Obec Sedliská sa nachádza v údolí rieky Ondavy a jej územie je obývané už od praveku. Svedčia o tom najstaršie pamiatky z paleolitu (200 000 - 35 000 pred n. l.) získané pri archeologickom výskume. Na úpätí hradného vrchu sa získali stopy po osídlení z mladšej doby kamennej - gávskej kultúry. V druhom storočí pred naším letopočtom tu prichádzajú Kelti, o pobyte ktorých svedčia zlomky keramiky a vzácny šperk - bronzová spona.
Mapa znázorňujúca rozšírenie Keltov v Európe.
Ďalšie doklady života v mikroregióne Sedlísk nájdeme v mladšej dobe bronzovej (13.-11. stor. pred n. l.), kedy sa na úpätí hradného vrchu vytvorilo významné sídlisko gavskej kultúry. Niektorí bádatelia pripisujú túto kultúru Kimerom, známym z gréckych písomných prameňov. Čo ale s určitosťou vieme, je fakt, že v oblasti dnešného podčičvanského cintorína sa rozkladalo významné sídlisko s dôležitosťou nadmiestneho významu. Pri archeologickom výskume v rokoch 1987 - 88 sa tu našli stopy po objektoch a veľké množstvo zlomkov predmetov dennej potreby, predovšetkým keramika, ale aj doklady remeselnej činnosti - tkáčske závažia, ťažidlá na vretenká, odlievacie formy i samotný bronzový výrobok - čepeľ malého kosáka, ktorý možno považovať aj za nepriamy dôkaz poľnohospodárskej činnosti, rovnako ako trecie a brúsne kamene.
V 2. stor. pred n.l. prichádzajú na polohu cintorín Kelti - prvé etnikum, ktoré vieme bezpečne pomenovať historickým názvom, nie iba archeologicky stanoveným termínom. V Sedliskách - Podčičve znovu vzniklo sídlisko väčšieho významu. Rolu tu pravdepodobne zohrala výhodná strategická poloha úpätia neskoršieho hradného vrchu. Po Keltoch v zemi zostali zlomky keramiky vytáčanej na hrnčiarskom kruhu, veľmi kvalitne vypracovanej a vypálenej, tiež zlomky keramiky s tuhou, ktorá slúžila na technické účely,možno aj na prevoz a úschovu soli. Výskum ukázal, že Kelti museli opustiť sídlisko s chvatom a nestihli si zobrať všetky cennosti. Za obeť ohňu padlo dokonca obilie (pšenica špaldová), ktorého zuhoľnatelé zrnká sa našli v keltskej zásobnici.
Slovanské osídlenie
V ďalšej histórii Sedlísk možno s istotou hovoriť až o osídlení slovanskom, teda osídlení našich priamych pokrvných predkov. Toto tvrdenie dokladujú jednak archeologické nálezy - črepy z 8. stor., jednak samotný názov obce. Základ názvu Sedliská - "sedlo", "seděti" je západoslovenského charakteru a samotný názov Sedliská je vôbec staroslovanského pôvodu. To všetko svedčí o starobylom slovanskom osídlení a príslušnosti tejto oblasti prinajmenšom pod vplyv, ak nie do rámca Veľkej Moravy a potvrdzuje poznanie o spoločnom prazáklade slovenského národa. Jazykové indície a následný vývoj v stredoveku podmieňujú dosiaľ nepotvrdenú hypotézu o existencii slovanského hradiska na neskoršom hradnom vrchu.
Hrad Čičva
Na konci 13., resp. začiatkom 14. storočia, zrejme pod vplyvom tatárskeho drancovania, tu bol postavený hrad. Územie sa spomína v roku 1270 v donačnej listine kráľa Štefana V., ktorý ho daroval magistrovi Rajnoldovi, zakladateľovi rodu Rozgoňovcov, šľachticov z Rozhanoviec. Predpokladá sa, že pôvodne toto územie patrilo kniežaťu Rastislavovi, bližších písomných správ z toho obdobia však niet. Samotný hrad mal pohnuté dejiny. V listine z roku 1270 sa ešte neuvádza, že súčasť panstva Čičva je aj hrad. Prvá priama písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1316, kedy ho spracoval kastelán Mikuláš, zvaný Peres. Listiny kráľa Žigmunda z roku 1410 a 1414 potvrdzuje donačnú listinu z roku 1270 dokladujú, že k panstvu patrí aj hrad postavený predkami Rozgoňovcov. Na základe týchto archívnych materiálov možno teda teoreticky datovať vznik hradu medzi roky 1270 - 1316.
Zrúcanina hradu Čičva.
V roku 1527 ho vypálili vojská Jána Zápoľského. Do roku 1678 ho zrenovovali a upravili, avšak už v roku 1684 bol obsadení a zdevastovaný vojskami Imricha Tokoliho. V nasledujúcich dvadsiatich rokoch ho opravili. V roku 1703 sa hradu zmocnil František Rákoci II., ktorý ho dal znova opraviť a opevniť. Z nového šatu sa netešil dlho. V roku 1711 bol dobytý cisárskymi vojskami a ako stredisko odporu šľachty proti cisárovi v protihabsburských povstaniach úradne zdemolovaný.
Cirkevný život v Sedliskách
Počtom veriacich je rímskokatolícka cirkev najpočetnejšou v obci a jej dejiny sú úzko späté s dejinami farnosti Vranov, ktorej Majerovce boli od nepamäti iba filiálkou bez kostola. Do roku 1946 chodili rímskokatolíci na bohoslužby do Vranova prevážne peši, krížom cez polia, na krsty a sobáše konským povozom. Kňazi prichádzali do obce iba zaopatrovať chorých a pochovávať. Po skončení II. svetovej vojny v roku 1945 pri parcelácií Vladárovsko-Tomčianskych majetkov získali majerovskí katolíci oboch obradov časť záhrady s pánskou sýpkou, ktorú po vzájomnej dohode o spoločnom užívaní architektonicky prestavali na kostol so secesnými prvkami a po ukončení prestavby ho v roku 1946 zavätili Nanebovzatiu Panny Márie. Najvýznamnejším cirkevno-spoločenským podujatím je majerovský odpust (15.august).
V roku 1946 bol osadený zvon vo veži kostola pochádzajúci z dielne Rudolfa Manouška (jeho priemer je 79 cm). Na drieku zvona je napísané "Ó, Mária, bez hriechu dedičného hriechu počatá, oroduj za nás, ktorí sa k Tebe utiekame". Na druhej strane zase zdobí zvon nápis: "Uliaty z darov rím a grégo - katolíkov v Majerovciach r.1946". V roku 1990 z iniciatívy okresného dekana Františka Šandora začala výstavba nového chrámu. Základný kameň posvätil pápež Ján Pavol II. v Bratislave - Vajnoroch počas svojej návštevy Slovenska (22.4.1990). S výstavbou sa začalo v roku 1991. Posvätenie kostola 15.augusta 1993 - posvätil Msgr.
Gréckokatolíci v Sedliskách
Druhou najpočetnejšou náboženskou komunitou v obci sú gréckokatolíci, ktorí i v tomto období patria pod správu fary v Sedliskách, patriacej najprv do mukačevskej a neskôr (po jej vzniku) do prešovskej diecézy. Podľa štatistických údajov počet obyvateľov hlasiacich sa ku greckokatolíckej cirkvi po roku 1919 do roku 1991 vrástol iba o 5 osôb. Od roku 1946 spoločne užívali kostol s rímskokatolíkmi až do výsviacky nového, pred ktorou došlo k ďalšej vzájomnej dohode o preložení zvona a rozdeleniu spoločného majetku, pričom starý kostol s časťou pozemku pripadol gréckokatolíkom. V roku 1996 po predbežných konzultáciach veriacich s Ing. Jánom Zajacom sa rozhodlo o výstavbe novej cerkvi s patrocíniom Nanebovstúpenia Pána - Voznesenie (pohyblivý prikázaný sviatok).
Zo záznamov schematizmov prešovského biskupstva vieme o pôsobení gréckokatolíckych kňazov vo farnosti Sedliská od zriadenia Mukačevského biskupstva. Z biskupskej vizitácie v roku 1749 sa dozvedáme, že gréckokatolíci v Sedliskách majú na konci dediny priestrannú murovanú cerkov. Kňazom je tu Ján Sandaľ, vysvätený v Užhorode a má aj kantora. Cerkev je postavená v roku 1699, požehnaná menovaným kňazom v roku 1716 a zasvätená Panne Márii Nanebovzatej (Uspenije). Po vypuknutí požiaru v roku 1909 vyhorel. Zrejme opravený chrám na konci druhej svetovej vojny dňa 18. decembra 1944 vyhodili Nemci do vzduchu s rímskokatolíckym chrámom. Dnes sú už len malé pamiatky o tom, že tu niekedy stáli dva krásne katolícke chrámy.
Za pôsobenia o. Mikuláša Kellöho excurrendo z Vyšného Kazimíra sa v roku 1981 začína stavať nová farská budova. Potom farnosť spravuje o. Ján Liber, tiež z Vyšného Kazimíra. Do novej fary sa v roku 1985 nasťahuje o. Ján Gamrát, CSsR. Za jeho pôsobenia sa všetci gréckokatolícki veriaci z našej obce Sedliská rozhodli, že postavia nový chrám. Ich túžba sa za komunistického režimu nemohla uskutočniť, až novembrové udalosti 1989 tomu ich zámeru pomohli. V jeseni 1990 pristupujú k položeniu základov nového gréckokatolíckeho chrámu. 17. apríla 1991 slávnostne prvú tehlu položila starostka obce Marta Sabolová počas molebenu za účasti veľkého počtu veriacich oboch obradov. V priebehu celého roka práce pokračujú na výstavbe chrámu. Urobili sa múry, chrám bol zastrešený a taktiež sa zaviedla elektroinštalácia. 1. októbra 1991 prichádza nový gréckokatolícky farár do našej obce Július Mati. Tento kňaz veľmi pozdvihol učenie Ježiša Krista a vieru v jediného Boha medzi svojimi veriacimi. Zdokonalil ich v poznaní obradu a v cirkevnom speve. Veriaci spolu s kňazom sa začali denne stretávať v chráme na svätých liturgiách, zoznámili sa s novými druhmi pobožností, naučili sa moleben a akatist.
30. augusta 1992 znova prichádza otec biskup Mons. Milan Chautur, aby posvätil novovybudovaný gréckokatolícky chrám zasvätený sviatku Ochrany Presvätej Bohorodičky. Ústredný obraz chrámu, fresku Ochrany presvätej Bohorodičky vyhotovil akademický maliar Mikuláš Klimčák. Tento obraz je darom miestného správcu Dr. Júliusa Matiho a jeho rodiny. Jeho doterajšia pedagogická, vedecká a organizátorská činnosť našla svoje vyvrcholenie v službe najušľachtilejšej - v službe pri oltári. Do konca roka boli obstarané štýlové lavice a elektrické vykurovanie do chrámu. Veľký podiel na výstavbe tohto architektonicky zaujímavého chrámu (autor projektu je Ing. Arch. Jozef Balog) má vtedajší správca farnosti Dr. Július Mati a kurátor Jozef Hajduk, ktorého myšlienky a neúnavná práca boli v mnohom nápomocné a inšpiračné.
V Sedliskách máme grécky štýl ikonostasu. Z ľava je sv. Mikuláš, presv. Bohorodička, Ježiš Kristus a Ján Krstiteľ, patrón prešovskej eparchie. Ikony sú maľované podľa kánonu, majú svoju ustálenú kompozíciu, farebnosť, symboliku. Do gréckokatolíckej farnosti prichádza dňa 15. júla 1995 Mgr. Rastislav Bruzda, ktorý pre tým rok pôsobil v Bačkove. Už v prvom roku pôsobenia boli realizačne započaté práce pri oplotení exteriérového priestoru chrámu a zrealizovaná výmena oplotenia farských priestorov. Mládež z našej farnosti reprezentoval na futbalovom halovom turnaji 20. októbra 2007 v Prešove, kde vyhrala 1.
Prehľad farárov pôsobiacich v tomto storočí:
- Od roku 1932 Alexej Kubek
- 1932-1965 Ján Džogan
- 1965-1968 Mikuláš Kello
- 1968-1982 Ján Liber
- 1982-1985 Ján Gamrát
- 1985-1990 Július Mati
- 1990-1994 František Takáč
- 1994-1996 Mgr. Rastislav Bruzda
- 1996 Mgr. Marek Belej
V Štátnom oblastnom archíve v Prešove sú uložené spoločné matriky (Gr.-kat. fárskeho úradu Sedliská) narodených 1801-1899, sobášených 1817-1899 a zomretých 1807-1899.
Zvonica
Za zmienku stojí drevená zvonica osadená malým zvonom, ktorá stála od nepamäti v strede obce medzi cestou a potokom (v súčasnosti oproti domu Jána Fabiana). Zvonilo sa ráno, napoludnie a večer k Anjel Pána, pri pohreboch, povodniach a búrkach, pri smutných i radostných udalostiach. Posledným zvonárom bol Juraj Kopčo. V roku 1946 bola zvonica zlikvidovaná, o osude zvona nie je nič známe.
Školstvo v obci
V 18. storočí sa začína formovať gréckokatolícke školstvo v oblasti celého Zemplína. Je to obdobie vzniku viacerých škôl na území Vranovského okresu. V Sedliskách bola zriadená jednotriedna gréckokatolícka škola v roku 1769. Jej budova patrila cirkvi a stála na farskom pozemku. Po II. svetovej vojne veriaci objekt využívali ako gréckokatolícky chrám.
Pod úpätím hradného vrchu Čičva, pri kostolíku Povýšenia sv. Kríža, stal v 19. storočí starobinec. V roku 1896 ho Andrej Hadik - Barkóczi premenil na školu, v ktorej dostávali základné vzdelanie deti z osady Podčičva. Neskôr chodili do školy v Sedliskách. Ľudovú školu postavili v obci v roku 1903. Jej prvým riaditeľom bol Madarász, ďalšími Manajlov a Chlebáško. Obecná kronika spomína aj mená učiteľov Šimkov, Nevrkla, Belas a Chlebáško, ktorí tu pôsobili pred II. svetovou vojnou. V tomto období už bola škola dvojtriedna a od roku 1957 trojtriedna. Nárast počtu žiakov si vynútil v roku 1970 výstavbu novej päťtriednej školy otvorenej už v roku 1973/74 a dodnes slúžiacej pre vyučovanie 1. - 4. ročníka.
Prvenstvá v obci:
- 1. televízor v obci vlastnil v roku 1956 Juraj Rusin
- 1. auto vlastnil Michal Murín
- 1. motorku mal gréckokatolícky kňaz Kubek
- 1. vodičsky preukaz mal v roku 1938 Michal Gajdzik
- 1. mláťačku vlastnili v roku 1918 Židia Blum a Pernštajn
- 1. traktor vlastnil v roku 1935 Izidor Blum
- 1. rádio bolo v obecnej knižnici v roku 1939
- 1. Róm v obci bol pastier dobytka v 17.stor.
Rímskokatolícke bohoslužby:
- Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa v Sedliskách Nedeľa 28/9 08.00 hod. celý týždeň
- Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv.Kríža v Podčičve Sobota 27/9 17.30 hod.
Obec Sedliská:
- OcÚ Sedliská 85094 09 Sedliskáokr.