Vianoce v stredoveku sa v mnohom odlišovali od tých dnešných. Viaceré vianočné jedlá, tradície a hry už dnešní ľudia nepoznajú. Vianoce v stredoveku oslavovali všetci, bohatí i chudobní.
Sviatočná večera bola však u šľachticov a zemepánov omnoho štedrejšia ako u chudoby. Na vianočných stoloch sa objavovalo jedlo, ktoré bolo bežné i cez rok.
Vianočné zvyky.na Slovensku
Vianočné zvyky a darovanie jedla
Každý chudák a človek v tiesni bol na Štedrý večer vítaný. Dostal jedlo, niekedy aj peniaze. Vianočným zvykom bolo v tom čase darovanie jedla zemepánmi a šľachtou chudobnejším. Z panského stola pre nich uvoľnili bochník chleba a tanier mäsa.
Na túto tradíciu nadväzuje aj súčasný projekt Štedrá večera, ktorý organizuje prevádzkovateľ DONATINO SK, o. i. Cieľom projektu je poskytnutie vianočného jedla ľuďom bez domova v partnerských centrách v mestách ako Bratislava, Trnava, Nitra, Partizánske, Prievidza, Žilina, Trenčín, Levice, Komárno, Malé Kosihy, Banská Bystrica, Považská Bystrica, Rimavská Sobota, Snina, Humenné, Martin, Spišská Nová Ves, Poprad, Prešov, Košice. Projekt prebieha v období od 22. 12. 2025 do 10. 1. 2026.
Podmienky darovania
Darcom je individuálne určená fyzická osoba, ktorá súhlasí s Pravidlami a zaslaním daru uzatvára s Prevádzkovateľom darovaciu zmluvu podľa ust. § 628 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Darom sú finančné prostriedky určené na nákup tovaru a služieb súvisiacich s Projektom v zmysle objednávky prostredníctvom portálu www.stedravecera.sk.
Prevádzkovateľ je povinný dodržiavať tieto Pravidlá a použiť Dary len na účel realizácie a rozvoja Projektu, a to najmä na organizačné, personálne a materiálne zabezpečenie Projektu po všetkých stránkach. Na požiadanie Darcu je povinný ho informovať o použití Darov, v prípade, že Darca o to požiada, je Príjemca povinný mu do tridsiatich dní od doručenia žiadosti vyhovieť.
Jedlá na vianočných stoloch v stredoveku
Na vianočných stoloch vyššej šľachty sa objavovali vyberanejšie jedlá. Nechýbala diviačia hlava s rozmarínom, jablkom či pomarančom. Časom bolo toto jedlo v novoveku nahradené ozdobeným pávom. Netypickými jedlami podávanými počas Vianoc na stoloch šľachty boli najmä labute, volavky, srny, kapry a šťuky. Všetky typy mias sa podávali na rôzne spôsoby.
Vianoce bez sladkých voňavých koláčikov si nevedeli predstaviť ani vtedy. Objavovali sa predovšetkým vianočky a perníky. Vianočky bývali veľké biele chleby bez cukru. Prikryté obrusmi sa dávali na stôl. Vedľa nich bol nôž, každý si mohol odkrojiť toľko, koľko chcel. Slávnostné koláče robili z cukru a do tvaru ľudskej podoby. Tvarovali ich aj do podoby vtákov a následne ich prikryli perím.
Vianočná muzika a anízové koláčiky
Páni si vo vianočný čas radi pochutnali na ovocnom dezerte, nazývanom aj Vianočná muzika. Príprava tohto dezertu nie je náročná. Usušené slivky, jabĺčka, hrušky či marhule rozvarili so škoricou, badiánom, klinčekmi, vanilkou a citrónovou kôrou. Takúto uvarenú zmes prelisovali cez plátno či cedník. K zmesi sa pridal slivkový lekvár, hrozienka, orechy a nastrúhaný perník. Všetko sa spolu povarilo a ochutilo medom.
Typickou vianočnou sladkou pochúťkou sú aj dnes anízové koláčiky. Poznali ich už v stredoveku. Pôvodne vraj pochádzajú z južného Nemecka, kde ich piekli nielen na Vianoce, ale i cez rok. Najstaršie nálezy datujeme do 14. storočia z územia Švajčiarska. V ostatných častiach Európy sa tieto koláče podávali iba pri zvláštnych príležitostiach.
Naopak, medzi netypické sladké jedlá patrili v stredoveku medové certle, peciválky, teda buchtičky plnené makom, škvarkové cukrovinky, medáky a iné.
Mäso, ryby a obľúbené víno
Ani dnes si nevieme predstaviť Vianoce bez kapra. V minulosti podávali počas Vianoc rôzne druhy rýb. Ich úprava bola však odlišná. Upravovali ich väčšinou opekaním nad ohňom. Podávali k nim rôzne omáčky. V susedných krajinách na Štedrý deň pripravovali rybaciu polievku z chvosta a hlavy. Zahustená bola svetlou zásmažkou. Tvrdí, že zverina bola drahým darom i v stredoveku. Objavovala sa však častejšie ako dnes.
Obľúbená vianočná kapustnica sa varila zriedkavejšie, dokonca takmer vôbec. Tradičnou a veľmi obľúbenou polievkou počas sviatkov bola hubová polievka.
V stredoveku sa vo veľkom popíjalo víno. Víno, ale aj pivo popíjali pri rôznych príležitostiach. Vždy však vo veľkej miere. Veľká výdrž v pití bola znamením pravého rytiera. Objavovali sa dokonca aj pijácke cechy.
Vianočná hostina kráľov a chudoby
Stredovekí králi večerali vo veľkom. Anglický kráľ Ján mal v roku 1213 hostinu, na ktorú si objednal veľké množstvo jedla. Objednávka obsahovala 24 veľkých sudov vína, 200 kusov prasiat, tisíc sliepok, 500 libier vosku, 50 libier čierneho korenia, 2 libry šafranu, 100 libier mandlí a iné koreniny. A keďže sa bál, že by toto množstvo nestačilo, prikázal doviesť ešte 10-tisíc nasolených úhorov.
O niekoľko rokov neskôr, v roku 1289 usporadúval Richard zo Swienfieldu, biskup z Herefordu, vianočnú hostinu pre 41 hostí. Pozostávala z troch chodov. Hostia zjedli takmer tri vozy hovädzieho, dve teľatá, štyri lane, štyri prasiatka, šesťdesiat kusov hydiny, osem jarabíc, dve husi, rovnaké množstvo chleba a syra, štyridsať galónov červeného vína a štyri galóny bieleho vína.
Aj večera chudobnejších pozostávala z niekoľkých chodov. Jedli oblátky s cesnakom, šípkovým džemom alebo inou plnkou, hubovú polievku, kubo s krúpkami alebo s hubami, kašu z prosa, krupice alebo hrachu a múčne pokrmy.
Ďalšie vianočné tradície
Počas adventného pôstu sa, tak ako aj dnes, nesmelo jesť mäso. Zakázaná bola konzumácia všetkých zvieracích produktov, či už mlieka, masla, alebo syra. Aj vďaka tomu bola potom vianočná hostina taká veľkolepá.
K vianočným tradíciám patrí už od polovice 14. storočia celodenný pôst. Držal sa až do východu prvej hviezdy.
Tak ako pôst i jasličky sú symbolom Vianoc. Jedny z prvých vytvoril vraj svätý František z Assisi v jaskyni pri meste Greccio. Do 16. storočia jasličky pozostávali z troch figúrok - dieťaťa a dvoch zvierat, ktoré držali malé dieťa v teple. Až na prelome 16. a 17. storočia sa k týmto figúrkam postupne pridáva Panna Mária, Jozef, pastieri a iné postavičky.
S tradíciou vianočného biskupa sa dnes už nestretávame. Jej korene siahajú až do 12. storočia a inšpirovaná je masakrou nevinných, ktorú spáchal Herodes. Mladí chlapci boli volení v škole alebo v kostole za biskupa. Chlapec, ktorého zvolili za biskupa, bol oblečený do rúcha a slúžil ceremóniu, pri ktorej sa modlil. Po ceremónii išiel do procesie, kde dostával peniaze a jedlo. Vianočný biskup mal právo oddávať mladých ľudí. Tí mu za to dávali rôzne druhy odmien. Ak odmena nebola dostatočná, biskup mladú dvojicu udrel vrecom naplneným popolom, ktoré skrýval pod rúchom. Takto uzavreté manželstvo trvalo jednu noc. Táto tradícia sa udržala i v 14. storočí. Dnes ju však už nepoznáme.
Hry počas Vianoc
Na rozveselenie ducha počas Vianoc sa hrávali rôzne hry. Jednou z nich bola hra v kocky, ktorú poznáme aj dnes. Hrávali ju predovšetkým králi a vtedajšia cirkev sa ju vraj snažila mierne potláčať.
Vo vianočnom čase sa často konal medzidedinský futbal alebo iná hra. Nebol cenzurovaný žiadnymi pravidlami a často pri ňom dochádzalo k zraneniam a fatálnemu správaniu. Svedčia o tom rôzne ospravedlňujúce sa podpisy a ospravedlnenia na súde, týkajúce sa práve medzidedinských alebo medzimestských hier.
V severnej časti Európy chodili od 25. decembra do 1. januára mladí muži okolo polnoci po dedinách a mestách.
Bezpečnosť a ochrana osobných údajov
Prevádzkovateľ ako správca osobných údajov (ďalej len “Správca”) týmto v súlade s ustanovením článku 13 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 zo dňa 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa ruší smernica 95/46/ES a zákonom č. 18/2018 Z. z. informuje, že:
- osobné údaje Subjektu údajov, ktoré budú Správcovi odovzdané pri poskytnutí Daru, budú spracované za účelom uzatvorenia darovacej zmluvy a jej následného plnenia.
- osobné údaje Subjektu údajov budú spracované po dobu, po ktorú je Správca povinný tieto údaje uchovávať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, minimálne teda po dobu 5 rokov podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov alebo po dobu 10 rokov podľa zákona č. 222/2004 Z. z.
- Subjekt údajov má právo požadovať od Správcu prístup k svojim osobným údajom, ich opravu alebo vymazanie, prípadne obmedzenie spracovania, a namietať voči ich spracovaniu; má právo na prenosnosť týchto údajov k inému správcovi, ako aj právo podať sťažnosť na Úrad pre ochranu osobných údajov, ak má za to, že Správca pri spracovaní osobných údajov postupuje v rozpore s Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 zo dňa 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa ruší smernica 95/46/ES a zákonom č. 18/2018 Z. z.
Pre komfortné používanie internetovej stránky používa prevádzkovateľ a jeho dôveryhodní partneri rôzne technológie, vrátane cookies. Používaním stránky súhlasíte s používaním cookies v súlade s nastaveniami Vášho prehliadača.