História Kostola sv. Martina vo Veľkom Ďure

Obec Veľký Ďur vznikla v roku 1960 zlúčením Horného a Dolného Ďura a Rohožnice. Pozrime sa na históriu Kostola sv. Martina a farnosti Veľký Ďur, ktoré zohrávajú významnú úlohu v živote tejto obce.

Kostol sv. Martina vo Veľkom Ďure

Dejiny obce Veľký Ďur

Pre lepšie pochopenie kontextu si priblížme históriu jednotlivých častí, ktoré tvoria dnešnú farnosť Veľký Ďur:

Horný Ďur

Obec sa vyvinula v chotári obce Ďúr, doloženej v rokoch 1205-35 ako Geurud Superior, neskôr Geurud eccelesiastica, Geurud Superior (1278), Maly Gyurad (1773), Maly Jurad (1808), Horný Ďúrad (1920), Horný Ďur (1948), maď. Felsőgyőröd. Obec patrila zemanom z Ďúra, v 17.-18. storočí Keglevichovcom, Hunyadyovcom, Majthényiovcom. V r. 1534 mala 6 port, v r. 1601 mala 29 domov, v r. 1715 mala 14 daňovníkov, v r. 1828 mala 44 domov a 301 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Zamestnanie obyvateľov sa nezmenilo ani po r. 1918. Obec bola r. 1938 - 1945 pripojená k Maďarsku.

Dolný Ďur

Obec sa vyvinula v chotári obce Ďúr. Je doložená od r. 1274 ako Geurud, neskôr Welky Gyurad (1773), Welký Jurad (1808) Dolný Ďúrad (1920), Dolný Ďur (1948), maď. Alsógyőröd. Patrila zemanom z Ďúra, od r. 1506 panstvu Levice. V r. 1574 zničili obec Turci. V r. 1536 mala 7 port, v r. 1601 mala 24 domov, v r. 1720 mala 16 daňovníkov, vinice a krčmu, v r. 1828 mala 48 domov a 333 obyvateľov. Obec mala poľnohospodársky ráz, ktorý si zachovala aj po r. 1918. V r. 1920 tu bol štrajk poľnohospodárskych robotníkov. V r. 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku.

Rohožnica

Obec je doložená od r. 1290 ako Gekenus, neskôr Gekynes (1322), Gekemus (1340), Ďekýneš (1808), Dekeneš (1920), Rohožnica (1948), maď. Kisgyékénes. Patrila zemanom z Kálnej, v r. 1496 zemanom z Trávnice, od r. 1512 paulínom z Mária-családu, koncom 18. storočia verejným základinám. V r. 1663 ju vyplienili Turci. V r. 1715-20 mala 7 daňovníkov. Obec mala poľnohospodársky ráz. V r. 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku.

Barc

Osada sa spomína v r. 1290. Patrila rodine Hunt-Poznanovcov a ostrihomskej kapitule. V r. 1828 mala 1 dom a 5 obyvateľov.

Farnosť Veľký Ďur

Farnosť Veľký Ďur tvorí obec Veľký Ďur a filiálne obce Tehla a Lula. Aktuálne má obec okolo 1300 obyvateľov. Filiálka Lula má okolo 170 obyvateľov a Tehla má necelých 500 obyvateľov. Celú farnosť so všetkými jej časťami tvorí asi 1970 obyvateľov a z toho je 70 % katolíkov. V Lule je Kostol obetovania Panny Márie z roku 1900 a v Tehle je Kostol zasvätený Ružencovej Panne Márii z roku 1957.

Dejiny kostola a farnosti

Dejiny sú zakotvené v kanonických vizitáciách, kde sa uvádza aj rok 1331, keď pápež Ján XII. vyslal do vtedajšieho Uhorska dvoch legátov- Jakoba Verengáriu a Reymonda de Bonofato, ktorých úlohou bolo zozbierať pápežské desiatky. Ich práca sa datuje od roku 1332 až 1337. V týchto rokoch je aj záznam o farnosti uvednej pod názvom Gerut na území terajšieho Veľkého Ďura. V jednej listine Ostrihomskej kapituly sa obec (Gerut) spomína už v roku 1278.

Podľa monografie tekovského reformovaného seniorátu z roku 1855 bol Ďur filiálkou reformovanej farnosti v Loku od roku 1655. Neskoršie však nastal spor medzi cirkvou v Loku a filiálkou v Ďure. Filiálka s nemalými príjmami sa dostala do prevahy, pretože tu bývali aj farári, od roku 1670 Štefan Ráckovi, v rokoch 1695-1705 Ondrej Zelizi. Vtedy sa rozpory urovnali a ďalší farár Bálind Pályi sa presťahoval do Loku. Ďur sa opäť stal filiálkou a bol ňou až do roku 1712, keď sa Ďur opäť stal rímskokatolíckou farnosťou.

Za vpádu reformovanej cirkvi do obce sa zrušili matriky a schátral prvotný stredoveký románsky kostol. Po reštitúcii a návrate katolíkov sa započalo s výstavbou dnešného jednoloďového kostola sv. Martina s polygonálnym uzáverom presbytéria, krytý lunetovou klenbou, v lodi s rovnou kazetovou strechou. V roku 1723 ho dal postaviť Jozef Hunyady za farára Mateja Bezúra. Postavený bol čiastočne z kamenného materiálu starého kostola a čiastočne zo štrku, piesku a tehál. Kostol nemá vežu, len zvonicu.

Neoddeliteľnou súčasťou života v okolí bola aj prítomnosť paulínov, bielych mníchov v časti obce Rohožnica. Paulíni tvorili starobylú rehoľu uhorského pôvodu, venovali sa vyučovaniu a duchovnej správe na vidieku. Útulňa paulínov v Rohožnici súvisí so založením kláštora paulínov v Czalade - v chotári obce Veľké Lovce. Útulňa stála na kraji lesíka, pri Tekovskej ceste, neďaleko osady Gyekenes.

Kostol sv. Martina slúžil obyvateľom všetkých troch bývalých obcí ako i osád. Farnosť tu bola už pred rokom 1278, ale písomné záznamy sú až z roku 1332. Pôvodný románsky rímskokatolícky kostol z roku 1278 sa od roku 1655 stal filiálnym kostolom reformovanej cirkvi v Loku, po konflikte s kostolom Lok sa znova stal modlitebňou rímskokatolíckej cirkvi. Potom, v roku 1705, to bol znova filiálny kostol reformovanej cirkvi v Loku až do roku 1712, kedy sa znova stal modlitebňou rímskokatolíckej cirkvi. Pozdejšie, po invázii reformovanej cirkvi im bol kostol zasa vrátený. V roku 1714 potom bol znova vrátený katolíkom. Za tých 59 rokov striedavého vlastníctva, kedy konečne prestali konflikty, bol už kostol zdevastovaný.

V roku 1723 Hunyadi József začal stavať nový kostol. Barokový kostol svätého Martina je postavený na mieste bývalého stredovekého kostola z pôvodného materiálu zo zbúraného kostola. V priebehu 19. a 20. storočia bol niekoľkokrát opravovaný a v 20. storočí bol prestavaný najmä v interiéri. Loď kostola je vybavená polygonálnou apsidou, ktorá je ukončená polmesiacovitou arch. kryt. líniou strechy, na jej priečelí je pilaster. Veža kostola si zachovala architektonické riešenie v barokovom štýle. Na hlavnom oltári je socha Svätého Martina biskupa.

Klasicistický stĺp svätej Trojice je umiestnený pred rímsko-katolíckym kostolom. Pochádza zo začiatku 19. storočia. Kaplnku ku cti Panny Márie Lurdskej postavili 6. júla 1997 vďační veriaci pod vedením Štefana Minára. a Milana Iváneka - farár. Socha ku cti svätého Floriána bola postavená v roku 1888 v Dolnom Ďure.

Sväté misie vo farnosti Veľký Ďur

V dňoch od 25. februára do 5. marca 2023 sa konali sväté misie vo farnosti Veľký Ďur v okrese Levice v Nitrianskej diecéze. Misijný tím Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti tvoril P. Pavol Noga, CM a P. Dominik Pavol, CM. Výpomocou pri spovedaní veriacich pomáhal P. Mykola Dobra, CM. V misijnom tíme praktickou spôsobom napomáhala laická misionárka Mária Uhrinová. Z komunity Dcér kresťanskej lásky z Banskej Bystrice prišli s. Katarína a s. Terézia a navštevovali nemobilných seniorov v domácnostiach a pripravovali ich na prijatie sviatostí a návštevu misionárov. Taktiež nacvičili malé divadelné predstavenie s deťmi z farnosti o zjavení Panny Márie sv. Kataríne Labouré.

Do misií sa svedectvami zapojili aj kpt. Michal Libant zo spoločenstva Dismas a laická misionárka Janka zo spoločenstva MiSeVi. Svedectvo o Zázračnej medaile predstavila s. Renáta, DKL z Nitry. Misie vo Veľkom Ďure sa začali v sobotu 25. februára otváracou svätou omšou vo farskom Kostole sv. Martina spojenou s „odovzdaním“ farnosti misionárom. Kostol bol postavený v roku 1723, čiže tento rok sa bude sláviť tri sté výročie. Farnosť vznikla roku 1712. Správca farnosti vdp. Peter Mihálik predniesol modlitbu za misionárov a odovzdal im štólu - symbol kňazskej moci.

P. Pavol v homílii objasnil veriacim obsahovú náplň misií a povzbudil ich k vykonaniu generálnej svätej spovede. Misie, ktoré konajú duchovní synovia sv. Vincenta de Paul sú zamerané na fenomén generálnej svätej spovede. Program pokračoval v jednotlivé dni svätými omšami s misijnými kázňami na rôzne témy. Nechýbali stretnutia s mládežou a deťmi, stavovské náuky pre mužov a ženy, sprievod na cintorín s pobožnosťou za zosnulých, adorácia na spôsob Taizé, obnova manželských sľubov, večerná krížová cesta ulicami obce, spoločné vysluhovanie sviatosti pomazania chorých, prezentácia Zázračnej medaily divadelným spôsobom, návšteva chorých v domácnostiach a mnohé iné. Veľký úspech mala aj aktivita s názvom „Nikodémova noc“, ktorá dala možnosť osobného stretnutia a rozhovoru s misionármi ľuďom, ktorí z rôznych príčin nemôžu pristupovať k sviatostiam.

P. Dominik najmenším účastníkom misií prístupným spôsobom sprostredkoval základné pravdy viery počas svätých omší za účasti detí. Nechýbali ani rôzne aktivity a súťaže, do ktorých sa deti zapájali s veľkým záujmom. Úvodný a záverečný program prebiehal vo všetkých kostoloch a taktiež aj stavovské náuky a misijné príhovory pre mužov a ženy. Sviatosť zmierenia sa vysluhovala vo farskom kostole dopoludnia od 9:00 do 12:00 a popoludní od 14:00 do momentu, kedy to bolo potrebné.

V úvodnú nedeľu misií boli sväté omše o 8:00 v Lule, o 9:15 v Tehle a o 10:45 vo Veľkom Ďure. Popoludní o 15:00 bolo stretnutie s deťmi a mládežou. Paralelne s týmto stretnutím prebiehali stavovské náuky pre ženy vo filiálnych kostoloch. V pondelok misionári navštívili vedenie miestnych samospráv a ZŠ. Program v škole bol rozdelený na dve stretnutia, zvlášť pre prvý a zvlášť pre druhý stupeň. Popoludní bola svätá omša za účasti detí. Svätú omšu spevom sprevádzala laická misionárka a spolupracovníčka misijného tímu Mária, ktorá z miestnych detí vytvorila malý spevokol. V utorok popoludní a večer boli stavovské náuky pre mužov v jednotlivých obciach farnosti. Počas nasledujúcich dní pokračoval misijný program s konkrétnym zameraním, napr. na spomienku na zosnulých, na deti, manželov, seniorov. Piatok bol tradične pôstnym dňom obetovaným za duchovné ovocie misií.

V sobotu sa požehnali štyri putovné kaplnky Panny Márie a veriaci si ich prevzali do svojich domácnosti a začlenili sa do Združenia Zázračnej medaily. Misie sa uzavreli v nedeľu 5. marca dopoludňajšími svätými omšami. Popoludní o 14:30 bolo spoločné ukončenie misií. Začalo sa vystavením Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej a nasledovala eucharistická adorácia s úkonom zverenia farnosti Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Potom miestny pán farár poďakoval veriacim za pomoc pri organizovaní misií aj celému misijnému tímu. Následne sa všetci presunuli na priestranstvo pred kostolom, kde sa požehnal nový misijný kríž a misijné krížiky a devocionálie, ktoré si farníci zadovážili. Misionári potom „vrátili“ farnosť pánovi farárovi Petrovi a každý prítomný osobne uctil misijný kríž a mohol tak získať plnomocné odpustky. Sväté misie vo Farnosti Veľký Ďur sa konali po 76. rokoch.

Dôležité udalosti a osobnosti farnosti

• 1278: Prvá písomná zmienka o obci Gerut (súčasný Veľký Ďur) v listine Ostrihomskej kapituly.
• 1332-1337: Záznam o farnosti Gerut v pápežských desiatkoch.
• 1655: Ďur sa stáva filiálkou reformovanej farnosti v Loku.
• 1712: Ďur sa opäť stáva rímskokatolíckou farnosťou.
• 1723: Jozef Hunyady dáva postaviť nový kostol sv. Martina.
• 1960: Zlúčenie Horného a Dolného Ďura a Rohožnice do obce Veľký Ďur.
• 25. február - 5. marec 2023: Sväté misie vo farnosti Veľký Ďur po 76 rokoch.

Vývoj počtu obyvateľov v jednotlivých častiach Veľkého Ďura

Nasledujúca tabuľka zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v jednotlivých častiach Veľkého Ďura v priebehu histórie:

tags: #obec #velky #dur #kostol