbravke bola erigovaná roku 1807 a odvtedy sa viedli aj farské matriky. Podľa historicky nepotvrdenej legendy boli Kozma a Damián lekármi - dvojičkami a svoje povolanie vykonávali bezplatne. Sú patrónmi lekárov. Sviatok majú 26.
Kostol sv. Kozmu a Damiána v Dúbravke
Kostol Ducha Svätého
Pri hlavnom vchode do kostola je základný kameň s textom:+ / ZÁKLADNÝ KAMEŇ KOSTOLA DUCHA SVÄTÉHO / BRATISLAVA-DÚBRAVKA / POSVÄTIL SV. OTEC JÁN PAVOL II. / 1. JÚLA 1995 V ŠAŠTÍNE.
Vedľa je veľká pamätná tabuľa s textom:CHRÁM DUCHA SVÄTÉHO V BRATISLAVE-DÚBRAVKE / Posvätili ho dňa 26. októbra 2002: / J. E. Mons. Ján Sokol arcibiskup metropolita / Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy / J. E. Mons. Henrych Józef Nowacki, arcibiskup, / apoštolský nuncius na Slovensku / Projektovali ho: / Ing. arch. Marián Lupták a Ing. arch. Ľudovít Režucha / Kostol sa začal stavať v Jubilejnom roku 2000 a dokončený bol v roku 2002. / Zodpovednosť za prípravu a uskutočnenie stavby mal miestny farár Stanislav Vojtko. / Modlitbami a finančnými darmi stavbu kostola podporili / bratia a sestry z farského spoločenstva v Dúbravke, mnohí dobrodinci a sponzori, / ako aj Arcibiskupský úrad v Trnave. / Zo srdca ďakujeme Vám všetkým, / ktorí ste sa akýmkoľvek spôsobom podielali na výstavbe tohto chrámu.
Kostol je dielom architektov Ing. arch. Ľudovíta Režuchu a Ing. arch. Mariána Luptáka. Ide o atypický objekt s kruhovým pôdorysom s netradične riešenou strechou s výškou 30 metrov. Obsahuje chrámovú a pastoračnú časť. Namiesto oltárneho obrazu visí na stene kovová podoba Ducha Svätého - holubice. Ide o dielo majstra Jurovatého. Základný kameň kostola posvätil v roku 1995 pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v Šaštíne. Kostol Ducha Svätého bol požehnaný 26.
Pravdepodobne v noci zo 16. na 17. októbra 2021 neznámi páchatelia výstrelmi zo strelnej zbrane poškodili sklenené výplne okien a dverí kostola.
Kostol Ducha Svätého v Dúbravke
Ľudové misie redemptoristov
Prvé misie redemptoristov v tejto farnosti sa uskutočnili ešte za Rakúsko-Uhorka pred 110 rokmi! Priamo do vtedajšieho Prešporku sa redemptoristi za Uhorska nedostali. Tam prevládalo nemecko-maďarské obyvateľstvo, ale okolie Bratislavy bolo i vtedy slovenské s početným chorvátskym obyvateľstvom. Krátko po Rači zažila misie aj farnosť Dúbravka na prelome rokov od 25. decembra 1912 do 1. januára 1913.
Misionári redemptoristi boli, rovnako ako pri predchádzajúcich misiách, z Moravy z Červenky. Vďaka zachovanej kronike kláštora Červenka u Litovli vieme, že čas ranných a večerných kázní, ako aj iných misijných pobožností sa opäť musel prispôsobiť ľuďom dochádzajúcim do zamestnania vo fabrikách.
Ranné kázne bývali už o 5. hod. ráno, večerné s ružencom o 19. hod. Nakoľko bol kostol vzdialený od dediny, vládlo zlé počasie a cesty boli plné blata, obec sama ponúkla misionárom povoz. Mnohých obyvateľov Dúbravky však ani zlé počasie neodradilo z účasti na misiách a počas celého trvania misií prichádzalo množstvo ľudí na kázne i ku sviatostiam. Mená misionárov nie sú známe.
Verní svojej tradícii, vykonali tu redemptoristi o rok aj misijnú renováciu od 25. do 31. decembra 1913. Túto renováciu viedli dvaja pátri Slováci: P. Jozef Grigeľ a P. Karol Stašík. Na obnovu misii prichádzalo taktiež veľa ľudí.
Podľa svedectva pamätníkov druhé misie v tejto farnosti sa uskutočnili v pohnutej dobe krátko po tzv. Víťaznom februári, cez pôstne obdobie v roku 1948.
V týždni od 14. do 22. októbra 2023 vedie tím P. Michala Zamkovského misie vo farnosti Bratislava - Dúbravka. Redemptoristi sa sem vrátili po 110 rokoch, naposledy tu viedli misie v roku 1913. Tohtoročné misie sa začali privítaním misionárov a sv. omšou v sobotu večer v kostole Ducha Svätého.
V nedeľu a v nasledujúce dni pokračovali sv. omšami, stretnutím pre mládež, pre ženy, pre mužov, sv. omšami pre deti, evanjelizačnými programami v školách. P. Michal Zamkovský povzbudil farníkov, aby prijali sviatosť zmierenia a keď cítia potrebu, tak aj generálnu svätú spoveď. K dispozícii je počas týždňa viacero kňazov. Na misiách sa podieľajú aj laickí spolupracovníci zo spoločenstva Calvary; v tíme je aj Colin Symes, misionár z Edinburgu. Záver misií s požehnaním misijného kríža bude v nedeľu 22. Ako povedal P. Michal Zamkovský pre farský časopis, „podstatou ľudových misií je možnosť počuť živé a účinné Božie Slovo a zažiť spoločenstvo Cirkvi. Cieľom misií je prebudiť v ľuďoch túžbu po Bohu a obrátiť sa k nemu celým srdcom.
V farnosti Bratislava - Dúbravka žije okolo 35 000 obyvateľov, okrem historického Farského kostola sv.
Osobnosti farnosti
Medzi významné osobnosti, ktoré pôsobili vo farnosti Dúbravka, patrí prof. ThDr. Jozef Beitl, DrSc., ktorý bol správcom farnosti v rokoch 1972-85 a profesorom liturgiky na bohosloveckej fakulte v Bratislave.
Jozef Beitl
Okrem neho pôsobili vo farnosti aj ďalší kňazi:
- PhDr. Juraj VITTEK, PhD. 1.7.2015
- Mons. prof. Ľubomír MATEJOVIČ (gréckokat. dekan - farár) 1.7.2009
- Mgr. Andrej Šottník 1.7.2015 - 30.9.2019
- Mgr. Jozef Dúc 1.7.2007 - 30.6.2015
- Mgr. Jozef Karáč 1.7.1995 - 30.6.2007
- Mgr. Marián LUKÁČ, 1.10.2019 -30.6.2023
- Mgr. Radovan Rajčák 1.7.2014 - 30.6.2015
- Mgr. Zdenko Tkáčik 1.7.2013 - 30.6.2014
- Mgr. Ján Behula 1.7.2011 - 30.6.2013
- ThLic. Ján Sitár 1.7.2008 - 30.6.2009
- ThDr. Alexander Knorr, PhD. 1.7.2006 - 31.8.2007
- PhLic. Michal Polák 1.7.2005 - 19.10.2005
- Mgr. Juraj DROBNÝ 1.7.2018-30.8.2021
- ThLic. CSIDr. Martin Kramara 1.7.2017 - 30.6.2018
- Mons. ThDr. Marián Gavenda 2005 - 2013
- ThLic. Daniel Dian 1995 - 2005
- Mgr. Peter Solár 1.7.2014 - 30.8.2015
- Mgr. Ing. Vladimír Mikulec, PhD. 1.10.2012 - 1.6.2013
- Mgr. Stanislav Čúzy 1.10.2011 - 15.6.2012
- Mgr. Lukáš Uváčik 1.10.2010 - 10.6.2011
- Mgr. Vladimír Uhrin 1.10.2009 - 11.6.2010
- Mgr. Štefan Legény 1.10.2003 - 1.6.2004
- Mgr. Peter Čižmár 1.10.2002 - 1.6.2003
- Mgr. Attila Bencze 2000 - 2001
Aktivity farnosti
Život farnosti je bohatý a pestrý. Medzi pravidelné aktivity patria:
- Kurz lektorov
- Katarínska farská zábava
Neoddeliteľnou súčasťou liturgického slávenia je Sväté písmo. Sväté písmo má v liturgii svoje nezastupiteľné miesto a tento kurz poskytne účastníkom fundovanú biblickú, liturgickú a odborno-technickú formáciu s praktickými cvičeniami. Katarínska farská zábava, ktorá sa uskutoční v piatok 29.11.2024 o 19.00h v Istra Centre v Devínskej Novej Vsi.
Prehľad historických udalostí a štatistických údajov
Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové udalosti a štatistické údaje týkajúce sa obce Dúbravka a jej farnosti:
| Udalosť/Údaj | Popis |
|---|---|
| Prvé misie redemptoristov | Pred 110 rokmi, za Rakúsko-Uhorska (1912-1913) |
| Misijná renovácia | 25. - 31. decembra 1913, viedli P. Jozef Grigeľ a P. Karol Stašík |
| Posviacka Kostola Ducha Svätého | 26. októbra 2002 |
| Počet obyvateľov Dúbravky (2020) | 36 206 |
| Rímskokatolícke vierovyznanie (2020) | 38,24% |
| Účasť na nedeľných bohoslužbách | Cca 2 500 (18% z prihlásených rím. katolíkov) |